Kollárov kandidát na ministra dopravy tají analýzu, za ktorú mu štát zaplatil 300-tisíc eur

Aktualizované o 15.14 h: Tri otázky pre experta hnutia Sme rodina: Čo robil pre Poóra, za čo presne dostal od štátu 340-tisíc eur a ako si predstavuje vybavenie výnimky od Eurostatu na pôžičky pre slovenské štátne firmy?

Ekonomický expert hnutia Sme rodina Štefan Holý čelí v súčasnosti kritike z troch smerov. Diskusia o jeho plánoch by mala prebehnúť v pondelok poobede na požiadanie budúceho premiéra Matoviča na pôde rozpočtovej rady a zatiaľ sa zdá, že Holý na nej veľa spojencov nenájde.

Ekonomickí experti mu vyčítajú, že jeho plán na vyčlenenie diaľnic, železníc či Štátneho fondu rozvoja bývania je nereálny a navyše ide proti myšlienke transparentných a zodpovedných verejných financií.

Holý je však okrem toho kritizovaný za to, že dlhodobo spolupracoval s Póorovou podnikateľskou skupinou.

A do tretice prúdia k Holému výčitky, že jeho firma zarábala za minulej vlády na podozrivých poradenských zmluvách pre štátne železnice.

Zmluva za 300-tisíc eur

„To boli v podstate ako keby kšefty Tkáč verzus Holý za minulej vlády a my teraz chceme, aby pán Holý bol ministrom dopravy?“ kritizoval Holého za kontrakt so ŽSR v rozhovore pre Denník N Ján Marosz z OĽaNO.

Hovoril o kontrakte Železníc Slovenskej republiky s firmou Štefana Holého, ktorá robila za 299-tisíc eur analýzu a rozpracovanie alternatívnych modelov financovania železničnej firmy.

Zmluvu uzavreli ŽSR s Holým ešte v roku 2018, minulý rok v januári k nej priložili 40-tisícový kontrakt na „prehodnotenie systému evidovania a odpisovania dlhodobého majetku v podmienkach ŽSR“.

Holý je v problematike „alternatívneho financovania“ doma, napokon, hlavná ekonomická agenda Kollárovho hnutia je postavená na nápade, aby sa štátne firmy typu ŽSR vyňali z okruhu verejných financií a na dlh potom viac investovali.

Najspornejším miestom kontraktu medzi ŽSR a Holým je cena. Posúdenie jej primeranosti je však problém, keďže výsledok kontraktu je utajený.

ŽSR odmietli analýzu zverejniť s odvolaním sa na autorské práva. Denník N o ňu žiadal podľa infozákona.

Analýzu sme žiadali aj priamo od Holého, no ani on ju nechce ukázať.

Vysvetlenie je tradičné. Podľa Holého je to „hodnotné autorské dielo, ktoré bolo vypracované výlučne na interné účely ŽSR, (..) ide o vzácne know-how, ktoré nie je bežne dostupné na konzultačnom trhu“.

ŽSR najprv neodpovedali na žiadne otázky o zmluve s Holým, nekomentovali teda ani cenu. Neskôr spresnili, že predpokladaná hodnota zákazky bola 299-tisíc eur.

Vo finále mali dve ponuky na zhotovenie analýzy. Tá druhá bola v hodnote 350-tisíc eur. „Hodnotiacim kritériom bola najnižšia cena,“ opisujú ŽSR.

Čím ŽSR vysvetľujú výslednú cenu takmer 300-tisíc eur?

„Pre ocenenie predpokladanej hodnoty človekohodín a človekodní zadávateľ vychádzal z dostupných informácií na trhu,“ píšu ŽSR.

Zo Sme rodina odpísali, že cena za Holého analýzu zodpovedá bežnej trhovej cene za obdobné konzultačné služby. „Nie je problém si zistiť na trhu, za aké hodinové sadzby predávajú skúsení poradcovia svoje služby,“ píše Sme rodina.

Bežné sadzby v štátnych poradenských kontraktoch sa pohybujú rádovo od sumy 100 do 300 eur za hodinu.

Napríklad hodina času najkvalifikovanejšieho poradcu v kontrakte štátu na pomoc a prípravu na spor so staviteľmi bratislavského obchvatu vyjde na 333 eur. Najlacnejší člen toho tímu stojí 126 eur na hodinu.

Jeden z väčších kontraktov nedávno získala Ernst & Young. Podľa zmluvy na poradenstvo pre úrad vlády a Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby bude za hodinu poradenstva účtovať 84,23 eur bez DPH.

Firmy si môžu účtovať podľa náročnosti úlohy, kvalifikácie konkrétneho experta, ale aj za prestíž renomovanej firmy. Navyše nie je jedno, či sa píše analýza alebo poskytuje právne poradenstvo s kompletným servisom na požiadanie zákazníka.

10 ľudí vraj pracovalo na analýze jeden rok

Holý tvrdí, že na analýze „pracoval 10-členný medzinárodný team špičkových odborníkov zo Slovenska a z Rakúska z oblasti práva, ekonómie, štatistiky a riadenia a prevádzky železničnej infraštruktúry po obdobie 12 mesiacov“, odpísal Holý.

Ak by to bola pravda, nebola by priemerná človekohodina extra drahá – len okolo 15 eur. No keďže je analýza utajená, nie je možné nijako posúdiť, či jej kvalita zodpovedá takej práci.

Podľa zmluvy poverila Holého firma prácou z dvoch tretín tri iné firmy, každú so subdodávkou 20 percent.

V jednej z nich – Lansky, Ganzger & Partner – vlastnil Holý v tom čase minoritný obchodný podiel a bol jedným z konateľov.

Potom však z firmy Lansky odišiel, so svojimi spoločníkmi sa pohádal a rozhodol sa, že analýzu pre ŽSR dokončí bez nich. Od leta 2019 začal už ako politik hnutia Sme rodina vyhlasovať, že ŽSR a Národnú diaľničnú spoločnosť treba vyňať z verejného sektora a že je to možné.

Jeho bývalí kolegovia z firmy Lansky však v práci na analýze pokračovali ďalej a dopracovali sa k opačnému záveru ako Holý. Tvrdia, že firmy ako ŽSR nie je možné vyčleniť z okruhu verejných financií.

Zdôvodnili to tým, že železnice budú aj naďalej dostávať väčšinu peňazí od štátu. Podľa firmy Lansky nie je možné, aby svoje príjmy významne zvýšili. Ak by totiž zvýšili poplatky za využívanie svojej infraštruktúry, železniční dopravcovia by to neutiahli a po koľajniciach by sa jazdilo menej.

Ďalším subdodávateľom Holého firmy Noesis Strategies v práci pre ŽSR bola spoločnosť Empiria tax.

Štatutárom a komplementárom Empiria taxu je Juraj Poór, príbuzný Vladimíra Poóra blízkeho Smeru.

Na strane štátu podpisoval zmluvu s Holým dnes už odvolaný riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč. Podnetom na zadanie tejto štúdie bol podľa jeho slov dlhodobo neudržateľný stav financovania investičných zámerov v podmienkach ŽSR.

„ŽSR v súčasnosti majú investičný dlh na celej infraštruktúre vo výške 15 miliárd eur a prevádzkový dlh vo výške 300 miliónov eur. Investičné zdroje ŽSR v súčasnosti predstavujú výšku približne 200 miliónov eur ročne, pričom v tejto čiastke sú zahrnuté zdroje zo štátneho rozpočtu aj zo zdrojov EÚ. ŽSR budú v krátkej budúcnosti musieť hľadať aj alternatívne zdroje financovania, keďže zdroje štátneho rozpočtu a rozpočtu EÚ ani zďaleka nepostačia na krytie investičného dlhu,“ povedal Tkáč.

Tkáč sa po odchode zo ŽSR objavil na programovej konferencii hnutia Sme rodina.

Tkáč vtedy povedal, že nie je členom hnutia ani nemá politické ambície, prišiel na pozvanie Štefana Holého (tieňový minister financií za Sme rodina), ktorého zaujímal Tkáčov názor na ich program.

„Juraj Tkáč nie je členom ani spolupracovníkom hnutia Sme rodina. Otázky ohľadom účasti kohokoľvek v exekutíve sú predčasné, keďže rokovania na túto tému sa ešte ani nezačali,“ odpísali zo Sme rodina, keď sme sa pýtali, či je Tkáč ich spolupracovníkom alebo členom a či s ním potenciálne rátajú v exekutíve po sformovaní novej vlády.

„Som manažér s dlhoročnými skúsenosťami. Riadim sa samozrejme vlastným úsudkom a vlastnými schopnosťami a znalosťami, nie politickými nomináciami. A ak bude príležitosť a záujem o tieto moje skúsenosti, tak o manažérsky post, na ktorom budem vedieť zužitkovať svoje skúsenosti z riadenia veľkej štátnej spoločnosti, akou ŽSR nesporne sú, budem mať záujem,“ povedal Tkáč Denníku N.