Denník N

Ako sa zorientovať v poplatkoch pri investovaní do fondov? 

  • Na aké rôzne poplatky sa mám spýtať, keď sa rozhodnem investovať na finančných trhoch? 
  • Aké sú typické pasce, do ktorých sa môže dostať malý investor pri zle zvolených poplatkoch?
  • Prečo sú tzv. ETF fondy zväčša lacnejšie ako podielové fondy?

Investovanie na finančnom trhu je už aj na Slovensku masová záležitosť, podľa prieskumu Focusu z leta minulého roku na finančnom trhu v nejakej forme investovalo 18 % Slovákov. Najviac ich peňazí smerovalo do podielových fondov.

Na kúpu podielových listov ich väčšinou nahovorili pracovníci na pobočkách bánk alebo sprostredkovatelia. Sľubovali im, že pri správnej voľbe a dostatočne dlhom držaní investície by na nich mali určite zarobiť viac ako na bankových účtoch.

Väčšina z týchto ľudí však pravdepodobne nevie, koľko ich stoja poplatky spojené s investovaním. Porátať si poplatky a vyznať sa v ich štruktúre pri investovaní do fondov je zložité aj pre ľudí so skúsenosťou s finančnými produktmi.

„Aj z nášho prieskumu vyplynulo, že ľudia si nevedia spočítať, aká štruktúra poplatkov je pre nich výhodná,“ hovorí Pavel Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Na čo väčšina malých investorov nemyslí:

  • Konečný výnos investície nezávisí len od zvolenej investície a od toho, ako priaznivo sa budú vyvíjať finančné trhy.
  • Výnos ovplyvnia s rôznym efektom aj poplatky. S rôznym preto, že niektoré sú jednorazové a ich efekt sa časom stráca. Iné platí investor stále, po celú dobu investovania.
  • Poplatky bude klient platiť bez ohľadu na to, ako sa bude jeho investícii dariť. Niektoré sa dajú dohodnúť individuálne, s niektorými sa hýbať nedá.

Pri predaji a dohodovaní poplatkov majú podľa Škriniara výhodu sprostredkovatelia oproti bankárom.

Pretože kým bankári majú presne stanovené, pri akých objemoch môžu znižovať poplatky, finanční agenti majú rozhodovanie voľnejšie.

Aj preto, že môžu zohľadniť celkový počet produktov, ktoré si klient od nich zakúpi.

Aké poplatky sa vo fondoch používajú: 

  • vstupné a výstupné poplatky,
  • priebežné poplatky,
  • manažérske poplatky.

Otázky, ktoré si musíte položiť, keď vás v banke alebo inde nahovárajú na investovanie: 

Budem pri kúpe investície platiť vstupné poplatky?

V akom prípade z nich môžem získať zľavu?

V akom prípade platím aj výstupné poplatky?

  • Vstupné a výstupné poplatky zo zákona môžu dohromady tvoriť najviac 5 % vkladu/výberu. Nie pri všetkých fondoch ich správcovia od klientov pýtajú. Ak sa vstupný poplatok účtuje, pri sporení do fondov ho možno splatiť naraz alebo rozložiť až na niekoľko rokov. V určitých prípadoch sa na tom môže klient s predajcom dohodnúť.

Aj keď to klient nevidí, vstupný poplatok putuje predajcovi. Neznamená to však, že je v plnej výške príjmom sprostredkovateľa, ktorý s ním investíciu uzavrel.

Ak ide o sprostredkovateľskú sieť s multilevelovým riadením, rozdeliť sa môže na niekoľkých úrovniach, a tak konkrétny sprostredkovateľ, ktorý fond klientovi predal, môže dostať len jeho zlomok. „Nedá sa jednoznačne povedať, akú časť poplatku inkasuje človek, s ktorým klient rieši investíciu. Toto číslo sa veľmi rôzni medzi jednotlivými hráčmi na trhu,“ približuje prax Škriniar.

V každom prípade však treba myslieť na to, že vstupný poplatok je náklad pre klienta – investora.

Výstupný poplatok sa uplatňuje zvyčajne pri nedodržaní vopred stanoveného investičného horizontu. Jednoducho povedané, je to zvyčajne pokuta za to, že človek vyberá peniaze skôr, ako sa dohodlo na začiatku. Pri investícií presahujúcej päť rokov sa výstupný poplatok zvyčajne neplatí.

Mal by som sledovať priebežné poplatky, keď ich aj tak neviem ovplyvniť?

  • Priebežné poplatky – za správu a depozitárovi – investor počas roka nevidí. Výkonnosť fondu, ktorú správca pravidelne zverejňuje, je už o tieto poplatky očistená. Dozvedieť sa o ich výške môže z dokumentu s názvom Kľúčové informácie pre investorov (KIID) alebo z koncoročného výpisu. Klient ich nevie ovplyvniť, určuje a oznámením ich mení správca na základe nákladov z predchádzajúceho roka.

Tieto poplatky odzrkadľujú, ako nákladne vie správca spravovať prostriedky vo fonde. Práve tieto poplatky bývajú pri indexových fondoch (ETF) nižšie v porovnaní s bežnými podielovými fondmi. Kým podielový fond má zhruba 2,5 -percentný poplatok, ETF ho zvyknú mať 0,07- až jednopercentný.

Rozdiel vzniká v tom, že pri aktívne spravovanom fonde treba zaplatiť človeka, ktorý dianie na trhoch sleduje namiesto investora.

ETF iba kopíruje index, teda niet nikoho, kto by reagoval na aktuálnu situáciu úpravou portfólia fondu.

Je lacnejšia správa v ETF fondoch dôvod, prečo by ma mali zaujímať?

Dilema, nakoľko sú priebežné poplatky pre investora dôležité, je na mieste. Pavel Škriniar si napríklad myslí, že pre investora je aj tak dôležitý konečný výnos a nie to, koľko stálo dosiahnuť ho.

Ak investor s výnosom spokojný nie je, je správne pozrieť sa, či ho zbytočne neznížili priebežné poplatky. „Aj pri taxíku sa zaujímame o konečnú cenu a nie o to, aké náklady má s cestou spojené majiteľ vozidla,” prirovnáva.

Avšak lacnejšia správa spolu s dosahovanými výsledkami je jeden z dôvodov, prečo ETF zažívajú veľký nárast záujmu investorov. Tieto fondy sa nesnažia o ťažko dosiahnuteľné – prekonávať benčmarkové indexy aktívnou správou –, len vybrané indexy kopírujú.

A dosahujú lepšie výsledky. „Takmer 92 % klasických podielových fondov nedokáže v 15-ročnom horizonte prekonať výkonnosť indexu, s ktorým súperia,“ hovorí riaditeľ analytickej spoločnosti Benchmark Research& Consultancy Michal Nalevanko.

Mám platiť aj manažérsky poplatok, nakoľko je pre mňa jeho výška dôležitá?

  • Manažérsky poplatok si môže účtovať sprostredkovateľ alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý klientovi namieša fondový kokteil. Je to cena za to, že sa o neho každý rok stará s odbornou starostlivosťou.

Tento poplatok nie je limitovaný, obvykle si sprostredkovateľ pýta 0,5 %, obchodníci s cennými papiermi predávajúci indexové fondy (napríklad Finax alebo Partners Investments) si pýtajú 1 % z majetku investora.

Investori ho budú platiť každý rok. Tak ako bude stúpať výška ich investície, tak sa bude zvyšovať aj absolútna výška tohto poplatku.

V niektorých spoločnostiach môžu mať manažérske poplatky aj inú formu, napríklad v European Investment Centre môže byť manažérsky poplatok stanovený nielen percentom, ale napríklad aj ako percento z nadvýnosu. Formu si v tomto prípade dohoduje klient s predajcom.

Je lepší vyšší vstupný alebo radšej menší priebežný poplatok?

Všetky poplatky by mal záujemcovi o investovanie vysvetliť ten, kto mu fondy predáva.

Aj keď opticky môžu najmä na začiatku klienta zaujať vstupné poplatky, pretože ich musí zaplatiť skôr, ako vôbec pošle peniaze pracovať na finančný trh, významnejší preňho nakoniec bude manažérsky poplatok.

„Určite nie je lákavé, ak agent pýta 5 % zo vstupnej investície. Zaplatiť 1 % ročne sa zdá výhodnejšie. No už po piatom roku trvania investície sa výhodnosť preklápa v prospech vstupného poplatku,“ hovorí Škriniar. Pri desaťročnom trvaní investície sa už podľa neho do porovnania dostanú dve čísla: 5 % a 12,6 %.

Ľudia však podľa neho pri dohodovaní sa so sprostredkovateľom radšej volia dlhotrvajúcu malú bolesť ako jednorazové väčšie zabolenie. Hoci sa im neskôr môže ukázať, že sa každoročne sužovali zbytočne.

Zaviazal som sa platiť manažérsky poplatok, čo mám čakať?

Pri manažérskom poplatku, hoci môže byť nízky, si podľa Škriniara ľudia neuvedomujú jedno riziko. Aj pri jednopercentnej výške manažérskeho poplatku sa v určitom momente stane, že ho pravidelné mesačné vklady nemusia pokryť. Jednoducho preto, že majetok (za predpokladu zhodnocovania) rastie, a tak bude rásť aj absolútna výška poplatku.

„Pri skutočne dlhodobých sporeniach sa veľmi ľahko môže stať, že manažérske poplatky zhltnú nielen všetky prichádzajúce peniaze, ale zahryznú sa aj do úspor.“ hovorí Škriniar.

Ak si investor po prekročení takéhoto zlomového bodu bude chcieť svoje prostriedky vybrať, môžu na neho čakať nároky za neuhradené poplatky. A to za tie roky, keď ročné vklady nepokryli poplatky. Bude ich musieť uhradiť.

Príklad: 

Človek investuje jednorazovo 10-tisíc eur a pravidelne mesačne sporí po 50 eur. Sporiť si chce 20 rokov. Predpoklad pre výpočet je, že peniaze vo fonde sa zhodnocujú 5 % ročne (to už je zhodnotenie očistené o priebežné poplatky, ktoré sú 2,5 %).

  • Na vstupnom poplatku jednorazovej investície zaplatí 5 %, čo je 500 eur. Zhodnocovať sa mu tak začne len 9500 eur. Pri priemernom ročnom zhodnotení 5 % sa na sumu 10-tisíc eur dostane v druhom roku trvania investície.
Graf – Pavel Škriniar
  • Pri pravidelnom sporení 50 eur mesačne môže mať na výber z troch typov poplatkov: jednorazový, postupný a priebežný. Jednorazový sa platí na začiatku sporenia, postupný sa platí počas vopred stanoveného obdobia a priebežný počas celého trvania sporenia.
  • Pri vstupnom poplatku 5 % z hodnoty všetkých pravidelných vkladov napríklad pri postupne platenom poplatku bude čakať takmer osem rokov, kým sa stav investície vyrovná vkladom. „Mnohé sporiace schémy ponúkajú zľavy, ak klient zaplatí poplatok vopred. Či už jednorazovo alebo v určitých splátkach. Agent má takto vyššiu istotu výplaty provízie a klient akoby získal permanentku na investovanie. Môže ho to motivovať k tomu, aby so sporením neprestával,“ vysvetľuje Škriniar.
Graf – Pavel Škriniar
  • Predstavme si, že sprostredkovateľovi alebo obchodníkovi s cennými papiermi sa klient v úvodnej zmluve zaviazal platiť manažérsky poplatok 1 % z aktív ročne. To, že tento poplatok platí, si môže všimnúť na výpise z účtu, ktorý dostáva začiatkom roka. Vykazovanie tohto poplatku môže byť rôzne. Správca mu môže na výpise ukázať celé zhodnotenie prostriedkov a následne ho upraviť o manažérsky poplatok alebo klientovi prizná už očistený výnos.
  • Tento manažérsky poplatok bude so zvyšujúcim sa majetkom v absolútnej hodnote rásť. V určitom bode sporenia, keď bude objem majetku dostatočne vysoký, tak môže byť pravidelný poplatok vyšší, ako bude pravidelný vklad. Do pasce, keď sporiteľovi vklady nepokryjú poplatky, sa podľa Škriniara dostane po 22 rokoch sporenia.
  • Bežný klient však podľa Škriniara sporí v priemere sedem rokov. Do tohto bodu sa tak väčšina nedostane. „Navyše, očakávam, že tí, čo vydržia, budú postupne sporiť vyššie sumy. Reálne sa tak do tejto situácie nedostanú,“ myslí si.
Bez manažérskeho poplatku so vstupným 5 % alebo manažérsky 1 %, alebo vstupný poplatok 2,5 % a manažérsky 0,5 %. Graf – Pavel Škriniar

Sú ETF fondy naozaj také zaujímavé ako tvrdí poradca?

Aj keď slovenskí investori doteraz využívali hlavne možnosti investovať do podielových fondov (obvykle správcov v bankových skupinách), aktuálne sú v kurze aj ETF (exchange traded fund) alebo indexové fondy. Štandardne sa používajú tieto názvy ako synonymá, no medzi ETF sú aj fondy, kde žiadny relevantný index neexistuje.

Každý ETF je v podstate fondom, ktorého podiely sa obchodujú na burze. „Investorom poskytujú porovnateľné výhody ako klasické podielové fondy – investície do nich sú diverzifikované a vždy je možné ich predať alebo nakúpiť,“ hovorí Maroš Ovčarik z Partners Investments.

Na rozdiel od klasických fondov, v ktorých je cena jedného podielu počítaná raz za deň, ceny ETF sa počas dňa menia.

Investovanie do ETF fondov má pre slovenských investorov okrem nižších poplatkov jeden rozmer navyše. A to daňový. Investície do ETF sú od dane oslobodené, ak trvajú viac ako rok. A tak môžu investorovi zarobiť ešte viac.

Kedy sú investičné fondy oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby:

  • Ak sú verejne obchodované a cenné papiere vlastníte viac ako 1 rok.
  • Ak ide o dlhodobé investičné sporenie. Portfólio je zriadené na najmenej 15 rokov a za celý čas z neho nebolo vyplatené plnenie. Maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok, je 3000 eur.
  • Ak je príjem do 500 eur. Ak sú príjmy z prevodu cenných papierov, pri ktorých predaji nebol dodržaný ročný časový test, do 500 eur ročne, sú oslobodené od dane. Daň sa platí až z výnosov nad túto čiastku.

Globálny svet ETF sa nafukuje

    • Aktíva ETF dosahujú v súčasnosti takmer 6 biliónov USD a pokrývajú praktický každý segment finančného trhu.
    • Dominantnou triedou aktív, ktoré tvoria majetok globálnych ETF, sú akcie. Približne tri zo štyroch dolárov, ktoré sú investované v ETF, sú investované práve na akciových trhoch po celom svete (76,4 %).
    • Najrýchlejšie rastúcou skupinou ETF sú dlhopisové ETF, ktoré sledujú indexy zložené zo štátnych alebo korporátnych dlhopisov. Prvý dlhopisový ETF fond vznikol len v roku 2002, no celková výška majetku v týchto fondoch už presahuje 1,1 bilióna USD.
    • Do roku 2024 by aktíva v správe dlhopisových ETF mali presiahnuť úroveň 2 biliónov dolárov.
    • V Spojených štátoch objem indexových fondov prekonal objem bežných podielových fondov.
Tento text si čitatelia môžu prečítať vďaka Slovenskej sporiteľni, ktorá ho pre vás odomkla.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Banky a poisťovne

Investovanie a úvery

Ekonomika

Teraz najčítanejšie