Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako by mala vláda podľa ekonómov reagovať na koronavírus? (Panel expertov E)

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako odhadujete vplyv koronavírusu COVID-19 na slovenskú ekonomiku, aké opatrenia by ste vláde odporúčali a aké nie?

Zatiaľ odpovedali Melioris, Pikus, Hirman, Vašáková, Ovčarik, Kahanec, Bláhová a Žúdel.

Martin Kahanec, ekonóm, zakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) a profesor na School of Public Policy, CEU

Prvé odborné odhady hovoria, že jeden nosič COVID-19 v priemere nakazí asi 2,2 človeka, zatiaľčo pri chrípke je to približne 1,3 človeka. Posledné odhady národného laboratória v Los Alamos však hovoria až o 6,6 nakazeného pri COVID-19.

Toto číslo, označované R0, je kľúčové pre rozsah a intenzitu opatrení, ktoré sú nutné na zvrátenie šírenia nákazy. Pri R0 = 2,2 sú na to potrebné opatrenia znižujúce šírenie infekcie o 55 percent, no pri R0 = 6,6 je nutné šírenie znížiť až o 85 percent.

Čína ukazuje, že sa to dá. Ale môže si to vyžadovať nákladné opatrenia radikálne obmedzujúce život bežných ľudí, ako napríklad uzatvorenie miest, zákaz vychádzania alebo uzatvorenie škôl, verejnej dopravy a verejných inštitúcií.

Samozrejme, stratené životy sú najväčšou ranou pre pozostalých.

Priame ekonomické dosahy práceneschopnosti pre COVID-19 na trh práce sú však zatiaľ z globálneho pohľadu zanedbateľné, keď zistených prípadov bolo k 6. marcu 2020 na celom svete približne 100 000.

Rádovo väčšie sú nepriame vplyvy.

Dodávateľské reťazce boli vážne narušené výpadkami výroby v Číne v dôsledku opatrení na zastavenie šírenia nákazy. Nás tento výpadok začína postihovať až teraz, keď lode, ktoré mali byť po strechu naložené komponentmi pre našich výrobcov, z Číny do Európy nedorazia.

Dôvera spotrebiteľov a investorov v ekonomiku klesá, neistota rastie. Kľúčové nemecké, americké a japonské burzové indexy klesli za posledné dva týždne o približne 11 – 13 percent.

Odhady rastu HDP sa upravujú smerom nadol, očakáva sa prepad spotreby a investícií.

Dopravcovia a hotelieri z minúty na minútu sledujú dramatický prepad a rušenie objednávok.

Celkový ekonomický vplyv COVID-19 bude vo veľkej miere závisieť od pripravenosti vlád na krízový manažment. Kľúčové slová sú štyri: poistenie, koordinácia, neistota a solidarita.

Niektoré oblasti, mestá, občania, firmy budú zasiahnuté viac, iné menej. Je potrebné vopred vytvoriť zdroje, pripraviť poistné mechanizmy, ktoré tým najpostihnutejším poskytnú materiálnu a finančnú podporu, keď to budú najviac potrebovať.

Túto pomoc je následne potrebné koordinovať, a to s ohľadom na najviac postihnuté oblasti a najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Pripraviť zásoby základných potravín, liekov, paliva, ako aj distribučné kanály na ich rozdeľovanie.

Medzi absolútne priority patrí zabezpečiť dostatočný počet adekvátne vybavených lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Ideálne s možnosťou ich presunu do ohnísk nákazy.

Okrem toho je potrebné pripraviť sa na možnú potrebu mobilizovať lekárov a zdravotnícky personál a pripraviť možnosti jeho presunu v rámci krajiny, ale aj medzi krajinami.

Ekonomické dosahy budú do veľkej miery závisieť aj od toho, ako sa podarí manažovať neistotu a zabrániť zbytočnej panike.

Prekonali sme už aj epidémie s vyššou nákazlivosťou alebo vyššou mierou úmrtnosti. Na chrípku zomiera vo svete ročne 290- až 650-tisíc ľudí, no toaletný papier sme preto nevykúpili.

Na zabránenie hystérii je potrebné dôsledne informovať spoločnosť a vyslať silný signál, že sme na COVID-19 adekvátne pripravení, respektíve podnikáme efektívne kroky na to, aby sme boli.

Keďže vírus nepozná obce, okresy či štátne hranice, takáto koordinácia je potrebná na národnej, ako aj európskej úrovni.

Vyžaduje si to dohody európskych ministrov zdravotníctva, financií, možno vnútra. Napríklad o výpomoci s kapacitami lekárov a zdravotníckeho personálu.

To všetko musí zastrešiť politická dohoda na európskej úrovni založená na solidarite členských štátov.


Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Čo sa týka opatrení, mali by zohľadňovať skúsenosti z ostatných krajín a riadiť sa odporúčaniami WHO, šťastím v nešťastí je, že na Slovensko COVID-19 dorazil ako do jednej z posledných krajín. Rovnako dôležitá je však komunikácia s verejnosťou: nešíriť paniku ani nepodceňovať, veľmi užitočné zhrnutie je v tomto článku.

Čo sa týka vplyvu na ekonomiku, keďže sme závislí od obchodných vzťahov v rámci EÚ a sme primárne kapitál importujúca krajina, Slovensko sa negatívnym vplyvom nevyhne. V Nemecku už akceptujú recesiu, skôr či neskôr od tohto pre Slovensko najdôležitejšieho obchodného partnera dorazí aj k nám. Nová vláda bude čeliť zložitým výzvam, držme jej palce.


Branislav Žúdel, ekonóm IFP

Vírus necestuje, cestujú ľudia. Týmto spôsobom sa vírus šíri.

Ak by sme teoreticky zostali všetci pár týždňov doma, tak by vírus za ten čas zmizol. Toto by však bolo extrémne nákladné opatrenie, pretože veľa ľudí potrebuje dennú starostlivosť iných, potrebujeme zabezpečiť zásobovanie potravinami a inými nevyhnutnými tovarmi a službami.

V tomto bode by mala nastúpiť ekonómia a snažiť sa rozhodnúť, ktoré opatrenia sú efektívne a ktoré narobia ešte väčšie škody.

Výskum ukazuje, že vzhľadom na nebezpečnosť koronavírusu sú opatrenia znižujúce mobilitu ľudí efektívne.

Dočasné zavretie škôl, verejných podujatí či obmedzenia hromadnej dopravy sú teda zmysluplné opatrenia, ktoré treba zvážiť. Rovnako zmysluplné sú opatrenia zamerané na ochranu najzraniteľnejších skupín v domovoch seniorov a nemocniciach.

O efektívnosti obmedzení leteckej dopravy do rizikových oblastí v Európe (napr. sever Talianska) som menej presvedčený. Ľudia môžu miesto lietadla zvoliť prepravu iným dopravným prostriedkom a budú oveľa ťažšie identifikovateľní a testovateľní pre prípad možnej nákazy. A schopnosť rýchlej identifikácie a rýchleho (a hromadného) testovania je kľúčová.

Hoci ekonomické škody z preventívnych opatrení môžu byť veľké, sú len dočasné. Produkčný potenciál ekonomiky je takmer neovplyvnený. Spolu s príchodom jari a leta by sa tak situácia po odznení preventívnych opatrení mohla, dúfajme, stabilizovať.


Miroslav Pikus, IT špecialista

Počítače už vyriešili množstvo veľkých problémov ľudstva. Čínsky technologický gigant Alibaba napríklad už má algoritmus s prvkami umelej inteligencie, ktorý koronavírus odhalí na CT snímkach pľúc za 20 sekúnd s pravdepodobnosťou 96 %. Výsledky však údajne pošle aj polícii.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Začína sa veľká diskusia o obnove Slovenska a bude musieť byť veľmi rýchla
  • Doprava: Od nedele 19. júla začína lietať dvakrát týždenne z Bratislavy do chorvátskeho Splitu AirExplore
  • Personálne: Šéfa Iuventy Róberta Hronského po kauze podivných nákupov odvolali
  • Burzy: Akcie v USA zahájili týždeň zmiešane, prevažne oslabili vinou poklesu technologických firiem
  • Pomoc: Eurokomisia schválila štátnu pomoc v objeme 3,4 miliardy eur pre aerolínie KLM
  • Dane: Desiatky milionárov z USA a šiestich ďalších krajín vyzvali vlády, aby zvýšili zdanenie bohatých
  • Úspory: Ako si sporiť postupne na vyšší dôchodok?
Zdieľať

Štátny rozpočet po oprave ráta s deficitom 12 miliárd eur, čo je historicky najviac

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahne v tomto roku 12 miliárd eur. Vláda počíta s tým, že výdavky stúpnu oproti pôvodnej verzii rozpočtu o necelých 8 miliárd, daňové príjmy klesnú o 1,3 miliardy. O novele rozpočtu bude v utorok rokovať parlament.

Minúta po minúte

Zdieľať

Akcie v USA zahájili týždeň zmiešane, prevažne však oslabili vinou poklesu technologických firiem. Index Dow Jones si pripísal 0,04 %, index S&P 500 klesol o 0,94 %, ale počas dňa sa vyšplhal najvyššie od 25. februára.

Investori vítajú pokrok vo vývoji vakcíny proti Covid-19 a pozitívny začiatok výsledkovej sezóny za druhý štvrťrok. Obavy však budí sprísňovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu v niektorých častiach Spojených štátov. Na devízovom trhu slabol dolár.

Dow Jonesov index si pripísal 0,04 % a obchodovanie uzavrel na 26.085,80 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,94 % na 3155,22 bodu, aj keď sa počas dňa vyšplhal najvyššie od 25. februára. Index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených veľa firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa znížil o 2,13 % na 10.390,84 bodu.

Zhruba tri percentá odpísali akcie veľkých technologických firiem, ako je Amazon a Microsoft. Podľa analytikov reagujú na správy o nárastu koronavírusového ochorenia v USA, uzatváranie niektorých podnikov a oznamovanie prepúšťania.

So ziskom 0,3 % uzavrel obchodovanie výrobca nealkoholických nápojov PepsiCo.

S výrazným ziskom zakončili deň biotechnologické firmy BioNTech a Pfizer, ktoré vyvíjajú vakcínu proti koronavírusu a zaznamenali pokrok pri schvaľovaní zo strany amerického úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Pripísali si takmer 11 a 4 %. (čtk)

Zdieľať

Šéfa Iuventy Róberta Hronského po kauze podivných nákupov odvolali. Organizácia, ktorá pracuje s mládežou, nakupovala kancelárske potreby od riaditeľovej svokry, upozornila Nadácia Zastavme korupciu.

Hronský v zverejnenom článku na Index.sk argumentoval, že ako generálny riaditeľ nevstupuje do procesu obstarávania. „Všetky hospodárske subjekty, ktoré boli oslovené na predloženie ponúk v rámci prieskumu trhu, boli identifikované na základe referencií,“ uviedol.

Zdieľať

Úseky ciest tretej triedy spoplatnené nulovou sadzbou by sa mali od septembra vypustiť zo siete spoplatnených úsekov. Cieľom je znížiť náklady súvisiace s prevádzkou mýtneho systému, vyplýva to z návrhu vyhlášky ministerstva dopravy.

Návrh vyhlášky rezort zverejnil na medzirezortné pripomienkové konanie. Účinnosť navrhuje na 1. septembra.

Navrhnutá vyhláška zároveň reflektuje na odovzdanie diaľničných úsekov D4 Rovinka – Ketelec, R7 Ketelec – Dunajská Lužná, R7 Dunajská Lužná – Holice a nového dunajského mosta na štátnej hranici Slovensko/ Maďarsko – Komárno do užívania.

„Využívaním novovybudovaných úsekov nedôjde v konečnom dôsledku k zvýšeniu nákladov dopravcov, nakoľko náklady na úhradu mýta budú kompenzované úsporou jazdného času a s tým spojených nákladov,“ konštatuje ministerstvo v predkladacej správe.

Návrh predpokladá zvýšenie celkových výnosov z výberu mýta. „Mýto vybrané na koncesných úsekoch diaľnice D4 a R7 bude v súlade s legislatívou odvedené do štátneho rozpočtu a použité na úhradu záväzkov štátu vyplývajúcich z koncesnej zmluvy pokrývajúcej výstavbu a prevádzku diaľnice D4 a R7,“ priblížil rezort dopravy.

V súvislosti s vypustením úsekov ciest tretej triedy zo siete vymedzených úsekov návrh predpokladá úsporu finančných prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti v dôsledku zníženia nákladov na mýtne transakcie. (tasr)

Zdieľať

Boris Johnson sa chystá zakázať Huaweiu účasť na výstavbe 5G sietí v Británii. Ak vláda čínsku firmu skutočne vylúči, ešte viac rozhnevá Peking, no poteší amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Britániu v tejto záležitosti tlačil.

Johnson začiatkom roka napriek požiadavkám amerického prezidenta rozhodol, že Huawei sa môže v obmedzenej miere podieľať na budovaní 5G sietí.

Britská Národná bezpečnostná rada NSC sa má v utorok zaoberať budúcnosťou Huaweia v Británii. Očakáva sa, že po rokovaní oznámi svoje rozhodnutie parlamentu.

Prečo Británia mení postoj

Dôvodom zmeny britskej politiky môže byť dosah amerických sankcií na čipovú technológiu. Londýn tvrdí, že krok ovplyvní schopnosť Huaweia zostať do budúcnosti spoľahlivým dodávateľom.

Zatiaľ však nie je jasné, ako ďaleko zájde Johnson. Operátori už začali obmedzovať úlohu Huaweia v 5G sieťach, do roku 2023 má byť podiel čínskej firmy na nich najviac 35 %. Teraz sa rokuje o tom, že v ďalších dvoch až štyroch rokoch by klesol až na nulu.

Johnson v júni uviedol, že bude chrániť dôležitú infraštruktúru pred „nepriateľskými štátnymi dodávateľmi“. Podľa ministra spravodlivosti Roberta Bucklanda bude prioritou pri rozhodovaní národná bezpečnosť.

Aký je problém s Huaweiom

Huawei je najväčší svetový dodávateľ telekomunikačného zariadenia. Spojené štáty tvrdia, že je agentom čínskej komunistickej vlády a nedá sa mu veriť.

Huawei popiera, že by mohol robiť špionáž pre Čínu a tvrdí, že USA chcú zastaviť jeho silný rast a zahraničnú expanziu.

Rozhodnutie zakázať Huawei by postavilo Britániu späť na stranu jej najbližšieho spojenca USA. Znamenalo by tiež koniec britského spojenectva s Čínou. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nový most v Trstenej na ceste I/59 postaví spoločnosť MBM-Group, vyhrala s najnižšou ponukou vo výške 1,27 milióna eur. Zmluvu s ňou podpísala Slovenská správa ciest, výstavba sa začne v najbližších dňoch.

Do súťaže sa prihlásilo desať uchádzačov, spoločnosť MBM-Group vyhrala s najnižšou predloženou ponukou vo výške 1,27 milióna eur. „Predpokladaná hodnota zákazky bola vyčíslená na 1,69 milióna eur, čo predstavuje úsporu 418 000 eur,“ povedala hovorkyňa SSC Lucia Karelová.

Lehota výstavby je podľa Karelovej stanovená na osem mesiacov, mimo zimného obdobia. Nový most tak začne motoristom slúžiť v druhom štvrťroku 2021. „Dĺžka mosta dosahuje 39,5 metra. Okrem motoristickej verejnosti ho využijú aj chodci, počíta sa s chodníkmi po oboch stranách,“ dodala.

Most na ceste I/59 v Trstenej uzavreli 28. októbra 2019 po tom, ako miestny obyvateľ nahlásil na polícii známky jeho poškodenia. Statik vtedy uviedol, že most je v dezolátnom stave. V meste v súvislosti s mostom zasadal aj krízový štáb, mimoriadnu situáciu však nevyhlásil.

V marci tohto roka sa most zrútil do rieky, k zraneniam ľudí nedošlo. Obchádzka vedie po ceste R3, I/59 a II/520. Pre chodcov postavili dočasnú lávku, ktorá je osadená na mostných oporách, a ostatná pešia doprava využíva externé chodníky a lávky. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce pripravuje niekoľko zmien pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, chce otvoriť verejnú diskusiu o nastavení príspevkov pre ne. Vláda však nechce rušiť či znižovať príspevok na osobnú asistenciu.

Diskusia o zmenách by sa mala skončiť do jesene, na jar budúceho roka by sa mala pripraviť legislatíva tak, aby mohla platiť od júla budúceho roka. „Máme na to rok prípravy. Hovoríme o tom dopredu, aby nevznikali šumy. Ak si niekto myslel, že či nemáme náhodou zámer zrušiť asistentské príspevky alebo ich prípadne znižovať na úroveň opatrovateľského príspevku, tak náš zámer je opačný. Zvyšovať opatrovateľský príspevok tak, aby sme našli spravodlivú mieru toho, aby za rovnakú diagnózu každý mal nárok na rovnaké peniaze,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Podľa neho je fér, ak ŤZP chce mať čo najväčšiu slobodu pri rozhodovaní o finančných prostriedkoch, ako ich chce použiť na zlepšovanie kvality svojho života. „Vo všeobecnosti platí, že drvivá väčšina tých, ktorí poberajú akýkoľvek príspevok, môže očakávať, že cieľom je výrazné zlepšenie ich situácie a služieb,“ povedal Krajniak.

Cieľom pri pomoci ŤZP zo strany štátu je dosiahnuť spravodlivosť. Ministerstvo plánuje na zmeny využiť peniaze z balíka EÚ, o ktorých s Bruselom rokuje Slovensko.

Vláda tiež rozhodla o navýšení pomoci pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. „Chceme otvoriť verejnú diskusiu so zástupcami tých, ktorí poberajú opatrovateľský príspevok, tých, ktorí poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ale aj zariadení sociálnych služieb, ako spravodlivo nastaviť výšku tohto príspevku,“ podotkol minister.

Celkovo k máju poberalo príspevok na osobnú asistenciu 11 106 ľudí a príspevok na opatrovanie poberalo 62 036 ľudí. V samotných výškach príspevkov je však badať rozdiel. Zatiaľ, čo v prípade 50-ročného človeka na vozíku, ktorý potrebuje 12-hodinovú starostlivosť, bol príspevok na asistenciu 1504,80 eura mesačne, v prípade toho istého človeka, ktorého opatruje napríklad matka, je opatrovateľský príspevok 238,37 eura.

Poverená generálna riaditeľka sekcie sociálnej politiky na ministerstve práce Katarína Fedorová podotkla, že výška opatrovateľského príspevku je značne nižšia ako pri osobnej asistencii, pričom medzi činnosťami ľudí, ktorí pomáhajú ŤZP, nie je zásadný rozdiel. „Rozdiel, na ktorý sa poukazuje, je tzv. ideový. To znamená, že účelom osobnej asistencie má byť aktivizácia, zapojenie do spoločnosti. Problém, ktorému čelíme, však je, že v súčasnosti podľa zákona pri osobnej asistencii nie sú žiadne podmienky. Užívateľ osobnej asistencie nemusí ani pracovať, ani sa vzdelávať. Nie je ani vekové, ani príjmové obmedzenie, čiže to vytvára určitý tlak na udržateľnosť systému,“ podotkla Fedorová s tým, že cieľom zmien však nie je rušiť osobnú asistenciu. „Ide nám o to, aby bol systém spravodlivý a udržateľný,“ priblížila Fedorová.

Ministerstvo tiež pripravuje aj ďalšiu pomoc v oblasti pomoci ŤZP. „Spoločne s ministerstvom zdravotníctva pripravujeme zákon o dlhodobej starostlivosti. Chceme pripraviť zákon o integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Cieľom je v tomto volebnom období pripraviť aj zákon o jednotnej posudkovej činnosti,“ vymenovala štátna tajomníčka rezortu práce Soňa Gaborčáková. Ministerstvo chce podľa nej pripraviť aj nový zákon o sociálnych službách. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať