Dôchodky, ústavní sudcovia, interrupcie, nižšia DPH. V čom doteraz stáli strany možnej koalície proti sebe

Ako by mohla fungovať štvorkoalícia, keby sa strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dali dohromady? O tom, v čom si rozumejú a v čom sú zásadne odlišní, hovorí ich hlasovanie v parlamente z predchádzajúceho volebného obdobia.

Vybrali sme viac ako dvadsať kľúčových hlasovaní predchádzajúceho parlamentu a pozreli sa na to, kde hlasovali rovnako a kde sa úplne rozchádzali. Ide napríklad o dôchodkový strop, trinásty dôchodok krátko pred voľbami, Istanbulský dohovor, interrupcie, dotované spaľovanie dreva či aj obedy zadarmo.

Ukazuje sa, že sa nevedeli dohodnúť v ekonomických ani kultúrno-etických otázkach. Rozpory pri týchto hlasovaniach sú najmä medzi hnutím Sme rodina a SaS. Naopak, dohodli sa, keď išlo o protikorupčné opatrenia.

Všetky strany okrem Za ľudí boli počas minulého volebného obdobia v parlamente, preto sa dá pozrieť, ako v kľúčových zákonoch hlasovali. Pri strane Za ľudí sme do úvahy brali len hlasovanie Veroniky Remišovej, ktorá bola po odchode z OĽaNO ich jedinou poslankyňou.

V dôchodkoch bol Kollár so Smerom

Zásadné rozpory vidno v ekonomických témach, a to najmä medzi hnutím Sme rodina a SaS – čo je napokon aj problém pri skladaní novej koalície. Richard Sulík odmieta sľuby Borisa Kollára napríklad o výstavbe 25-tisíc bytov ročne. Richard Sulík otvorene hovorí, že to je nereálne a nie sú na to ani peniaze, ani kapacita. Kollára takáto kritika rozčúlila.

Rozdielne videli aj ekonomické otázky pri hlasovaní v uplynulých štyroch rokoch. Hnutie Sme rodina celkovo podporovalo ekonomické opatrenia Ficovej a Pellegriniho vlády najčastejšie.

Poslanci zo Sme rodina podporili napríklad 13. dôchodky, ktoré Smer, SNS a kotlebovci pretlačili len pár dní pred voľbami na mimoriadnej schôdzi. Kollár to obhajoval tým, že majú 13. dôchodky v programe. Kde na to nájdu vyše 400 miliónov eur, to ešte nevedeli. Ako hlasovali ostatní? OĽaNO s Remišovou nehlasovali, SaS bola proti.

Hnutie Sme rodina podporilo Smer aj pri ústavnej zmene o zastropovaní dôchodkov. Do ústavy tak s kollárovcami presadili maximálny vek odchodu do dôchodku na 64 rokov a zároveň aj vetu o tom, že pracujúci majú právo na minimálnu mzdu. OĽaNO aj SaS boli proti, Remišová sa zdržala.

Aj pri obedoch zadarmo boli poslanci Sme rodina jediní, ktorí hlasovali za ich zavedenie.

Strany sa nezhodli ani na nižšej DPH na niektoré potraviny. Navrhlo to SNS. Vybrali niektoré potraviny, ktoré sú podľa nich zdravé, a tým znížili DPH na desať percent. Zníženie dane podporili všetky strany okrem SaS, tá bola proti.

Interrupcie aj Instanbulský dohovor

Pri kultúrno-etických otázkach sme sa pozreli na to, ako poslanci hlasovali pri dvoch návrhoch na sprísnenie interrupcií.

Jeden predložila SNS a druhý Kotlebova ĽSNS. Poslankyne SNS minulý rok do parlamentu predložili návrh, podľa ktorého by boli napríklad antikoncepčné „tabletky po“ iba na predpis a žena by o interrupcii musela informovať aj otca dieťaťa. Snažili sa presadiť aj to, aby lekári púšťali ženám pred interrupciou tlkot srdca plodu a ukázali im aj obrázok plodu. Snažili sa zakázať i reklamu na interrupcie.

Tento svoj návrh však v druhom čítaní od základu zmenili. Vyhodili z neho počúvanie tlkotu srdca aj zákaz reklamy a ponechali iba ukazovanie obrázka ženám. Jeden obrázok by si žena mohla vziať domov, druhý by musela podpísať a lekár by jej ho založil do zdravotnej dokumentácie. Snažili sa aj upraviť poučenie a predĺžiť čakaciu lehotu od poučenia o vedľajších následkoch interrupcie po jej vykonanie z dvoch na štyri dni. Nakoniec návrh veľmi tesne neprešiel.

Tento návrh podporilo šesť poslancov za OĽaNO. Medzi nimi bol aj Gábor Grendel, ktorého Igor Matovič označil v povolebnej diskusii Denníka N za liberálneho poslanca vo svojom klube. Hovoril, že v klube má desať až pätnásť liberálov. Po výzve, nech ich menuje, spomenul aj Grendela. Návrh SNS podporilo aj päť poslancov za Sme rodina a aj Remišová zo strany Za ľudí. SaS bola proti.

Rovnako bola SaS aj proti návrhu kotlebovcov. Tí chceli, aby sa skrátila lehota, keď bude ženám vykonaná interrupcia bez udania dôvodu, z 12 na 8 týždňov a aby u nás nemohla byť interrupcia vykonaná cudzinkám. Podporilo ju 28 poslancov. Medzi nimi bol jeden poslanec OĽaNO Eduard Heger, v Sme rodina tento návrh podporili piati poslanci, Veronika Remišová bola neprítomná, takže nehlasovala.

Rozdiely bolo vidieť aj pri odmietnutí Istanbulského dohovoru, teda Dohovoru Rady Európy o prevencii násilia na ženách a domáceho násilia a boja proti nemu. O tom hlasovali pár dní pred voľbami na poslednej mimoriadnej schôdzi parlamentu. Istanbulský dohovor uznáva, že ženy a dievčatá sú vystavené vyššiemu riziku rodovo podmieneného násilia ako muži, ale uznáva, že obeťami domáceho násilia sú aj deti a muži. Podporujú organizácie a orgány činné v trestnom konaní v boji proti násiliu na ženách.

Za nesúhlas s Istanbulským dohovorom hlasovali so Smerom, SNS a s kotlebovcami aj poslanci OĽaNO a Sme rodina. Proti bola SaS, Veronika Remišová bola neprítomná.

Poslanci zo strán budúcej koalície sa nezhodli ani pri hlasovaní o povinnom očkovaní pre deti, ktoré majú nastúpiť do škôlky. Návrh predložila ministerka zdravotníctva za Smer Andrea Kalavská. Chcela, aby deti mohli nastúpiť do škôlky len vtedy, ak prešli povinným očkovaním. Nakoniec však návrh získal podporu len tretiny poslancov. Podporili ho siedmi poslanci SaS, dvaja sa zdržali.

Zdržali sa aj poslanci OĽaNO a Veronika Remišová. Tá po hlasovaní vysvetľovala, že nie je proti povinnému očkovaniu, ministerkin návrh sa jej len nezdal dobrý. Za boli traja poslanci Sme rodina, Milan Krajniak bol proti a dvaja z ich klubu sa zdržali.

Na čom sa zhodli

Strany budúcej koalície hlasovali rovnako pri zákone, ktorý mal zastaviť takzvaný biomasaker, teda zákon, ktorý mal zastaviť dotácie na spaľovanie kvalitného dreva. Združenie Vlk spustilo veľkú petíciu, aj vďaka ktorej nakoniec poslanci tento zákon schválili. Za zastavenie dotácií na spaľovanie kvalitného dreva hlasovali všetci poslanci zo strán budúcej koalície.

Pri iných dôležitých environmentálnych témach sa však už nezhodli. Pri lex Žitný ostrov, ktorý mal zvýšiť ochranu vody, sa hlasovanie veľmi líšilo. Poslanci OĽaNO sa zdržali, len ich poslanec Ján Budaj bol proti. Zdržala sa aj Remišová, SaS bola proti a Sme rodina za.

Zálohovanie PET fliaš, ktoré presadil minister životného prostredia za Most-Híd, podporilo OĽaNO a Sme rodina, SaS a Remišová sa zdržali.

Spoločne strany hlasovali aj pri zrušení Mečiarových amnestií. Zatiaľ čo pri amnestiách boli za, pri 50-dňovom moratóriu hlasovali všetci z možnej štvorkoalície proti. Presadil ho Smer, SNS spolu s kotlebovcami. Zákon nepodpísala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá požiadala Ústavný súd, aby povedal, či je tento zákon v súlade s ústavou.

Naopak, pri rekordne rýchlej novele zákona, ktorý menil podmienky pre politické strany a kampane a znevýhodňoval nové politické strany vo vedení kampane, sa nezhodli, dosluhujúcej koalícii pomohlo aj hnutie Sme rodina. Zákon schválili expresne rýchlo – za deň –, pritom bežne schvaľovanie zákonov trvá aj niekoľko mesiacov. Zákon predložila skupina poslancov na čele so SNS. Nakoniec získal hlasy Smeru, SNS, Mosta-Híd, kotlebovcov a pridali sa k nemu aj poslanci Sme rodina. SaS, OĽaNO aj Remišová boli proti tejto expresnej novele.

Na Žitňanskej návrhoch sa zhodli

Veľkú zhodu našli strany možnej budúcej koalície pri návrhoch, ktoré pripravila exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy Most-Híd) a súviseli s protikorupčnými opatreniami.

Bol to najmä protischránkový zákon, za ktorý hlasovalo až 121 poslancov, a teda logicky sa na ňom zhodli okrem vládnych strán aj poslanci opozície vrátane OĽaNO, vtedy ešte aj s Veronikou Remišovou, či Sme rodina a SaS. Bol to pritom návrh, pri ktorom boli pôvodne mnohí skeptickí a kritizovali ho. Žitňanská ich však presvedčila, že skutočne bude v praxi fungovať a zabráni tomu, aby štát dával zákazky firmám s pochybnou vlastníckou štruktúrou a aby peniaze zo štátneho rozpočtu končili v daňových rajoch a neznámych schránkových firmách.

Register partnerov verejného sektora odhalil Juraja Širokého, Andreja Babiša, Ivana Kmotríka. No aj veľkých hráčov vymazal, napríklad ako upozornili aktuality.sk, najnovšie vyškrtol veľkého IT hráča – firmu Anext. A to práve preto, že neodhalila skutočných vlastníkov. V podnikateľských kruhoch ju spájajú s exministrom financií a dopravy za Smer Jánom Počiatkom a s mecenášom bývalej vládnej strany Jozefom Brhelom.

S rovnako veľkou podporou prešla Žitňanskej aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Získala podporu 141 poslancov. Exministerka ňou chcela zastaviť reštrukturalizačnú mafiu.

Do tretice získala Žitňanská hlasy opozície aj pre exekučnú novelu. Nielenže presunula všetky exekučné konania na jeden súd, ale zaviedla aj náhodné prideľovanie exekútora. Boli to témy, ktoré priťahovali aj poslancov Sme rodina, pretože strana mala v programe exekučnú amnestiu. Žitňanská sa dokonca dohodla na pozmeňujúcom návrhu s poslancom Petrom Pčolinským z tejto strany, vďaka čomu si získala aj ich podporu. Návrh napokon podporilo 128 poslancov.

S exekúciami súvisel aj ďalší návrh, a to zákon, ktorým sa zastavili na súdoch exekúcie staršie ako päť rokov. Ministrom bol v tom čase už Gábor Gál a na rozdiel od predchodkyne takú podporu pre návrh nezískal. Novela ledva prešla v parlamente. OĽaNO vrátane Remišovej a SaS sa pri hlasovaní zdržali, hnutie Sme rodina bolo proti.

Kollárovci takmer pomohli Ficovi na Ústavný súd

Rozdielny postoj poslancov od Borisa Kollára sa prejavil aj pri hlasovaní o zmene ústavy, ktorá riešila výber budúcich ústavných sudcov. Bolo to na jeseň 2018 a malo to byť kľúčové hlasovanie, ktoré mohlo zabezpečiť, aby sa na Ústavný súd dostali tí najlepší z najlepších.

Lenže vládny Smer predložil pozmeňujúci návrh, ktorý znamenal, že by prezidentovi republiky zobrali časť kompetencií. Smer chcel, aby kandidáti, ktorí získajú vo voľbe aspoň 90 poslaneckých hlasov, sa automaticky stali ústavnými sudcami. Do ich výberu už nemal čo prezident hovoriť. Na výber by mal len z tých, ktorí prešli hranicou 76 hlasov, ale nemali ústavnú väčšinu. A z nich by sa urobili dvojičky.

Bol to jasný plán, ako dostať Roberta Fica na vytúžený post ústavného sudcu. A vďaka hlasom Sme rodina to takmer vyšlo.

Pozmeňujúci návrh totiž prešiel, no nakoniec aj tak táto zmena neplatila. Pri konečnom hlasovaní o zmene ústavy totiž urobili poslanci opakovane chybu. A len vďaka tomu novelu neschválili. Pre korektnosť treba uviesť, že pri záverečnom hlasovaní sa už väčšina poslancov Sme rodina zdržala.