Denník N

Štátnu poštu čaká referendum, Fica štrajk poštárov

Takto sa v apríli zamestnanci Slovenskej pošty dožadovali vyšších platov pred ministerstvom dopravy. Foto - Tasr
Takto sa v apríli zamestnanci Slovenskej pošty dožadovali vyšších platov pred ministerstvom dopravy. Foto – Tasr

Ak väčšina zamestnancov povie, že nie je ochotná odpisovať plyn, predávať žreby či úvery Poštovej banky, bude sa prepúšťať, odkazuje šéf Slovenskej pošty Tomáš Drucker. Zamestnancom sa zasa nepozdávajú platy.

Nechceme už nútene odpisovať plynomery, predávať žreby, alebo lákať ľudí na úvery od Poštovej banky, aby sme mali prémie. Naše platy sa nám tak či tak zdajú príliš nízke.

Počuť to od zamestnancov štátnej Slovenskej pošty. Tá dáva prácu vyše 14-tisíc ľuďom. Viacerí z nich sú niekoľko mesiacov pred voľbami nachystaní dožadovať sa lepších podmienok a vyšších súm na výplatných páskach aj cez protesty.

„Keď chce pán Fico znova získať hlasy zamestnancov Slovenskej pošty, mal by začať brať do úvahy, že sú to ľudia s rodinami, a nie lacná pracovná sila.“ Takýto odkaz posiela premiérovi Robertovi Fico jeden z odborárskych zástupcov Zdenko Jonek. Tvrdí, že niektorí vidia na výplatných páskach aj po 400 eur v čistom, a z toho sa nedá prežiť.

Predávajú silonky aj úvery

Po bratislavskom proteste, ktorý zorganizovali nedávno pred ministerstvom dopravy, a nasledujúcom zhromaždení v Banskej Bystrici, Jonek avizuje, že v septembri prídu poštári opäť protestovať. Tentokrát pred Úrad vlády.

Nič na tom nemenia ani posledné prísľuby vedenia štátneho kolosu. Riaditeľ pošty Tomáš Drucker vysvetľuje, že pošta je v ťažkej situácii, pretože ľudia už namiesto listov stále častejšie komunikujú elektronicky.

Preto si môžete všimnúť, že na poštových pobočkách už pokojne kúpite aj silonky. V postshope na SNP napríklad nechýbajú ani detské rukávniky na plávanie, aviváž či alobal. Pošta vidí svoju možnosť prežiť práve v tom, že sa bude venovať aj iným činnostiam než klasickým poštárskym. K tomu patria najmä predaj poistiek, úverov Poštovej banky, ale aj spomínané odpisovanie plynomerov či predaj žrebov.

Peniaze už vyčlenili, otázne je, koľko z nich sa preplatí

Drucker hovorí, že sa, napriek ťažkej situácii na poštovom trhu, rozhodol po prvých protestoch nasmerovať tento rok do platov 3,5 milióna eur navyše. Prerokoval to aj s odborármi.

„Pre Slovenskú poštu to spolu s odvodmi predstavuje náklad asi 4,7 milióna eur. Prvýkrát sme definovali najnižšiu mzdu, a to na úroveň 450 eur. Takáto úprava platí od prvého júla a dotkla sa niečo viac ako 1 700 zamestnancov,“ opisuje Drucker.

To nie je všetko. Prepočty manažmentu štátnej firmy tiež hovoria, že tento rok vzrastie priemerná mzda zamestnancov oproti minulému roku o 25 eur, a to na 690 eur v  hrubom.

Skutočné platy budú však nakoniec závisieť od toho, ako dopadne takzvané „referendum“ na pošte.

Na pošte sa totiž rozhodli, že ak poštárom tak veľmi prekáža, že sa im prémie rátajú aj podľa toho, ako šikovne dokážu predávať žreby, odpisovať stav plynomerov či predávať klientom úvery od Poštovej banky, už to nebudú musieť robiť povinne.

Ak nechcete pomôcť, štátna firma bude prepúšťať

Pošta však zamestnancom jedným dychom odkázala, že ak sa nenájde dosť poštárov, ktorí by s povinnosťami nad roznos zásielok či predaj poštových služieb za priehradkami nesúhlasili, pôjde o pracovné miesta.

„Na konci roka prehodnotíme, aký bol záujem našich zamestnancov, a podľa toho sa rozhodneme, či budeme musieť prehodnotiť ich počet a rozsah pobočiek,“ avizuje Drucker.

Tomu sa mal prispôsobiť aj odmeňovací systém, ktorý má viac motivovať ochotnejších predávať doplnkové služby.

Novinky z Druckerovho pera sa však jedným nemusia a iným môžu pozdávať. V starom systéme totiž platilo, že ten, kto nepomáha inými činnosťami prekonať pošte nezáujem o poštové služby, dostáva 12-percentné prémie. V novom systéme by za rovnaký prístup dostal už takýto poštár 14 percent.

Ten, kto sa rozhodne dobrovoľne zarobiť si na prémiách viac, však na to po novom zrejme vynaloží viac námahy než doteraz.

„V starom systéme, keď som len predával žreby, dostal som ďalších 10 percent prémie, čiže už som mal dokopy 22 percent,“ vysvetľuje Jonek. V novom systéme by si musel zobrať hneď dve doplnkové činnosti dobrovoľne, aby mohol mať viac než 14-percentnú prémiu.

Kedy mám ísť odpisovať plyn?

Inak povedané, v prípade ľudí, ktorí roznášajú poštu, pripadá do úvahy k predaju žrebov najmä odpis plynomerov.

Jonek to ako doručovateľ vidí nereálne. Veď plynomery by musel chodiť odpisovať po pracovnom čase, keď sú ľudia doma, aby mohol odpisovať tak, aby splnil normu. Chodil by tak do práce ešte po práci. Už vôbec si nevie predstaviť, ako by to riešili doručovatelia, ktorí za prácou dochádzajú.

Jonek teraz prestane aj predávať žreby. Keďže k nim nemá druhú doplnkovú činnosť, dostal by rovnako, ako keby nerobil nič navyše.

Poštári po celom Slovensku sa v týchto chvíľach rozhodujú, ako využijú možnosť slobodne sa rozhodnúť, či chcú ešte niečo navyše robiť. Ak budú ochotní robiť dve činnosti navyše naraz, podpíšu s poštou dodatok k zmluve.

Isté je, že časť poštárov je už rozhodnutá, že dve povinnosti navyše si nezoberú. Z Jonekových slov vyplýva, že sa to týka napríklad zamestnancov, ktorých zastrešuje Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, pod ktorý spadá aj odborár Jonek. Tento zväz má niekoľko desiatok členov. Ako to vidia ostatní, zatiaľ nevedno.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie