Divočina v národných parkoch, ktorú sľúbil Matovič, nebude zadarmo

Víťaz volieb OĽaNO sľubuje vo svojom programe výrazné rozširovanie území, kde sa nebude ťažiť drevo za žiadnych okolností – ani v prípade kalamity.

Kalamity v posledných rokoch viedli k plošným výrubom, ktoré sú zreteľné napríklad v okolí Čertovice v Nízkych Tatrách alebo pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách. Bezzásahové zóny dnes tvoria 20 percent plochy národných parkov. Po novom to má byť podľa volebného programu OĽaNO až 50 percent.

Štát by to stálo navyše 7,6 milióna ročne, vyrátal vo svojej analýze s názvom Koľko stojí divočina Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia.

Prišiel by totiž o zisky z ťažby dreva. Ďalej by musel súkromným lesníkom platiť nájom za lesy, v ktorých by už nesmeli ťažiť.

A musel by financovať aj takzvané nárazníkové zóny, ktoré majú brániť šíreniu škodcov z bezzásahových zón do okolitých lesov.

O čo ide

Slovenské hory, najmä národné parky, ničia požiare, víchrice a škodcovia. Dilemou je, či napadnuté stromy a celý les vyťažiť a vysadiť nový, alebo nechať prírodu, nech si s tým poradí sama.

Predseda Sme rodina Boris Kollár chcel za ministra životného prostredia Jána Mizeráka, s ktorým zdieľa názor, že po kalamite treba ťažiť aj v chránených územiach. „Keď padne strom, treba to dať von,“ povedal Kollár na obhajobu svojho kandidáta. Tlmočí tým názor lesníckej komunity, že z kalamitných lesov sa môže do okolia šíriť lykožrút.

Proti nominácii Mizeráka sa postavili ochranári, ktorí mu vyčítajú, že namiesto ochrany prírody presadzoval záujmy drevárskeho biznisu. Zrejme aj preto Kollár prestal Mizeráka tlačiť na čelo ministerstva.

Politické pozadie

Nový minister životného prostredia teda príde zo strany OĽaNO, Za ľudí alebo SaS. Všetky tri sľubujú obmedzenie ťažby. OĽaNO ako najsilnejšia strana v parlamente a vo vláde bude mať veľký vplyv na rezort, aj keby ministra dosadil niekto iný.

To, čo OĽaNO presadzuje, by znamenalo posilnenie ochrany prírody na úkor ostatných záujmov, najmä lesníckych.

Dnes tvoria zóny v najvyššom, 5. stupni ochrany len 20 % územia národných parkov. Lesníci však za určitých okolností môžu ťažiť drevo aj v najvzácnejších pásmach, ak im to povolia štátni ochranári.

Toto by sa malo zmeniť. OĽaNO vo volebnom programe píše, že všetky územia v 5. stupni ochrany budú bez ľudských zásahov. Znamenalo by to, že ťažba tu už nebude možná za žiadnych okolností.

A po druhé, plocha takýchto rezervácií sa má rozšíriť zo súčasných 20 na 50 percent rozlohy národných parkov.

V národných parkoch je ťažba bežná

Takáto zmena by mala obrovský dosah na väčšinu národných parkov. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky tvoria pásma s najprísnejšou ochranou v jednotlivých národných parkoch od 4 do 42 percent územia. Najmenej je to v Slovenskom krase, najviac v Tatranskom národnom parku.

Ťažba by sa podľa OĽaNO mala obmedziť aj na zvyšnom území národných parkov. „Budú možné len účelové zásahy v prospech ich ochrany a využívania,“ hovorí volebný program.

Menej ziskov z dreva

Inštitút ministerstva životného prostredia vo svojej novej analýze presne vypočítal, koľko by to stálo. Ak by sa úplne zakázala ťažba na 50 percentách národných parkov, štát by prišiel o, respektíve musel by vynaložiť takmer 12 miliónov eur.

Z toho najviac, 4,5 milióna eur, by vyplácal za prenájom lesných pozemkov, ktoré patria súkromným vlastníkom.

Ďalšie takmer 3 milióny by stratil na tom, že biznis s drevom v štátnom podniku Lesy SR by menej vynášal.

A zhruba toľko by stála starostlivosť o takzvané nárazníkové zóny. Boli by to územia, ktoré by oddeľovali bezzásahové zóny od okolitých lesov. Cieľom je, aby sa z divokých lesov nešírili škodcovia.

Od sumy 12 miliónov eur treba však odpočítať úsporu 4 milióny, čo sú peniaze, ktoré štát dnes vypláca majiteľom súkromných lesov ako kompenzáciu za to, že nesmú v chránených územiach ťažiť drevo. Tieto náklady by odpadli, keby si štát pozemky prenajal. Celkové čisté náklady navyše oproti súčasnému stavu by teda boli 7,6 milióna eur.

Analytici prepočítali aj ďalšie tri modelové príklady. Prvý počíta so zachovaním súčasného stavu, ďalší s rozšírením bezzásahových zón na 75 percent plochy národných parkov a posledný s možnosťou, že sa divoké lesy rozšíria, ale celková plocha národných parkov sa zmenší.

Prepočty vychádzajú z toho, že si štát súkromné pozemky v chránených pásmach prenajme. Mohol by ich však aj vykúpiť. „Na zabezpečenie bezzásahovosti na polovici rozlohy národných parkov by výkupná cena bola približne 244 miliónov a pri troch štvrtinách 374 miliónov, čo je len o niečo viac, ako sú náklady na juhozápadný obchvat Prešova,“ ozrejmili analytici.

Najlacnejšou možnosťou by podľa nich boli zámeny súkromných pozemkov za štátne. Tu je však problém, že za pozemky sa ťažko hľadá adekvátna náhrada. Preto sa doteraz tento spôsob veľmi nevyužíval.

Inštitút odhadol aj ďalšie ekonomické vplyvy. Zníženie ťažby by malo za následok len nepatrný pokles zamestnanosti. O prácu by prišlo viac než 100 ľudí. Ďalšie pracovné miesta by však mohli vzniknúť v ochrane prírody a v cestovnom ruchu.

O veľa by však zrejme prišli štátne firmy, ktoré drevo ťažia – okrem Lesov SR je to Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, ktorý spravuje lesy v národnom parku Poloniny, a Štátne lesy Tatranského národného parku.

Pri rozšírení bezzásahového územia na 50 percent by prišli ročne o 6,3 milióna eur. Aj najväčší z podnikov – Lesy SR – by to pocítil. Jeho zisk pred zdanením v roku 2018 predstavoval necelých 6,8 milióna eur.

Zisky ostatných dvoch podnikov sú oveľa nižšie, lebo ich aktivity sú z veľkej časti verejnoprospešné. Napríklad sa starajú o turistické chodníky. Podľa štátnych analytikov môžu mať aj existenčné problémy. „Obe organizácie pôsobia prevažne na území národných parkov a v prípade značného rozšírenia súčasných bezzásahových území sa im výrazne zníži príjem z predaja dreva. Pri 50- aj 75-percentnej bezzásahovej zóne budú obe organizácie v strate,“ píše sa v analýze.

Utrpieť by mohol aj drevospracujúci priemysel. Podľa analýzy sa zníženie ťažby môže prejaviť nielen v nižšom exporte, ale hrozí aj výpadok dodávok pre slovenský drevospracujúci priemysel. „V takomto prípade by sa rozšírenie bezzásahovosti negatívne prejavilo aj na zamestnanosti v drevospracujúcom priemysle. Nepredpokladáme však rovnako intenzívny dosah ako na lesnícky sektor.“

Plány mal aj Sólymos

Štátni analytici rátali náklady na divoké lesy aj preto, že s týmto cieľom počíta aj stratégia environmentálnej politiky bývalého ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa.

Tá stanovila aj konkrétny cieľ: do roku 2025 sa má plocha prírodných lesov zvýšiť na 50 a do roku 2030 na 75 percent územia národných parkov. Územia bez zásahu by potom tvorili 5 percent rozlohy Slovenska a 10 percent všetkých lesov.

Chránené lesy by zároveň prešli pod správu národných parkov, aby sa zabránilo sporom medzi lesníkmi a ochranármi.

Problém Slovenska je, že národné parky síce tvoria veľkú časť jeho územia, ale lesy v nich nechránime poriadne.

Sólymos za svojho pôsobenia presadil napríklad zonáciu Slovenského raja, pri ktorej sa územie bez ľudských zásahov rozšírilo o štvrtinu.

Viackrát sa vyjadril, že postupné rozširovanie prírodných lesov podporuje.

Jeho sľuby do budúcnosti sú však oveľa veľkolepejšie ako to, čo stihol sám spraviť. Ekológ a podpredseda mimoparlamentnej strany Spolu Erik Baláž vraví, že Most-Híd za štyri roky nespravil v tejto oblasti takmer nič. „Keby sa to robilo takým tempom, trvalo by to stovky rokov,“ povedal pre Denník E Baláž.

Bezzásahové hory-doly

Nasľubovať hory-doly bez ľudských zásahov je ľahšie než reálne vzdorovať tlaku zo strany biznisu a dotiahnuť zmeny do konca.

Podľa Baláža sa bezzásahové zóny môžu rozširovať iba vtedy, ak lesy prejdú do správy ministerstva životného prostredia. Dnes ich spravuje najmä štátny podnik Lesy SR, ktorý patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. Lesy SR sa preto viac riadia záujmami lesníkov ako ochranárov.

Podľa Baláža by národné parky zároveň mali dostať právnu subjektivitu, aby mohli samostatne rozhodovať.

Program OĽaNO s právnou subjektivitou národných parkov počíta a expert strany Ján Mičovský hovorí, že chcú aj presunúť správu lesov pod ministerstvo životného prostredia.

Ešte však nie je isté, či sa im to v novej vláde podarí.

Veľké prieniky medzi stranami

Medzi programami OĽaNO, SaS a Za ľudí nie sú podľa Mičovského veľké rozpory. Tri strany majú spoločné to, že chcú presadzovať takzvané prírode blízke hospodárenie. Robí sa to tak, že lesníci z lesa vyberajú len jednotlivé stromy, pri ktorých nevznikajú rozsiahle rúbaniská. „Budeme presadzovať, aby sa prírode blízke hospodárenie v lesoch stalo základom lesníckej stratégie štátu vo všetkých hospodárskych lesoch. To znamená lesy bez rozsiahlych holín, bez devastácie pôdy a vodných tokov,“ píše sa v programe Za ľudí.

Program Sme rodina sa viac zameriava na podporu biznisu a menej na ochranu lesov. Ako najväčšie problémy zdôrazňuje to, že národné parky sú priveľké a že drevársky priemysel nemá dosť suroviny.

Podľa Erika Baláža sa ešte len uvidí, k akému kompromisu sa strany dopracujú a ako bude vyzerať programové vyhlásenie novej vlády. Baláž ďalej hovorí, že OĽaNO, SaS a Za ľudí mali v programoch viaceré zmeny, ktoré presadzovala aj jeho volebná koalícia Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá pôvodne chcela byť súčasťou novej koalície, ale nedostala sa do parlamentu.

Rozširovanie prírodných lesov sa podľa neho naozaj udeje iba vtedy, ak strany presadia zásadné reformy, najmä presun správy lesov pod rezort životného prostredia.

Otázne je podľa neho aj to, či OĽaNO naozaj bude tlačiť na rozširovanie bezzásahových zón. „Od pána Mičovského som počul viackrát, že on osobne má celkom problém s rozširovaním bezzásahovosti, napriek tomu, že to majú vo volebnom programe. Predsa len je lesník. Na lesy sa pozerá tak, že sa má hospodáriť prírode blízkym spôsobom,“ vraví Baláž.

Mičovský v rozhovore pre Denník E povedal, že podiel prírodných lesov nemusí byť všade 50 percent – niekde to môže byť menej, inde viac, podľa toho, aké vzácne je dané územie.