Týždeň v európskej ekonomike: koronavírus už dopadá na Európu, štáty s reakciou váhajú
Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk
- Epidémia koronavírusu bude mať vážne hospodárske dosahy, krajiny EÚ zatiaľ s koordinovaným fiškálnym stimulom váhajú.
- Európska priemyselná stratégia je potrebná, no po zverejnení nenadchla.
- Európa by mala obmedziť nepriame subvencovanie fosílnych palív.
1. Koronavírus potápa ekonomiku
Vplyv epidémie koronavírusu na ekonomiku bude výrazný. Karantény, obmedzenie cestovania, výroby, obchodu a ďalšie priame a nepriame vplyvy ohrozia hospodársky rast vo viacerých európskych krajinách, niektoré sa prepadnú do recesie.
V pondelok vyzvala hlavná ekonómka Medzinárodného menového fondu vlády, aby koordinovane podporili globálnu ekonomiku stimulmi, vrátane priamych platieb firmám a zamestnancom. OECD odhaduje, že epidémia zníži globálne HDP o 0,5 percentného bodu, ak sa ju podarí zadržať a bude relatívne krátka, a až o 1,5 percentného bodu, ak bude jej vplyv rozsiahly a dlhodobý.
Čo robia vlády?
Krajiny Únie sa zatiaľ viac zameriavajú na opatrenia, ktorými chcú zabrániť ďalšiemu šíreniu epidémie. Konkrétne ekonomické stimuly ohlásilo len niekoľko vlád.
Taliansko, najviac postihnutá krajina v EÚ, predĺžilo lehotu na zaplatenie daní a zaviedlo subvencie miezd. Vláda pripravuje 16-miliardový záchranný balík pre turizmus a ďalšie sektory ohrozené epidémiou.
Portugalská vláda oznámila zdvojnásobenie úverovej linky pre firmy zo 100 na 200 miliónov eur. Írsko ohlásilo 3,1- miliardový ekonomický stimul.
V Británii, ktorá však už nie je členom Európskej únie, oznámila Bank of England zníženie úrokovej miery na 0,25 percenta a spustila program pôžičiek pre malé firmy, ktorý môže dosiahnuť až 100 miliárd libier. Minister financií chce znížiť ekonomické dosahy krízy balíkom verejných výdavkov a daňových úľav v hodnote 30 miliárd libier.
Finančné injekcie oznámili aj iné vyspelé ekonomiky, ako Južná Kórea či Spojené štáty.
Čo robí EÚ?
V utorok diskutovali o podpore ekonomiky lídri krajín eurozóny, telekonferenciu inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na koordinovanom stimule sa však nedohodli.
O podobnej téme rokovali minulý týždeň ministri financií eurozóny s podobným výsledkom. Zhodli sa na potrebe „koordinovať reakcie“ na udržanie hospodárskeho rastu, rozhodnutie o prípadnom stimule však odložili na 16. marec.
Európska komisia ohlásila 25-miliardový balík, ktorý má pomôcť zdravotníckym systémom, malým a stredným firmám, zamestnancom a iným zraniteľným častiam ekonomiky. Časť tohto balíka – 7,5 miliardy eur – uvoľní Komisia po schválení radou a parlamentom.
Ide o peniaze, ktoré členské krajiny neminuli z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Za normálnych okolností by ich mali