Lubyová sľubuje, že obchod s Kmotríkom nedokončí, no pointa je, či podpíše zvýšenie ceny

• Ministerka Lubyová mlčí o tom, či podpísala dodatok, ktorý posúva cenu za Kmotríkov štadión ku sto miliónom eur.
• Viacero právnikov hovorí, že štát nie je povinný platiť viac ako 75 miliónov. Lubyová tvrdí opak, ale právnu analýzu ukázať nechce.
• Prípad môže napokon zamotať aj výsledok Kmotríkovho odvolania voči verdiktu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý spochybnil tendre robené pri stavbe štadióna Slovana.

Národný futbalový štadión stále vlastní Ivan Kmotrík a do zostavenia novej vlády by sa na tom nemalo nič meniť. „Ministerka školstva Martina Lubyová prenecháva podpis kúpnej zmluvy na štadión ministrovi školstva budúcej vlády,“ odpísalo vyjadrilo sa ministerstvo školstva tesne pred voľbami.

Ministerka Martina Lubyová tým hovorí, že podpis konečnej kúpnej zmluvy necháva na svojho nástupcu. Ten však už napokon nemusí mať veľmi na výber, pretože môže byť viazaný inými rozhodnutiami končiacej ministerky.

Dôležité môže byť to, či Lubyová podpíše Kmotríkovmu tímu dodatok o zvýšení ceny štadióna. Vláda ju totiž v januári poverila akceptovať nárast kúpnej ceny štadióna zo 75,2 milióna eur na takmer 98,5 miliónov.

„Dodatok nebol podpísaný,“ písalo ministerstvo školstva pár dní pred voľbami. Po voľbách už ministerstvo neodpovedalo na otázku, či tak plánujú urobiť a kedy.

Doterajšia opozícia pritom nebola pred voľbami 100-miliónovej transakcii s Kmotríkom naklonená. „Momentálne oficiálne informácie zo strany ministerstva nemáme, lebo ministerstvo ako keby nekomunikovalo v rámci tejto problematiky,“ povedal vo štvrtok kandidát SaS na post ministra školstva Branislav Gröhling.

Neoficiálne to vyzerá tak, že Lubyová ešte dokumenty nepodpísala. V centrálnom registri od januára nová zmluvná dokumentácia s Kmotríkovým tímom nepribudla.

Zmenšiť vyjednávací priestor budúcej vláde môže podpis dodatku.

V súčasnosti platná zmluva s Kmotríkovou akciovkou NFŠ okrem iného zaväzuje štát, aby od neho štadión na výzvu kúpil, ale je v nej aj cenový limit: 75,2 milióna eur.

Ministerka Lubyová už v januári upokojovala, že nárast vyššej ceny ešte pred jej vyplatením musí schváliť séria štátnych inštitúcií. Vláda však podľa nej zároveň nemá príliš na výber a vyššiu cenu štadióna musí akceptovať, lebo inak prídu vopred prehraté súdne spory s Kmotríkovým tímom.

Právnu analýzu, ktorá by to dokazovala, ministerstvo doteraz neukázalo. Nie je preto jasné, ako štát hodnotí riziká, prínosy, či realizovateľnosť troch možných alternatív:

• Kmotrík si štadión nechá a dostane na štadión dotáciu 27,2 mil. eur, ktorú mu sľúbila vláda už v roku 2013, a Kmotrík ju už reálne zinkasoval.
• Štát štadión od Kmotríka kúpi, ale za 75,2 milióna eur.
• Štát štadión kúpi od Kmotríka za 98,5 milióna eur.

Môže nová vláda zvrátiť alebo zmeniť transakciu?

Doterajšie postrehy právnikov skôr naznačujú, že priestor na zvrátenie či zmenu transakcie s Kmotríkom Lubyovej nástupca môže mať, ale nemusí byť veľký. Podpis dodatku by ho ešte zmenšil.

„Zmluva je nastavená výrazne v neprospech štátu,“ hovorí právnik advokátskej kancelárie AGM Partners Miroslav Cák, ktorý spolupracuje v oblasti verejného obstarávania s Nadáciou Zastavme korupciu.

Na ilustráciu: Samotná povinnosť štátu kúpiť štadión podľa zmluvy je len jednostranná v prospech Kmotríka. Uplatní sa, ak Kmotrík vyzve štát na kúpu štadióna a nevypýta si viac než 75,2 milióna eur. Štát takéto právo podľa zmluvy nemá a ak by Kmotrík štadión predať nechcel, zmluva mu to neukladá.

Keď si kúpite byt a na konci si vypýtajú viac

Podpisom dodatku by sa tak možnosti štátu vzoprieť sa potenciálne 100-miliónovej transakcii so štadiónom mohli zmenšiť.

„Podpisom dodatku sa dostane štát do výrazne horšej pozície, nakoľko tým pravdepodobne odsúhlasí zvýšenie výdavkov. Nová vláda teda bude mať výrazne horšiu právnu pozíciu,“ odhaduje Vladimír Kordoš, partner advokátskej kancelárie Stentors.

Právnici oslovení Denníkom E sa zhodujú v tom, že nie je dôvod na akceptovanie zvýšenia kúpnej ceny.

„Je to, ako keby ste sa dohodli v zmluve s developerom, že od neho kúpite budúci dom a developer po postavení príde a povie, že chce o 30 percent viac,“ vysvetľuje Cák.

„Ak by aj náklady so zmluvne presne vymedzenou štruktúrou spolu prevyšovali 75,2 milióna eur, tak pre účely výpočtu kúpnej ceny sa použije len suma 75,2 milióna eur,“ interpretuje text zmluvy právnik Kordoš.

Kmotrík si štadión nakreslil, objednal aj prenajal

Cák dodáva, že podľa súdnej praxe by kupujúci mohol akceptovať zvýšené náklady, ale nie je to jeho povinnosť.

Toto navyše platí len v prípade, ak si štát cez zmluvu objednal dielo, ale v tomto prípade Kmotríkovi manažéri a ministerstvo školstva tvrdia, že nejde o zmluvu o dielo, ale o kúpnu zmluvu.

Zrejme aj vďaka tomuto nastaveniu Kmotrík nechal štadión bez súťaže nakresliť svojmu kamarátovi architektovi Karolovi Kállayovi, potom pod dohľadom štátu sám organizoval tendre o jeho stavbu a výbavu, prenajal ho svojmu vlastnému Slovanu. Teraz ho chce predať štátu.

Argument ministerky Lubyovej o tom, že štát musí zvýšenie ceny akceptovať, lebo inak hrozí vopred prehratý súd s Kmotríkovým tímom, je teda problematický.

Otvorená zostáva aj otázka, či cenový limit 75 miliónov eur neotvára štátu možnosť odmietnuť kúpu štadióna, ak by Kmotrík trval na zvýšenej cene.

Právnici Zuzana Zajíčková a Ladislav Križan navyše upozorňujú, že štát by mohol napadnúť aj celú zmluvu o budúcej kúpe štadióna štátom pre otázku, či mal Lubyovej predchodca Peter Plavčan právo podpisovať zmluvu o budúcej zmluve, ak o veľkej športovej infraštruktúre mala už vtedy rozhodovať vláda.

Opozícii sa transakcia nepozdávala

Aj preto prišla po debate o kupovaní štadióna kritika. Veronika Remišová (Za ľudí) podala pre nápad so zdražením trestné oznámenie a ďalší vyzývali ministerku, aby transakciu nepodpisovala.

Lubyová v minulosti rozprávala, že „pokiaľ by vláda prijala opciu, ale zaplatila len 75,2 milióna eur, tak na základe rokovaní, na ktoré nás spoločnosť vyzvala, by zrejme štát čelil súdnemu sporu“. Spomínala pritom bezdôvodné obohatenie.

V Kmotríkovej firme sme sa pýtali, či Lubyovej avizovali súdny spor a z ktorých statí zmluvnej dokumentácie vychádzali. Tiež sme sa opakovane, pred aj po voľbách, pýtali na podpis zmluvy a dodatku.

Odpoveď sme najprv nedostali, z Kmotríkovho Grafobalu prišla naposledy informácia, že Kmotrík aj predseda predstavenstva jeho akciovky NFŠ Pavel Komorník sú odcestovaní. Vo štvrtok Kmotrík povedal, že nevie o tom, že by niečo predal.

Do celého diania a možností štátu môže zasiahnuť aj iný, menej viditeľný spor. Vedie sa na vplyvnom Úrade pre verejné obstarávanie. Ten tvrdí, že Kmotríkovci porušili zákon pri nákupe audio-video techniky pre štadión.

Kmotríkovi manažéri sa odvolali, rozhodovať o tom má odvolacia rada ÚVO. To je tá, z ktorej nedávno pre pritesné väzby na Kmotríka odvolala vláda advokáta Juraja Bugalu.

Bugala sa už predtým vzdal rozhodovania v tejto veci a podobne konflikt záujmov priznala aj ďalšia členka rady Nina Komorníková, manželka predsedu predstavenstva Kmotríkovej akciovky NFŠ.

Čaká sa na potvrdenie, či Kmotríkov tím porušil zákon

O odvolaní tak bude rozhodovať celkovo päť členov odvolacej rady a môže sa stať, že rozhodnutie zostane zablokované. Podľa výsledku by pritom mohlo zvýšiť šance štátu oponovať transakcii so štadiónom.

„Právoplatné rozhodnutie ÚVO dáva ministerstvu školstva do ruky nástroj, ako zatlačiť na NFŠ, a. s., pretože podľa zmluvy musia byť nákupy pri výstavbe bezchybné a transparentné,” povedal pred časom Cák.

Termíny pre rozhodnutie odvolacej rady nie sú jasné. Predseda úradu Miroslav Hlivák, ktorý je zároveň predsedom rady, pripomína, že na rozdiel od viacerých členov rady on by rád informoval verejnosť o detailoch. Práve v týchto dňoch má pritom rada na stole citlivé veľké štátne nákupy.

Úrad pravidelne konštatuje, že v zmysle zákona je rokovanie rady neverejné. „K dnešnému dňu je prevažujúci názor členov rady taký, že si neželajú oznámiť presne dátumy, kedy bude rada rokovať ako aj to, aké konkrétne prípady v daný dátum bude rada prerokovávať,“ povedal už v minulosti Hlivák.