Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odpovedáme zamestnancom: Ak to ide, zamestnávateľ by mal home office v čase koronavírusu dovoliť

Na snímke zatvorený Magistrát mesta Košíc kvôli koronavírusu 13. marca 2020. FOTO TASR - František Iván
Na snímke zatvorený Magistrát mesta Košíc kvôli koronavírusu 13. marca 2020. FOTO TASR – František Iván

Čoraz viac firiem a úradov pre rastúce obavy zo šírenia nového koronavírusu zamestnancom umožňuje, odporúča, alebo dokonca prikazuje pracovať z domu.

Do redakcie nám však chodia aj e-maily s informáciami, že ich zamestnávateľ im prácu z domu nechce dovoliť. Takto sa podľa sťažností správajú aj vedenia niektorých štátnych úradov, ba dokonca ministri.

Prečo zamestnávatelia nechcú, aby ich zamestnanci pracovali z domu?

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat doteraz možnosť práce z domu využívalo pravidelne iba 3,6 % Slovákov, čo je výrazne menej ako v niektorých iných krajinách EÚ.

Konzultant spoločnosti Flowmon Networks a odborník na kybernetickú bezpečnosť Roman Čupka hovorí, že príčina toho, že niektorí zamestnávatelia nepovoľujú prácu z domu, je aj v tom, že väčšina firiem ani úradov na model vzdialeného fungovania nie je technicky pripravená.

„Neposkytuje svojim zamestnancom ani základné pokyny, ktorými by sa mali riadiť, aby obmedzili kybernetické riziká,“ upozorňuje.

Ako majú postupovať v takejto situácii zamestnanci a aké sú práva zamestnávateľa?

Práca v režime „home office“ sa riadi pravidlami dohodnutými medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávania. Počas práce v domácom prostredí patrí zamestnancovi mzda.

Ak táto možnosť nie je vopred dohodnutá, nariadenie práce doma nie je jednostranne možné. Ide totiž o zmenu dohodnutých pracovných podmienok v časti týkajúcej sa miesta výkonu práce.

Kontrola na hraničnom priechode. Foto – TASR

Podľa čoho sa určuje, kto môže mať home office a kto nie? Je na to nejaké presné pravidlo?

Pravidlá práce priamo doma vo svojom byte alebo na inom dohodnutom mieste upravuje  § 52 ods. 1 Zákonníka práce. Je na zamestnávateľovi, či takúto možnosť práce umožní.

„Neexistuje jednotné pravidlo na vykonávanie prác z domu. Podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce sa môže zamestnávateľ so zamestnancom iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť, že bude vykonávať prácu z domu alebo na inom ako zvyčajnom mieste za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje,“ vysvetľuje advokátka Katarína Bystrická z Právneho centra.

Podľa ministerstva práce Zákonník práce nestanovuje takéto pravidlá, pravidlá si určujú zamestnávatelia. Ako jedno z preventívnych opatrení v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na home office.

Zamestnávateľ však nemá právo zamestnancovi nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu.

Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:

  • práca z domu sa dá vykonávať iba po predošlej dohode alebo so súhlasom zamestnanca,
  • druh práce musí byť vhodný na jej výkon formou práce z domu.

Práca z domu je za takýchto okolností možná iba po dohode so zamestnancom. Ministerstvo práce tvrdí, že môže nastať aj situácia, keď zamestnanec odmietne pracovať z domu alebo práca z domu v určitých profesiách nepripadá do úvahy. Je na zvážení zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku.

Ministerstvo upozorňuje, že táto možnosť sa dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku.

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

Advokátka Bystrická upozorňuje, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať aj všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

„Ak vyhodnotí existujúce riziko, je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia (napríklad zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť dohodnúť sa na práci z domu). Za určitých okolností možno vyhodnotiť neumožnenie home office ako prekážku na strane zamestnávateľa, avšak situáciu treba posudzovať individuálne a nedá sa zovšeobecniť,“ hovorí Bystrická.

Bojím sa o svoje zdravie a chcel by som zostať pracovať doma, ale zamestnávateľ mi to nechce dovoliť. Čo mám robiť? Aké mám možnosti?

Podľa ministerstva práce je dôležité, či je práca doma možná a tiež to, o aký druh práce ide. Môže napríklad ísť o dôležité činnosti, ktoré sa musia zabezpečovať na mieste. Podstatné je tiež to, či zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, či pracuje v open space, v kancelárii, s veľa osobami či sám.

Podľa § 47 ods. 3 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Poštová doručovateľka v Košiciach. Foto – TASR

Zamestnávateľ by si navyše mal uvedomiť, že jeho povinnosťou je zabezpečovať prevenciu a bezpečnosť na pracovisku. Ak to nerobí, porušuje zákon. Konkrétne ide o § 147 ods. 1 Zákonníka práce.

V zákone o BOZP (§ 6 ods. 1 písmeno j) musí zamestnávateľ určovať a a zabezpečovať ochranné pracovné prostriedky. Podľa tohoto zákona (§ 6 ods 7) je zamestnávateľ povinný  starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Premiér Peter Pellegrini avizoval, že ak sa vedenie úradov bude bezdôvodne brániť práci z domu, vláda ju štátnym úradom nariadi.

U nás vo firme ŽSR sme momentálne v kurze na výpravcov, ktorý trvá 2 mesiace. Každý týždeň musíme dochádzať do Bratislavy. Domov chodíme iba na víkend. Sme tam ľudia z celého Slovenska, niektorí dochádzajú vlakom až 8 hodín. Mám právo taký kurz odmietnuť bez toho, aby som bol potrestaný? Nie je zamestnávateľ povinný to riešiť?

Zamestnávateľ by mal posunúť kurz. Ide preventívne opatrenie, ktoré je povinný urobiť, aby zabránil šíreniu nákazy. Bystrická radí, aby sa zamestnanec spojil s odborovou organizáciou. „V prípade ŽSR existuje kolektívna zmluva, ktorá by mala riešiť obdobné situácie. Zamestnanec by mal kontaktovať Odborovú asociáciu výpravcov a dispečerov,“ pripomína Bystrická.

Ministerstvo práce tvrdí, že podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

Zamestnávateľ by sa mal riadiť vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o nariadení opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. sa všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že cieľom opatrenia je ochrana zdravia ľudí a predchádzanie úmrtiam.

Čo so zamestnancami, ktorí nemôžu pracovať v režime home office? Ide najmä o priemyselné podniky.

Zamestnávateľ im môže nariadiť prerušenie práce podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Ide o „iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa“. Zamestnávateľ môže prerušiť takýmto spôsobom prácu len na nevyhnutne potrebný čas, napríklad počas inkubačnej lehoty. U nás teda na nasledujúce dva týždne.

Alternatívou je nariadenie dovolenky. Zamestnávateľ však nemôže zamestnanca nútiť, aby si zobral dovolenku. Podľa ustanovenia § 111 ods. Zákonníka práce je nariadenie dovolenky možné len výnimočne (čo je situácia vyhlásenia karantény), avšak len so súhlasom zamestnanca.

Pedagogickí a odborní zamestnanci tvrdia, že riaditelia škôl a školských zariadení ich nútia, aby si čerpali dovolenku.

Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov upozorňuje zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení, aby nezneužívali závažnú situáciu na to, aby šetrili na svojich zamestnancoch a nútili ich v rozpore so Zákonníkom práce čerpať dovolenky, náhradné voľno alebo PN, prípadne im menili miesto výkonu práce mimo domova alebo náplň práce napríklad upratovaním areálu školy či miestneho úradu.

„Zriaďovatelia aj riaditelia škôl dostali od ministerky školstva pokyny a je ich povinnosťou riadiť sa nimi a na základe odporúčaní využívať možnosť home office, počas ktorého zamestnancovi patrí náhrada mzdy v plnej výške. Stále platí Zákonník práce, povinnosť prerokovávať pracovné podmienky so zástupcami zamestnancov, dodržiavanie lehôt nariadení dovolenky, prekážok v práci zo strany zamestnávateľa,“ hovorí Križo.

Komora učiteľov vyzýva učiteľov, aby naďalej nahlasovali prípady zneužívania tejto situácie nielen im, ministerstvu školstva, ale aj inšpektorátu práce. Takéto prípady bude zverejňovať.

Sme personálna agentúra v Rakúsku a nemáme žiadne informácie, ako prepravovať alebo neprepravovať opatrovateľky ku svojim klientom. Ide o tisícky ľudí. Nevieme, či sa musia vrátiť na Slovensko.

S otázkou sme oslovili ministerstvo vnútra. To nás odkázalo zase na ministerstvo dopravy. To nám odpovedalo s tým, že nám malo odpovedať ministerstvo vnútra.

Podľa nariadenia Ústredného krízového štábu SR je to tak, že ak pôjde vodič opatrovateľky vyzdvihnúť, po návrate musí ísť rovnako ako ony do karantény. Zároveň pri vycestovaní zo Slovenska musia rátať s tým, že ich môže dať cieľová krajina do karantény. Odporúčame sledovať aktuálny vývoj situácie aj v zahraničí.

SMS od ministerstva vnútra. Foto – TASR

Dnes na DennikE.sk

  • Kriminalita: V Košiciach poškodili budovu VUB banky, pokúšali sa zrejme vykradnúť bankomat
  • Reformy: Matovičovci uvažujú o zlúčení Sociálnej poisťovne so zdravotnými poisťovňami
  • Gastrolístky: Firmy sú zväčša za zrušenie alebo alternatívu k finančným príspevkom
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Pandémia: Podľa Gatesa budú dôsledky väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie

Verili, že si v družstve budujú lepší dôchodok, teraz môžu o svoje peniaze prísť

Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia - NFD.sk
Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia – NFD.sk

. Platforma, ktorú si družstevníci zriadili a využívali ju ako vlastný internetbanking, prestala fungovať a ľudia sa už k peniazom nevedia dostať. Nad osudom staroľubovnianskeho projektu visí otáznik.

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Väčšina dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii, že im vláda postaví tunel cez Sorošku a prídu investori, najmenej polovicu svojho dospelého života, píše v brilantnej analýze Konštantín Čikovský. Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a iné regióny, ktoré sa novej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Minúta po minúte

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu navrhujú, aby vo Francúzsku počas celého adventu vyhlásili uzáveru. Podľa nich to je spôsob, ako by mohli následne širšie rodiny spolu stráviť Vianoce a zároveň predísť nebezpečnému šíreniu koronavírusu.

Esther Duflová a Abhijit Banerjee tvrdia, že ak by uzávera trvala napríklad od 1. do 20. decembra, potom by sa mohli Francúzi bez problémov stretnúť v rodinnom kruhu počas koncoročných sviatkov.

Počas uzávery by však museli rodiny byť doma. Na školstvo to bude mať podľa nich malý vplyv, dva posledné týždne pred prázdninami sa môžu žiaci učiť na diaľku.

V článku v denníku Le Monde upozorňujú, že rodinné stretnutia bývajú častým zdrojom nákazy. „Keď k tomu pridáme ochladenie, ktoré znamená, že sa ľudia budú už od októbra združovať doma, vydávame sa napospas jesennému rastu nových prípadov a katastrofickému zhoršeniu, teda hospitalizáciám a úmrtiam starších ľudí počas Vianoc,“ varujú ekonómovia. (čtk, le monde)

Mesto Bojnice požiada Ministerstvo financií SR o návratnú finančnú výpomoc v súvislosti s výpadkom príjmov z podielovej dane pre pandémiu nového koronavírusu. Rozhodli o tom mestskí poslanci. (tasr)

Ministerka Mária Kolíková plánuje umožniť fungovanie zvereneckých fondov, musí sa však podľa nej vyriešiť otázka konfliktu záujmov tak, aby sa neobchádzal základný cieľ, prečo je majetok v zvereneckom fonde.

„Neprichádza do úvahy, aby správou majetku verejného funkcionára bola poverená blízka osoba. Preto je nevyhnutné dôsledne vyriešiť konflikt záujmov pri implementácii takéhoto inštitútu,“ zdôraznila ministerka.

Právna úprava súvisiaca so zvereneckými fondmi má nadväzovať na rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorá by sa mala podľa rezortu uskutočniť do roka. Nový inštitút by podľa Kolíkovej nemal slúžiť len na správu majetku osôb, ktoré vstúpia do verejnej funkcie.

„Môže ísť napríklad o situáciu, keď by dedičom bola osoba, ktorá je maloletá, a prianím poručiteľa je, aby jej celý majetok nebol poskytnutý hneď, ale dával by sa k dispozícii postupne, povedzme s ohľadom na vek,“ dodala.

Zverenecký fond by v takejto situácii podľa ministerky riešil primerané nakladanie i správu majetku, a to aj s ohľadom na prianie a vôľu poručiteľa. (tasr)

Maďarské strany Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť protestujú proti prioritizácii výstavby cestnej infraštruktúry. Listom oslovili ministra dopravy Andreja Doležala a tvrdia, že vládou schválený dokument nereflektuje potreby ľudí v južných a východných okresoch Slovenska. (tasr)

Zlodeji v Košiciach výbušninou poškodili budovu banky. Výbuch sa stal v sobotu v noci okolo 3:00, cieľom páchateľa bol zrejme bankomat, peniaze sa im však ukradnúť nepodarilo.

Výbuch vytrhol bankomat zo steny a odhodil ho do vzdialenosti približne 15 metrov.

„Pri explózii došlo k poškodeniu sklenenej steny pobočky banky a zariadenia vo vnútri. Taktiež došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Peugeot, ktoré bolo zaparkované na parkovisku pred pobočkou banky,“ uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

Bankovej inštitúcii vznikla celková škoda predbežne vyčíslená na zhruba 90 000 eur. „Páchateľom sa nepodarilo ukradnúť žiadnu finančnú hotovosť a z miesta činu ušli,“ konštatovala hovorkyňa.

Polícia miesto zadokumentovala a vyšetrovateľ v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre zločin krádeže v štádiu pokusu a zločin poškodzovania cudzej veci spáchaných formou spolupáchateľstva. Pri udalosti sa nikto nezranil. Polícia po páchateľoch intenzívne pátra. (tasr, korzar, tv kosice)

Spotrebitelia v EÚ začali po vypuknutí pandémie nakupovať viac kvalitnejších potravín a zdravých výrobkov. Ukázala to štúdia poradenskej spoločnosti McKinsey. Mení sa aj celkový životný štýl spotrebiteľov, ktorí sa viac orientujú nielen na potraviny dopestované tzv. udržateľným spôsobom, ale aj na lokálne produkty. (tasr)

Súkromné zdravotné poisťovne kritizujú úvahy predstaviteľov vládnej koalície o zlúčení zdravotných a sociálnych odvodov. Union vníma prípadný vznik „takéhoto štátneho kolosu“ ako návrat do socialistickej reality. Dôvera hovorí o riziku, že sa zhorší zdravotná starostlivosť na Slovensku. (tasr)

Ropa sa na svetových trhoch zlacňuje, severomorský Brent okolo 17.30 strácal 0,4 % na 41,78 dolára za barel, americká WTI 0,5 % na 40,10 dolára. Cena suroviny tak smeruje k týždennému poklesu okolo 3 % a zrejme aj k poklesu za celý mesiac.

V prípade Brentu by išlo o prvý mesačný prepad za pol roka.

„Tento mesiac nebol pre trh s ropou priaznivý,“ konštatoval Stephen Brennock zo spoločnosti PVM.

„Nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom, obnovené plošné karanténne opatrenia, spomalenie hospodárskeho rastu a pozastavené rokovania o súbore opatrení na podporu americkej ekonomiky – to všetko brzdí krehkú obnovu dopytu po rope,“ dodal. (čtk)

Nahnevaní indickí farmári druhý deň blokovali cesty a železnice na protest proti agrárnej reforme. Podľa ich názoru ich vydá na do rúk poľnohospodárskym konglomerátom.

Informoval o tom portál denníka Financial Times.

O čo ide: Nový súbor zákonov schválený v parlamente má za cieľ zbaviť trh s poľnohospodárskymi komoditami obmedzení a ruší starú legislatívu, ktorá farmárom káže predávať vypestované plodiny licencovaným priekupníkom na vládou kontrolovanom trhu. Farmári sa však obávajú, že sa ich pozícia teraz ešte zhorší.

Na štrajky vyzvali podľa BBC takmer všetky odborové organizácie združujúce farmárov v poľnohospodárskom štáte Pandžáb na severe Indie. Fotografie zachytávajú protestujúcich, ako ležia na koľajniciach, stoja vo veľkých skupinách na cestách alebo pália pneumatiky.

Premiér Naréndra Módí tvrdí, že slobodnejší trh otvorí poľnohospodárom dvere k vyšším ziskom, pretože si budú môcť vybojovať lepšiu cenu vďaka vyššiemu počtu možných zákazníkov.

„Indického farmára desiatky rokov zväzovali rôzne obmedzenia a šikanovali priekupníci,“ napísal Módí na Twitteri. Nový zákon podľa neho farmárov od týchto strastí oslobodí.

Čoho sa farmári boja: Predovšetkým v štátoch Pandžáb a Haríjána však plánovaná reforma vyvoláva obavy, či bude štátom vlastnená spoločnosť Food Corporation of India ďalej nakupovať vypestované produkty za cenu stanovenú štátom, čo bol systém, ktorý dosiaľ farmárom zaručoval aspoň minimálne zisky.

Demonštrujúci farmári majú strach, že sa pre dereguláciu dostanú do zraniteľného postavenia voči veľkým spoločnostiam a ich možnosti na rokovania sa ešte zhoršia.

„Proti týmto novým zákonom budeme protestovať, kým budeme nažive, pretože nás zničia,“ hovorí jeden z pestovateľov pšenice a ryže z Pandžábu. „Nový systém nás zotročí ešte viac než Briti, vydá nás na milosť a nemilosť súkromným obchodníkom,“ tvrdí. (čtk)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať