Pomer medzi cenou zlata a ropy vystrelil na nové rekordy. Je to signál krízy, ktorý nezvykne trvať dlho

Autor je hlavný ekonóm v Mazars

Extrémne ukazovatele pomeru ceny zlata a ropy predchádzali aj viacerým predošlým krízovým obdobiam. Na rekordných úrovniach sa však pomer nikdy nedržal dlho. Buď klesla cena zlata, alebo naopak stúpla cena ropy.

O čo ide: Pomer medzi cenou zlata a cenou ropy sa počas prvého marcového víkendu katapultoval na nové historické rekordy (viac než 50-násobok).

Prispela k tomu nezvyčajná kombinácia prudkého prepadu cien ropy a nárastu cien zlata na dlhoročné rekordy.

Turbulencie na finančných trhoch povzbudili dopyt po zlate ako investičnom bezpečnom prístave. Jeho cena počas prvého marcového víkendu nakrátko prevýšila úroveň 1 700 USD za uncu, najvyššiu za ostatných sedem rokov.

Rozkol členov kartelu OPEC+ pri snahe dohodnúť sa na škrtoch v produkcii sa naopak v noci na 9. marca po otvorení ázijského obchodovania podpísal pod prudký, viac než 20-percentný prepad cien čierneho zlata.

Ceny ropy Brent klesli o 21 % na 35,52 USD/barel, pričom ich prepad dosahoval až takmer úroveň 31 USD/barel (-30 %).

Signál Saudskej Arábie o zvýšení dennej produkcie nad úroveň 10 miliónov barelov (zo súčasných 9,7 milióna) sa tak podpísal pod druhý najhorší jednodňový kolaps cien ropy od 17. januára 1991, teda od čias vojny v Perzskom zálive.

Prečo je to dôležité: Podobné rekordné úrovne dosiahol pomer medzi cenou zlata a ropy počas krízy rozvíjajúcich sa trhov v roku 2015 či predtým – no na oveľa miernejších úrovniach – počas najvážnejšej povojnovej recesie v rokoch 2008/2009, alebo počas ázijskej krízy koncom 90. rokov.

Vo všetkých predošlých prípadoch boli podobné extrémy tohto indikátora predzvesťou krízovej situácie.

Rovnako však treba zdôrazniť, že porovnateľné extrémne výkyvy tohto pomeru v predošlých prípadoch neboli veľmi trvácne. Ak by sa mal tento pomer opäť zmierniť, je to možné buď prostredníctvom poklesu ceny zlata, nárastu ceny ropy, alebo ich kombináciou.

Práve túto nevyhnutnú zákonitosť by mali mať na pamäti investori špekulujúci na komoditných trhoch s drahými kovmi alebo s čiernym zlatom.

Čo možno očakávať: Podľa analýzy historického vývoja pomeru medzi cenami zlata a ropy v rokoch 1970 až 2018, ktorú zostavil komoditný obchodník Kitco, sa extrémne úrovne prevyšujúce 30-násobok vyskytli len v 2,1 % zo sledovaných 48 rokov obchodovania.

Tieto „abnormálne“ vysoké pomery sa vyskytli dvakrát v roku 1973 (prvý veľký ropný šok), potom v rokoch 1986 a 1988 a neskôr aj v lete a v zime roku 2016.

Fluktuácie v relatívnom pomere medzi cenou zlata a ropy spôsobuje niekoľko hlavných dôvodov:

• Celková sila hospodárskeho rastu a kondícia svetovej ekonomiky: v týchto obdobiach rastie dopyt po rope aj jej cena. Pokiaľ sa pritom nezrýchľuje inflácia, výnosnejšie investície zároveň oslabujú špekulatívny dopyt po zlate.
• Hospodárska, prípadne geopolitická neistota: tá vedie k eskalujúcemu dopytu po zlate ako bezpečnom prístave, pričom obavy z hospodárskeho oslabenia tlačia nadol ceny priemyselných komodít.
• Fundamentálny nepomer medzi dopytom a ponukou ropy, ktorá sa využíva hlavne ako palivo do spaľovacích motorov, ale aj na generovanie elektrickej energie či v chemickom priemysle.
• Geopolitické udalosti, ktoré spôsobujú narušenie ťažby, prípadne dodávok ropy.
• Masívnejšie nákupy, ale aj predaje zlata zo strany veľkých investorov, akými sú centrálne banky.
• Obchodovanie a špekulácie na derivátových trhoch pre obe komodity vrátane futurít (stávok na budúcu cenu) a opcií (stávok na budúce smerovanie), ako aj špekulovanie na rast ceny prostredníctvom indexových podielových fondov naviazaných na cenu týchto komodít (ETF).

Pritom je dobre si pripomenúť, že v prípade zlata aj ropy hovoríme o mimoriadne veľkom objeme zobchodovaného obratu obchodov s fyzickou dodávkou, teda s kúpou a predajom hmatateľných zásob ropy či zlata.

Derivátové transakcie sa v oboch prípadoch využívajú nielen na krátkodobé špekulácie na budúcu zmenu cien, ale najmä v prípade ropy na poistenie sa pred neželaným smerovaním trhu – či už pre konzumentov, alebo, naopak, pre producentov.

Zároveň treba pripomenúť, že počas ostatného viac než roka, keď aj napriek známkam hospodárskeho spomalenia pokračoval rast akciových trhov, sa zvýšená neistota podpísala pod nárast dopytu investorov po indexových podielových fondoch naviazaných na cenu zlata.

Prílev likvidity do týchto derivátových fondov sa potom nepriamo premietol aj do dopytu po fyzickom zlate a prispel k jeho zdraženiu. Preto je dobré pripomenúť, že prípadné prerušenie tohto prílevu do „fondov bezpečného prístavu“ by sa mohlo adekvátne podpísať aj pod vývoj cien zlata.

O tom, že aj pre túto „stávku na istotu“ v časoch turbulencií platí poučka, že žiaden strom nerastie do neba, sme sa ostatný raz presvedčili na konci februára, keď zlato bez ohľadu na prepady na Wall Street absolvovalo citeľnú korekciu nadol o viac než 100 dolárov (takmer 6 %).

Po signáloch o ochote Saudskej Arábie zvýšiť svoju dennú produkciu nad 10 miliónov barelov denne (pričom jej potenciálna kapacita dosahuje až 12,5 milióna barelov denne) sa na komoditnom trhu objavili aj prvé hlasy predpovedajúce „ropu za 20 v roku 2020“. To by predpokladalo ďalší prepad cien čierneho zlata o viac než 40 %.

Pri týchto úvahách však netreba zabúdať na logické a trhové správanie tých producentov ropy, ktorých produkčné náklady prevyšujú aktuálnu trhovú cenu. To sa pritom netýka len amerických ťažiarov z bridlicových ložísk, ale aj ťažby v Severnom mori a v inom geologicky náročnom teréne.

Saudská Arábia, ktorá súčasnú ropnú cenovú vojnu odštartovala, sa teší z relatívne najnižších nákladov na ťažbu svojej ropy a pokles jej cien si tak môže dovoliť, hoci na úkor nižších ziskov. Odstavovanie stratových ťažobných kapacít by však malo postupne prispieť k stabilizácii cien ropy.

Okrem prípadnej dohody kartelu OPEC však k oživeniu dopytu po čiernom zlate môže prispieť aj rozuzlenie ságy okolo koronavírusu a ukončenie odstávok čínskych závodov, ako aj vyhliadky na opätovné oživenie globálneho hospodárskeho rastu po tohtoročnej – zdá sa, že už neodvratnej – recesii.

Pohľad na históriu pomeru medzi cenou zlata a ropy pripomína, že situácia v úvode tohto roka je naozaj mimoriadna aj z historického pohľadu. Zároveň však varuje, že „žiaden strom nerastie do neba“, ale pripomína aj to, že každý pád na komoditnom trhu skôr alebo neskôr nájde svoje dno.