Ekonomický newsfilter: Panika bola taká veľká, že si obchodníci museli dať 15 minút na upokojenie

V J&T BANKE zodpovedne spravujeme majetok rodín už tri desaťročia. V investovaní si budeme rozumieť.

Dobrý deň,

akciové trhy a obchod s ropou zažili najhoršie dni za viac ako desať rokov. Na vine je v prvom rade koronavírus a strach z neistoty, ktorú prináša do ekonomiky.

Vlády celého sveta chystajú ochranné opatrenia aj pre vlastné ekonomiky. Slovensko sa s touto dramatickou situáciou musí vyrovnať s ešte väčším hendikepom – stará vláda už len dosluhuje a nová ešte nie je zostavená.

Dnešný Ekonomický newsfilter je síce dramatický, ale ostáva stručný – 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.

1. Trhy padajú už tretí týždeň, je to zlé ako v 2008

Americké akcie padali včera tak prudko, že obchodovanie na Wall Street museli na štvrťhodinu prerušiť hneď krátko po otvorení búrz.

Od krízy v roku 2008 totiž platí pravidlo, že ak padnú trhy v jeden deň o sedem percent, obchodníci majú nútenú prestávku, aby panika opadla.

Včera to pomohlo, ďalšie straty už boli minimálne.

Všetky tri dôležité indexy Dow Jones Industrial, S&P 500 aj Nasdaq uzatvorili deň so stratami do 8 percent.
Okolo 7 percent stratili včera aj európske akcie, ázijské trhy stratili v pondelok okolo 4 percent.
Včerajšok bol pre akciové trhy najhorší od decembra 2008, keď sa spustila finančná kríza.
Súčasný pád indexov trvá od 19. februára, keď americké indexy dosiahli historické maximá. Odvtedy trhy stratili zhruba 12 percent.

Pád búrz po celom svete zapríčinili: strach z dôsledkov koronavírusu, reakcia na prudký takmer tretinový pokles cien ropy, obavy z príchodu recesie do americkej a európskej ekonomiky a vôbec spomalenia rastu celého svetového hospodárstva.

2. Máme lacnú ropu, lebo Saudská Arábia sa mstí Rusom

Ceny ropy klesli v pondelok ráno k úrovni okolo 30 dolárov za barel.

Tridsaťpercentný pokles bol najväčší od krízy v Perzskom zálive v roku 1991.

Dve hlavné príčiny poklesu ceny ropy:

Obavy zo šírenia ochorenia COVID-19 zvyšujú obavy zo spomalenia ekonomiky, a teda aj zníženia spotreby a dopytu po rope.
Saudská Arábia začala cenovú vojnu s cieľom vyradiť z hry amerických ťažiarov z drahých bridlicových ložísk a prinútiť Rusko, aby sa vrátilo k spoločnému postupu s kartelom OPEC.

Kto s čím hrá:

Saudská Arábia oznámila, že od apríla prudko zvýši ťažbu, čím zníži ceny. Využíva pritom svoje postavenie druhého najväčšieho svetového producenta (po USA), ktorý navyše dokáže ťažiť a spracovať ropu najlacnejšie spomedzi veľkých hráčov.

Zvýšenie produkcie nevráti Saudskej Arábii straty zo zníženia ceny, no na rozdiel od iných ostane luxusne zisková a môže tak udržiavať zväčšený trhový podiel.

Rusko v piatok odmietlo ponuku Saudskej Arábie (OPEC) na spoločné zníženie objemu ťažby, ktoré malo ceny udržať na relatívne vysokých úrovniach. Rusi sa totiž domnievajú, že vždy, keď v rámci takzvaného kartelu OPEC+ znížia ťažbu, ich pozície nahradia americkí ťažiari.

Aktuálne tretinové zníženie cien znamená pre Rusko výpadok, ktorý môže zahýbať aj jeho vnútropolitickou situáciou. Energetický analytik Karel Hirman pripomína, že dve cenové vojny vedené so Saudskou Arábiou spôsobili za Gorbačova rozpad Sovietskeho zväzu a za Jeľcina bankrot krajiny.

Americkí ťažiari so svojou bridlicovou ťažbou neustále zväčšujú trhový podiel, ibaže pri znížení ceny im hrozí, že nedokážu produkovať s kladnou maržou. Už terajšia situácia obmedzuje ich ďalšie investície, pretože firmy sú preúverované a budú mať problém si na pokračovanie rastu lacno požičať.

Viac o téme: Rijád vyhlásil Moskve ropnú vojnu, ceny sa môžu prepadnúť až na 18 dolárov za barel (Karel Hirman/E)

Pomer medzi cenou zlata a ropy vystrelil na nové rekordy. Je to signál krízy, ktorý nezvykne trvať dlho (Vladimír Vaňo/E)

3. Nemecko už pomáha ekonomike – ale opatrne

Európski lídri by mali dnes spolu telefonovať o preventívnej pomoci ekonomike nakazenej koronavírusom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že zvažujú „všetky možné spôsoby pomoci ekonomike“.

Odhady vplyvu koronavírusu na európsku ekonomiku sú vzhľadom na nedostatok informácií vágne, v pondelok však už väčšina hlasov analytikov predpovedala pre tento rok v eurozóne recesiu.

Posledné dostupné meranie nálady v ekonomike hovorí, že dôvera investorov v ekonomiku eurozóny klesla podľa inštitútu Sentix na 7-ročné minimum.

Prečo to je dôležité:

Ak príde reakcia vlád dostatočne skoro, podniky sa vyhnú problémom s likviditou a toky peňazí v ekonomike nezamrznú.
Ak vlády ukážu silné odhodlanie zachraňovať európsku ekonomiku, upokoja aj trhy, ktorých prepad násobí paniku z koronavírusu.

Berlín už koná, ale striedmo: Nemecká vláda ohlásila prvý záchranný balík v pondelok, nemecký priemysel bol však jeho rozsahom sklamaný.

Nemecký balík má dve základné položky:

Zjednodušenie prístupu k peniazom v rámci programu Kurzarbeit. Doteraz mohli firmy dostávať na dočasné platenie zamestnancov na nútenom oddychu aj príspevok od štátu v prípade, že nemali robotu pre 30 percent ľudí. Teraz tento limit vláda znížila na 10 percent.
Nemecko zvýši ročný objem verejných investícií pre roky 2021 až 2024 o 3,1 miliardy eur (0,1 % HDP). Peniaze majú ísť do diaľnic, železníc, nájomného bývania a ďalších verejných stavieb.
Kvôli kontextu: Ide o sumu porovnateľnú s tým, keby Slovensko zvýšilo objem verejných investícií ročne o sto miliónov eur.

Trump reaguje, sľubuje a upokojuje: Americký prezident v pondelok večer bez ďalšieho vysvetlenia oznámil, že v reakcii na riziko škôd z dosahu koronavírusu začne rokovania o významnom znížení dane zo mzdy.

Prezidentove slová okamžite pomohli cenám ropy, ktoré vzápätí stúpli o sedem percent a znížili tak aspoň čiastočne straty z celého dňa. Smerom hore sa vzápätí mierne pohli aj predikcie obchodovania s európskymi a americkými akciami.

4. Na Slovensku extra pomoc nikto ani nespomína

Končiaci premiér Pellegrini a minister hospodárstva Žiga sa včera stretli so zástupcami priemyslu, ale podľa známych výstupov bola reč len o zabezpečení chodu podnikov v čase hroziacich karantén a množstva rodičov, ktorí ostanú doma s deťmi.

Zástupcovia priemyslu hovorili, že problém s chodom fabrík by mali, ak by im do práce nenastúpilo zhruba desať percent pracovníkov.

Plán na naliatie peňazí do ekonomiky neexistuje: Nová vládna koalícia sľubuje prijatie širokého balíčka opatrení na zníženie byrokratickej záťaže už na prvom riadnom zasadnutí parlamentu. Nemá však ísť o zníženie alebo odloženie daní či iné pumpovanie peňazí do ekonomiky.

Medzi pravdepodobne najviac postihnuté sektory slovenského priemyslu sa doteraz považovali exportne orientované podniky, ktoré doplatia na zníženie zahraničného dopytu a zrejme aj problémy s meškajúcimi subdodávkami.
Po pondelkovej vlne oznámení o obmedzení cestovania a verejných podujatí pribudne medzi sektory ohrozené výpadkom tržieb určite aj cestovný ruch, maloobchodný predaj a ďalšie služby.

5. Holého plán na zadlžovanie štátnych podnikov diplomaticky odložili

Nová vládna koalícia sa fakticky zriekla plánu na investičné pôžičky pre štátne firmy, ktoré by sa nerátali do verejného dlhu. Vyplýva to zo záverov rokovania lídrov strán novej koalície a vybraných ekonómov verejných inštitúcií na pôde rozpočtovej rady.

Vyňatie štátnych firiem z okruhu verejných financií pripadá podľa Igora Matoviča (OĽaNO) a Borisa Kollára (Sme rodina) do úvahy v prípade, ak Eurostat v decembri potvrdí podobné postavenie rakúskej štátnej diaľničnej spoločnosti Asfinag.

Tá je v Európe výnimkou a ako jediná je doteraz mimo okruhu verejných financií. Vlastní ju štát, ale hospodári na vlastnom majetku, má vlastné príjmy, za jej pôžičky neručí štát, a preto sa ani nerátajú do rakúskeho verejného dlhu.
Ak by sa aj Asfinagu podarilo do konca roka obhájiť jeho postavenie, slovenské železnice, diaľničná spoločnosť či fond rozvoja bývania by sa do rovnakej pozície kvalifikovali po zložitých procedúrach najskôr o dva-tri roky, čiže na konci volebného obdobia.

Reálnejší koaličný plán výstavby nájomných bytov počíta so zjednodušením podmienok na súkromné investície.

Hovoril o ňom aj v mene ďalších partnerov Richard Sulík (SaS).

Základné kroky:

Zjednodušiť vysťahovanie neplatičov, aby bolo podnikanie s nájomnými bytmi atraktívnejšie.
Zrýchliť odpisovanie nájomných bytov zo 40 na 20 rokov.
Podporiť vytvorenie realitných fondov, do ktorých by mohli smerovať peniaze z málo výnosných dlhopisových fondov v 2. dôchodkovom pilieri.
Výrazne zjednodušiť stavebný zákon tak, aby sa príprava projektov dramaticky skrátila.

Kto bude vo vláde: Budúci premiér Igor Matovič zatiaľ nepotvrdil informáciu, že ministrom financií bude Richard Sulík, a odmietol aj povedať, či by si do vlády zobral za ministra dopravy a výstavby Štefana Holého zo Sme rodina.

Viac o téme: Hoci Kollárov expert na stretnutí s ekonómami pohorel, Matovič zdôrazňuje dohodnutý kompromis (Ján Kováč a Marianna Onuferová/E)

Kollárov kandidát na ministra dopravy tají analýzu, za ktorú mu štát zaplatil 300-tisíc eur (Daniela Krajanová/E)

Štefan Holý robil s firmou od Poóra na analýze pre ŽSR za 300-tisíc (Ján Kováč/E)

6. Platby mobilom sa chytili

Tatra banka spustila platbu cez mobily s Androidom.

Jediná z väčších bánk, ktorá ešte neposkytuje aj Apple Pay, aj Google Pay, je tak ČSOB.

Tá podobne ako Tatra banka urobila strategickú chybu, keď investovala do vlastných riešení, ktoré sa ukázali ako slepá cesta.

Platenie mobilmi sa prudko rozbehlo v lete minulého roka, keď na trh prišiel po Google Pay aj Apple Pay.
V súčasnosti je bezkontaktných okolo 60 percent platieb a z nich bolo cez mobily približne šesť percent. Tento podiel však rastie rýchlejšie, ako v minulosti pribúdali bezkontaktné platby na úkor potvrdzovania PIN-kódom.

Viac o téme: Ak chcete platiť mobilom naozaj hygienicky, nezabudnite si ho čistiť (Martina Kláseková/E)