Index strachu je na najhoršej úrovni od začiatku roku 2009

Autor je hlavný ekonóm v Mazars

Cena medi odráža vývoj v reálnej ekonomike a v priemysle. Cena zlata odráža útek investorov k takzvaným bezpečným prístavom.

O čo ide: Pomer medzi cenou medi a cenou zlata na svetových komoditných trhoch sa v závere februára ocitol na najhoršej úrovni od začiatku roku 2009.

Tento pomer, pre ktorý sa zaužívalo aj označenie index strachu (na finančnom trhu), sa tak ocitol na úrovniach z obdobia najvážnejšej povojnovej globálnej recesie.

Prečo je to dôležité: Meď je považovaná za reprezentatívny príklad priemyselných kovov, dopyt po ktorých kopíruje vývoj reálnej ekonomiky, najmä globálnej sily priemyselnej produkcie.

Vývoj ceny medi je tak v prvom rade odrazom dopytu zo strany výrobných firiem, ktoré ju využívajú ako výrobný vstup.

Naopak, až na malé výnimky priemyselného využitia a výroby šperkov je dopyt po zlate motivovaný najmä cieľom jeho dlhodobej držby v nádeji na zhodnotenie jeho trhovej ceny.

Keďže držba zlata neprináša žiaden pasívny výnos (dividendy ani kupónové platby), investícia do zlata je čistou špekuláciou o budúcom raste jeho ceny.

Vzhľadom na obmedzený objem celkových svetových zásob zlata pôsobí tento faktor vzácnosti ako magnet v obdobiach obáv zo zrýchlenia inflácie alebo v období neistoty na finančných trhoch ako „útek do bezpečného prístavu“.

Práve kombinácia signálov z reálnej ekonomiky a finančného trhu robí z pomeru medzi rýdzo priemyselným kovom a žltým drahým kovom užitočný indikátor miery nervozity na finančných trhoch.

Čo možno očakávať: V časoch hospodárskej expanzie zažívajú cyklické odvetvia rast dopytu po medi a jej cena spravidla rastie. Počas expanzie sa zároveň ponúkajú atraktívnejšie a výnosnejšie alternatívy investícií než držba drahých kovov bez pasívneho investičného výnosu.

Preto v dobrých časoch pomer medzi meďou a zlatom spravidla mieri nahor a historicky sa ukázal byť aj dobrým indikátorom smerovania dlhodobých výnosov do splatnosti zo štátnych dlhopisov.

V dobrých časoch spravidla centrálne banky priškrcujú svoju menovú politiku a v úsilí o predchádzanie zrýchleniu inflácie aj zvyšujú svoje kľúčové úrokové sadzby.

Naopak, v čase hospodárskeho oslabenia sa spolu so zhoršením aktivity v priemysle znižuje aj dopyt po priemyselných komoditách, ako to zažívame v ostatných týždňoch.

Zároveň obavy z budúceho vývoja na finančných trhoch prebúdzajú dopyt investorov po vnímaných bezpečných alternatívach. Za tie sa považujú na komoditnom trhu práve drahé kovy, vrátane zlata.

V čase hroziacej recesie sa preto pomer medzi meďou a zlatom tlačí nadol. Jeho pokles zároveň spravidla signalizuje riziko poklesu dlhopisových výnosov do splatnosti.

Zhodou okolností sa v závere februára ocitli výnosy z 10-ročných amerických federálnych štátnych dlhopisov na nových historických minimách (menej než 1,25 %). Zároveň prudko vzrástla vnímaná pravdepodobnosť tohtoročných dvoch až troch znížení kľúčových dolárových úrokov Fedu.

V prostredí globálneho oslabenia priemyselnej aktivity (a dopytu po medi) sa preto kombinácia s prudkým špekulatívnym dopytom po zlate ako bezpečnom prístave považuje za signál nespochybniteľného nárastu averzie investorov voči riziku.

Pokles pomeru medzi meďou a zlatom signalizoval aj recesiu z roku 2008/2009. Pád tohto „ukazovateľa strachu“ na finančnom trhu preto varuje pred pokračovaním tohtotýždňovej korekcie na akciových trhoch.