Vírus stlačil dole ceny akcií a Trump vie, že to mu neprospieva

Autor je hlavný ekonóm v Mazars

Šesťdňový prepad o viac než desať percent z čerstvých februárových historických rekordov bol najrýchlejší v doterajšej histórii akciového indexu S&P500.

O čo ide: Korekcia akciových trhov z posledného februárového týždňa bola zhmotnením opakovaných dlhodobých varovaní pred nadhodnotením najmä amerických akciových indexov.

Ich už viac než desaťročný vzostup bol spolu s trvaním ostatnej hospodárskej expanzie jedným z historicky najdlhších období rastu.

Táto cyklická a nevyhnutná korekcia má však už po pár dňoch potenciál zásadne ovplyvniť dve navzájom prepojené témy: ďalšie smerovanie menovej politiky americkej centrálnej banky, ako aj subjektívne hodnotenie úspešnosti pôsobenia amerického prezidenta Donalda Trumpa pred nadchádzajúcimi novembrovými voľbami.

Historicky najrýchlejšia korekcia: Hlavný ekonóm Deutsche Bank Torsten Slok upozornil, že pokles amerických akciových trhov v poslednom februárovom týždni bol najprudší v doterajšej histórii akciového indexu S&P 500.

Prepad z čerstvých rekordných maxím o viac než 10 percent v priebehu šiestich obchodných dní je dokonca rýchlejší ako „čierny pondelok“ z októbra 1987, pred ktorým si index zapísal vtedajšie maximum už v auguste 1987.

O ďalšom znižovaní dolárových úrokov trh nepochybuje: Oslabenie akciového indexu prudko zvýšilo pravdepodobnosť toho, že už v marci pristúpi Fed k ďalšiemu štvrťbodovému zníženiu svojej základnej dolárovej sadzby (1,50 – 1,75 %).

V horizonte nasledujúcich dvanástich mesiacov už úrokové deriváty započítali do cien dokonca až štyri štvrťbodové zníženia základných dolárových sadzieb.

Pripomeňme si, že už počas neporovnateľne miernejšej korekcie akciových trhov v prvom polroku vlaňajška sa americká centrálna banka ocitla pod ostrou paľbou kritiky Bieleho domu, volajúceho po úrokovom stimule pre ekonomiku (ako aj akciové trhy).

Vzhľadom na signály oslabenia hospodárskeho rastu Fed nakoniec aj siahol po troch úrokových škrtoch: na konci júla, uprostred septembra a na konci októbra.

K nafúknutiu bubliny prispel aj Fed: Okrem lacnejších úrokov podporil Fed nielen peňažný medzibankový trh programom odkupu štátnych pokladničných poukážok, v rámci ktorého sa jeho bilančná suma zvýšila od septembra o viac než 400 mld. USD.

Podľa viacerých komentátorov mala preto uvoľnená menová politika Fedu výrazný podiel na ostatnej niekoľkomesačnej sérii prepisovania historických rekordov, a to aj napriek vysokej miere nadhodnotenia akciových titulov voči ich fundamentálnemu oceneniu, postavenému na vývoji ich finančných výsledkov.

Korekcia zo záveru februára tak v priebehu šiestich obchodných dní zmazala polovicu z vlaňajších rekordných ziskov. Väčšinu z vlaňajšieho rastu si Wall Street zapísal počas ostatnej kampane menového stimulu Fedu, cynicky označovanej aj ako „nie QE4“. Pri štandardnej štvrtej vlne kvantitatívneho uvoľňovania (QE4) by Fed odkupoval federálne štátne dlhopisy. Tentoraz použil len krátkodobé pokladničné poukážky, hoci výsledný efekt doplnenia novej likvidity je rovnaký.

Pokazená výkonnosť Wall Street počas úradovania prezidenta Trumpa: Šesťdňová korekcia z konca februára okrem toho zmazala celú tretinu zo zhodnotenia, ktoré si akciový index S&P500 zapísal od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta v novembri 2016.

Keďže americké dôchodkové úspory sú investované najmä na akciovom trhu, je dobré si pripomenúť psychologický vplyv „efektu vnímaného bohatstva“. Pokiaľ investor nakúpené akcie či iné aktíva po poklese ich trhovej hodnoty nepredá, možno hovoriť len o teoretickom trhovom precenení, teda len o strate „na papieri“.

Napriek tomu ekonómovia zistili, že aj takéto „papierové“ prehodnotenie trhovej ceny vlastnených aktív môže mať vplyv na vnímané bohatstvo majiteľa a nepriamo tak aj na jeho spotrebiteľské správanie.

Viaceré akademické štúdie však poukazujú aj na vplyv medzi vnímanou hospodárskou a majetkovou situáciou a spokojnosťou s úradujúcou vládou.

Pokles akciových trhov či dokonca riziko recesie sú rozhodne udalosti, ktoré by nepriali znovuzvoleniu Trumpa. Možno preto podobne ako vlani očakávať zopakovanie jeho tlaku na centrálnu banku, aby čo najrýchlejšie pomohla ekonomike (a trhom) zlacnením peňazí.

Zhoršenie tohtoročných vyhliadok, a to práve pred novembrovými voľbami, zároveň otvára otázku, či sa neurýchli proces vyjednávaní o ukončení obchodnej vojny s Čínou. To je jeden z tých politických krokov, ktorý by prospel reálnej ekonomike, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj finančným trhom. Práve čakanie na prvú fázu obchodného zmieru prispelo k prepisovaniu rekordov na akciovom trhu na prelome rokov aj napriek tomu, že bolo zrejmé, aké nadhodnotené boli vtedajšie ocenenia akciového trhu.

Čo možno očakávať: Keďže už pred správami o koronavíruse sa akciové trhy pohybovali na úrovniach pripomínajúcich bublinu, nemožno súčasnú korekciu pripisovať len obavám z ekonomických dôsledkov hroziacej pandémie. Tá bola len „čiernou labuťou“, ktorá zapôsobila ako spúšťač súčasnej korekcie.

V povojnovej histórii zaznamenal akciový trh na Wall Street po dosiahnutí nových rekordov spolu 26 následných korekcií. Ich priemerný rozsah bol 13,7 %. To je úroveň, ku ktorej sa po uzatvorení februárového obchodovania môžu akciové trhy priblížiť aj tentoraz. Zotavenie z takejto korekcie v povojnovej histórii v priemere trvalo štyri mesiace.

No pokiaľ by korekcia pokračovala ďalej, v prípade poklesu trhových indexov o viac než 20 % by sa začalo hovoriť o začiatku medvedieho trhu. Teda strednodobého a trvácnejšieho poklesu akciových trhov, ktorý spravidla začína ešte pred začiatkom hospodárskej recesie.

V povojnovej histórii zažil Wall Street 12 epizód medvedích trhov, ktoré v priemere počas 14,5 mesiaca priniesli pokles trhov o 32,5 % a po dosiahnutí dna im trvalo v priemere 24 mesiacov, aby tieto straty znovu získali späť. Počas ostatného medvedieho trhu od októbra 2007 do marca 2009 klesli americké akciové trhy o 57 %.