Denník N

Odpovedáme zamestnancom: Ak to ide, zamestnávateľ by mal home office v čase koronavírusu dovoliť

Na snímke zatvorený Magistrát mesta Košíc kvôli koronavírusu 13. marca 2020. FOTO TASR - František Iván
Na snímke zatvorený Magistrát mesta Košíc kvôli koronavírusu 13. marca 2020. FOTO TASR – František Iván

Čoraz viac firiem a úradov pre rastúce obavy zo šírenia nového koronavírusu zamestnancom umožňuje, odporúča, alebo dokonca prikazuje pracovať z domu.

Do redakcie nám však chodia aj e-maily s informáciami, že ich zamestnávateľ im prácu z domu nechce dovoliť. Takto sa podľa sťažností správajú aj vedenia niektorých štátnych úradov, ba dokonca ministri.

Prečo zamestnávatelia nechcú, aby ich zamestnanci pracovali z domu?

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat doteraz možnosť práce z domu využívalo pravidelne iba 3,6 % Slovákov, čo je výrazne menej ako v niektorých iných krajinách EÚ.

Konzultant spoločnosti Flowmon Networks a odborník na kybernetickú bezpečnosť Roman Čupka hovorí, že príčina toho, že niektorí zamestnávatelia nepovoľujú prácu z domu, je aj v tom, že väčšina firiem ani úradov na model vzdialeného fungovania nie je technicky pripravená.

„Neposkytuje svojim zamestnancom ani základné pokyny, ktorými by sa mali riadiť, aby obmedzili kybernetické riziká,“ upozorňuje.

Ako majú postupovať v takejto situácii zamestnanci a aké sú práva zamestnávateľa?

Práca v režime „home office“ sa riadi pravidlami dohodnutými medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávania. Počas práce v domácom prostredí patrí zamestnancovi mzda.

Ak táto možnosť nie je vopred dohodnutá, nariadenie práce doma nie je jednostranne možné. Ide totiž o zmenu dohodnutých pracovných podmienok v časti týkajúcej sa miesta výkonu práce.

Kontrola na hraničnom priechode. Foto – TASR

Podľa čoho sa určuje, kto môže mať home office a kto nie? Je na to nejaké presné pravidlo?

Pravidlá práce priamo doma vo svojom byte alebo na inom dohodnutom mieste upravuje  § 52 ods. 1 Zákonníka práce. Je na zamestnávateľovi, či takúto možnosť práce umožní.

„Neexistuje jednotné pravidlo na vykonávanie prác z domu. Podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce sa môže zamestnávateľ so zamestnancom iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť, že bude vykonávať prácu z domu alebo na inom ako zvyčajnom mieste za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje,“ vysvetľuje advokátka Katarína Bystrická z Právneho centra.

Podľa ministerstva práce Zákonník práce nestanovuje takéto pravidlá, pravidlá si určujú zamestnávatelia. Ako jedno z preventívnych opatrení v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na home office.

Zamestnávateľ však nemá právo zamestnancovi nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu.

Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:

  • práca z domu sa dá vykonávať iba po predošlej dohode alebo so súhlasom zamestnanca,
  • druh práce musí byť vhodný na jej výkon formou práce z domu.

Práca z domu je za takýchto okolností možná iba po dohode so zamestnancom. Ministerstvo práce tvrdí, že môže nastať aj situácia, keď zamestnanec odmietne pracovať z domu alebo práca z domu v určitých profesiách nepripadá do úvahy. Je na zvážení zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku.

Ministerstvo upozorňuje, že táto možnosť sa dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku.

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

Advokátka Bystrická upozorňuje, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať aj všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

„Ak vyhodnotí existujúce riziko, je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia (napríklad zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť dohodnúť sa na práci z domu). Za určitých okolností možno vyhodnotiť neumožnenie home office ako prekážku na strane zamestnávateľa, avšak situáciu treba posudzovať individuálne a nedá sa zovšeobecniť,“ hovorí Bystrická.

Bojím sa o svoje zdravie a chcel by som zostať pracovať doma, ale zamestnávateľ mi to nechce dovoliť. Čo mám robiť? Aké mám možnosti?

Podľa ministerstva práce je dôležité, či je práca doma možná a tiež to, o aký druh práce ide. Môže napríklad ísť o dôležité činnosti, ktoré sa musia zabezpečovať na mieste. Podstatné je tiež to, či zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, či pracuje v open space, v kancelárii, s veľa osobami či sám.

Podľa § 47 ods. 3 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Poštová doručovateľka v Košiciach. Foto – TASR

Zamestnávateľ by si navyše mal uvedomiť, že jeho povinnosťou je zabezpečovať prevenciu a bezpečnosť na pracovisku. Ak to nerobí, porušuje zákon. Konkrétne ide o § 147 ods. 1 Zákonníka práce.

V zákone o BOZP (§ 6 ods. 1 písmeno j) musí zamestnávateľ určovať a a zabezpečovať ochranné pracovné prostriedky. Podľa tohoto zákona (§ 6 ods 7) je zamestnávateľ povinný  starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Premiér Peter Pellegrini avizoval, že ak sa vedenie úradov bude bezdôvodne brániť práci z domu, vláda ju štátnym úradom nariadi.

U nás vo firme ŽSR sme momentálne v kurze na výpravcov, ktorý trvá 2 mesiace. Každý týždeň musíme dochádzať do Bratislavy. Domov chodíme iba na víkend. Sme tam ľudia z celého Slovenska, niektorí dochádzajú vlakom až 8 hodín. Mám právo taký kurz odmietnuť bez toho, aby som bol potrestaný? Nie je zamestnávateľ povinný to riešiť?

Zamestnávateľ by mal posunúť kurz. Ide preventívne opatrenie, ktoré je povinný urobiť, aby zabránil šíreniu nákazy. Bystrická radí, aby sa zamestnanec spojil s odborovou organizáciou. „V prípade ŽSR existuje kolektívna zmluva, ktorá by mala riešiť obdobné situácie. Zamestnanec by mal kontaktovať Odborovú asociáciu výpravcov a dispečerov,“ pripomína Bystrická.

Ministerstvo práce tvrdí, že podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

Zamestnávateľ by sa mal riadiť vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o nariadení opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. sa všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že cieľom opatrenia je ochrana zdravia ľudí a predchádzanie úmrtiam.

Čo so zamestnancami, ktorí nemôžu pracovať v režime home office? Ide najmä o priemyselné podniky.

Zamestnávateľ im môže nariadiť prerušenie práce podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Ide o „iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa“. Zamestnávateľ môže prerušiť takýmto spôsobom prácu len na nevyhnutne potrebný čas, napríklad počas inkubačnej lehoty. U nás teda na nasledujúce dva týždne.

Alternatívou je nariadenie dovolenky. Zamestnávateľ však nemôže zamestnanca nútiť, aby si zobral dovolenku. Podľa ustanovenia § 111 ods. Zákonníka práce je nariadenie dovolenky možné len výnimočne (čo je situácia vyhlásenia karantény), avšak len so súhlasom zamestnanca.

Pedagogickí a odborní zamestnanci tvrdia, že riaditelia škôl a školských zariadení ich nútia, aby si čerpali dovolenku.

Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov upozorňuje zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení, aby nezneužívali závažnú situáciu na to, aby šetrili na svojich zamestnancoch a nútili ich v rozpore so Zákonníkom práce čerpať dovolenky, náhradné voľno alebo PN, prípadne im menili miesto výkonu práce mimo domova alebo náplň práce napríklad upratovaním areálu školy či miestneho úradu.

„Zriaďovatelia aj riaditelia škôl dostali od ministerky školstva pokyny a je ich povinnosťou riadiť sa nimi a na základe odporúčaní využívať možnosť home office, počas ktorého zamestnancovi patrí náhrada mzdy v plnej výške. Stále platí Zákonník práce, povinnosť prerokovávať pracovné podmienky so zástupcami zamestnancov, dodržiavanie lehôt nariadení dovolenky, prekážok v práci zo strany zamestnávateľa,“ hovorí Križo.

Komora učiteľov vyzýva učiteľov, aby naďalej nahlasovali prípady zneužívania tejto situácie nielen im, ministerstvu školstva, ale aj inšpektorátu práce. Takéto prípady bude zverejňovať.

Sme personálna agentúra v Rakúsku a nemáme žiadne informácie, ako prepravovať alebo neprepravovať opatrovateľky ku svojim klientom. Ide o tisícky ľudí. Nevieme, či sa musia vrátiť na Slovensko.

S otázkou sme oslovili ministerstvo vnútra. To nás odkázalo zase na ministerstvo dopravy. To nám odpovedalo s tým, že nám malo odpovedať ministerstvo vnútra.

Podľa nariadenia Ústredného krízového štábu SR je to tak, že ak pôjde vodič opatrovateľky vyzdvihnúť, po návrate musí ísť rovnako ako ony do karantény. Zároveň pri vycestovaní zo Slovenska musia rátať s tým, že ich môže dať cieľová krajina do karantény. Odporúčame sledovať aktuálny vývoj situácie aj v zahraničí.

SMS od ministerstva vnútra. Foto – TASR

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Ekonomika

    Teraz najčítanejšie