Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sulík: Necítim sa ako víťaz, Grécko je obeť záchranných opatrení

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Opatrenia v Grécku sú podľa predsedu SaS a europoslanca Richarda Sulíka ekonomický teror a kriminalita, ktorá zlikvidovala ekonomiku v krajine. Tvrdí, že euroval ničomu nepomohol a odchod Grécka by sa eurozóny nedotkol ani pred rokmi.

Od začiatku ste boli proti eurovalu. Cítite sa teraz ako víťaz?

Necítim sa ako víťaz. Tento stav je veľmi zlý. Samozrejme, cítim sa ako potvrdený v tom, čo už päť rokov hovorím, že to len takto nejako mohlo dopadnúť. Určite to nie je pocit víťazstva, teraz budú tie problémy ešte väčšie.

Bol by teraz krach Grécka alebo jeho odchod z eurozóny horší ako vtedy?

Rozhodne áno. Keby vystúpili na jar v roku 2010, keď boli prvýkrát platobne neschopní, nemuselo by to prísť tak ďaleko. Ekonomický teror, ktorý vniesla eurozóna do Grécka, konkrétne trojka (Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond), pomýlenými opatreniami výrazne poškodili grécku ekonomiku. Dá sa hovoriť o jej likvidácii. Nezamestnanosť sa zdvojnásobila, priemyselná produkcia je na úrovni 70-tych rokov, HDP klesol o štvrtinu a dlh stúpol. Sú to katastrofálne ukazovatele. Ukazujú, že cesta, ktorou sa záchrancovia rozhodli ísť, je nesprávna. Je malá nádej, že týmto referendom by tomu mohol byť aspoň koniec.

Nestáli peniaze v eurovale za to, že sa získal čas, aby sa zabránilo domino efektu, ktorý by mohol nastať?

Je to čistá hlúposť. Zriedkakedy som počul väčšiu hlúposť ako toto. Ak chce Európska centrálna banka zabrániť domino efektu, zaručí výkup dlhopisov, a to aj spravila v auguste 2012. To upokojilo finančné trhy a mohla to spraviť kedykoľvek. Oba eurovaly sú úplne zbytočné, finančné trhy neupokojili ani trochu. Čo tam pomôže nejaký smiešny euroval s pár stovkami miliárd eur, keď len dlh Talianska je asi dvetisíc miliárd.

Ako by ste riešili problém Grécka, keď sa hlasovalo o eurovale?

Neposlal by som tam ani cent, Grécko by muselo vyhlásiť platobnú neschopnosť. Potom by som s Gréckom začal jednať o opustení eurozóny. Tam by som im dal nejaké peniaze na cestu, aby pri prechode na drachmu mohli garantovať všetky platy obyvateľstva. Stálo by to odhadom do sto miliárd eur, asi tretinu dnešných nákladov, a problém by bol zo sveta. Dva roky by trvalo, kým by sa Grécko dostalo z najhoršieho von a dnes mohli mať niečo ako skromnú prosperitu.

Vtedy by sa odchod Grécka nemohol eurozóny výraznejšie dotknúť?

Jasné, že nie. Nedotkne sa ani teraz, ale to, čo napáchala trojka v Grécku, je ekonomická kriminalita. Zlikvidovali ich ekonomiku. Prispela k tomu aj grécka vláda, lebo hospodárstvo stojí päť mesiacov, ľudia neplatia dane, všetci čakajú, čo bude. Strašná neistota, investori sa už roky Grécku vyhýbajú. Prispelo to k tomu, že dnes je krajina na pokraji katastrofy, pred piatimi rokmi bola len na pokraji bankrotu.

Vidíte Grécko ako obeť?

Dnes je už Grécko obeť záchranných opatrení. To, čo vniesla trojka do Grécka, bol čistý ekonomický teror.

Priznal sa vám už nejaký politik, ktorý podporoval euroval, že to bola chyba?

Nie, nikto to ani robiť nebude. Minulý piatok som bol na európskom výbore v parlamente, kde napríklad Ivan Švejna (Most-Híd) povedal v podstate to, čo ja hovorím päť rokov, že už to takto ďalej nejde, že Grécko bude musieť eurozónu opustiť a bola to chyba. Napadlo mi, kde bol vtedy? Švejnu vnímam viac ako ekonóma než politika a vidieť, že ekonómovia začínajú meniť názor, keď vidia, že politika zachraňovania nikam nevedie a situáciu len zhoršuje.

Čo hovoríte na výrok ministra financií Petra Kažimíra, že odmietnutie reforiem Gréckom nemôže znamenať, že sa k peniazom dostanú ľahšie?

Súhlasím s tým, nemôže to znamenať. Riešenie nemalo byť im dávať peniaze. Euro ich ničí, je pre nich veľmi silné. Ako vidieť v demokracii, kde sú každé štyri roky nové voľby a môže kandidovať vo voľbách ktokoľvek, aj strana ako Syriza, tak nefunguje vnútorná devalvácia. Vedeli by to riešiť aj tak, že by zrazili všetky platy, dávky, dôchodky o 40 percent. Boli by opäť konkurencieschopní. V demokracii to nefunguje, a preto zostáva len vonkajšia devalvácia, že znehodnotia vlastnú menu, ale pri spoločnej mene to nie je možné. Euro je pre nich zničujúce a mali opustiť eurozónu. O tom mali byť rokovania pred piatimi rokmi a o tom musia byť aj teraz. Neničia ich dlhy, ale euro. Eurozóna by im dala nové pôžičky na staré dlhy, natiahli im splatnosti, znížili im úroky, to nie je problém. Zachraňovanie trojky je záchranná vesta z olova.

Prečo to teda robia a Grécko zachraňujú?

Vstupuje tam do hry ideológia a dogmy. Ideológia je vždy problematická, lebo potláča argumenty, napríklad ekonomické. Angela Merkelová vyhlásila, že záchrana Grécka nemá alternatívu, bez akýchkoľvek ekonomických argumentov a zohľadnení súvislostí. Všetci tomu prepadli a zachraňujú. Ekonomika sa nebude písať na názor Merkelovej, Schulza, Junckera, ktorí si myslia, že rozkážu vetru a dažďu. Nemôžu povedať „prepáčte, mýlili sme sa, rozhádzali sme miliardy z vašich daní.“ Skončili by. Donekonečna budú tvrdiť, že euroval bol dôležitý a eurozóna nebola vtedy pripravená a dnes je.

Predpokladáte, že Únia znovu ustúpi Grécku?

Nemôže si to dovoliť, na jeseň sú voľby v Španielsku. Pre Taliansko aj Španielsko by to bol veľmi zlý signál. Sú v slepej uličke. Predpokladám, že sa budú hádať, niekto bude chcieť zachraňovať, aby nestratili tvár, iní budú chcieť dotiahnuť odchod Grékov. Čo by povedali svojim voličom pri ďalšej podpore, keď sľúbili, že už ďalšia pomoc nebude? Myslím, že sa budú báť im poslať ďalšie peniaze a nechajú Grécko padnúť. Sú však stále v eurozóne a tam platia nejaké pravidlá, napríklad o zabezpečení dostatku peňazí pre občanov. Budú musieť vymyslieť aj to, ako by prípadne Grécko vystúpilo z eurozóny bez vystúpenia z Únie.

Postavíte kampaň SaS na hlasovaní o eurovale?

Nie, postavíme ju na programe ekonomických reforiem „Agenda 2020“, ktorý sme predstavili v piatok. Kampaň bude o posunutí Slovenska dopredu a nie donekonečna riešiť Grécko.

Išli by ste teraz na dovolenku do Grécka?

V týchto dňoch nie, môže tam byť vážny problém s peniazmi. Treba si zobrať hotovosť, čo zvyšuje kriminalitu, pri nedostatku palív nemusí premávať trajekt, neviete, ako môžu vypuknúť nepokoje, keď budú ešte zavreté banky. Najbližšie týždne by som tam nešiel, ale keď zavedú svoju menu a znormalizuje sa to, tak budúci rok bez problémov.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kmotrík chce za štadión viac, zvýšenie ceny štátu neprinesie úžitok
  • Vláda: Ministri dnes rozhodnú o zvýšení kúpnej ceny za Národný futbalový štadión
  • Firmy: Trnavská PSA tvrdí, že pre štrajk dopravcov hrozí zastavenie výroby
  • Doprava: SAD Zvolen prijala dohodu s Banskobystrickým krajom, od stredy má jazdiť podľa zmluvy
Zdieľať

Jaroslav Haščák by chcel vyzerať ako normálny podnikateľ, ale nie je

Jaroslav Haščák počas prestávky súdneho pojednávania. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jaroslav Haščák počas prestávky súdneho pojednávania. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Haščák by chcel vyzerať ako normálny podnikateľ, ale nie je, píše Konštantín Čikovský v texte o kariére šéfa Penty. „Možno napokon vykľučkuje zo všetkého tak, že ostane na slobode. Nebude sa však môcť čudovať, že o jeho vine dnes už nepochybuje nikto.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Kmotrík pýta od vlády za štadión znova viac, rozumné je trvať na starej cene +

  • Panika trhov z čínskeho vírusu sa zmenšila
  • Autobusári nezískali od Luntera novú zmluvu a ustúpili
  • Avast si poškodil meno, predával podrobné dáta o užívateľoch
Zdieľať

Trnavská automobilka PSA tvrdí, že pre štrajk autodopravcov hrozí zastavenie výroby. Dôvodom sú podľa hovorcu Petra Šveca blokované kamióny na hraniciach, predovšetkým z Poľska.

Zdieľať

Mesto Ružomberok zakázalo protest autodopravcov. Polícia tvrdí, že akcia sa koná na nebezpečnom mieste a v zlom počasí.

Celé stanovisko mesta:

Zástupcovia mesta Ružomberok v neskorých hodinách 28. 1. 2020 podpísali rozhodnutie, ktorým sa zakazuje zhromaždenie Únie autodopravcov Slovenska, ktoré sa koná 28. 1. 2020 v meste Ružomberok.

Mesto Ružomberok tak konalo na základe podnetu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku zo dňa 28. 1. 2020 s poukazom na ustanovenie o zhromažďovacom práve. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky OR PZ vyhodnotilo, že zhromaždenie sa koná na nebezpečnom mieste, kde účastníkom hrozí závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie. So zreteľom k nedostatočnej viditeľnosti, hustému sneženiu vzniklo riziko ohrozenia zdravia účastníkov zhromaždenia, ale aj okolo jazdiacich vodičov vozidiel. Zhromaždenie sa vykonáva v mieste, kde vzhľadom ku klimatickým podmienkam dochádza k výraznému obmedzeniu dopravy, bezpečnému prejazdu vozidiel záchranných zložiek, prejazdnosti vozidiel údržby a situácia je momentálne v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. Takéto zhromaždenie môže závažným spôsobom ohroziť život a zdravie obyvateľov.

Mesto Ružomberok sa vo svojom rozhodnutí opiera aj o niektoré závažné nedostatky oznámenia zo strany únie autodopravcov. Dňa 28. 1. 2020 bolo mestu v ranných hodinách doručené oznámenie o konaní zhromaždenia. Podľa zákona o zhromažďovacom práve je zvolávateľ povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní pred dňom jeho konania. Zároveň v oznámení, ktoré mesto dostalo v ranných hodinách dňa zhromaždenia, neboli uvedené údaje o účele zhromaždenia a predpokladanom čase jeho ukončenia, údaje o predpokladanom počte účastníkov zhromaždenia a iné.

Uvedené dôvody sú právne relevantnými dôvodmi na zakázanie verejného zhromaždenia dňa 28. 1. 2020 v meste Ružomberok. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Zdieľať

Národná banka Slovenska tvrdí, že žiadne hromadné prepúšťanie nechystá, o prácu má prísť asi desať zamestnancov. „Začali sme proces reštrukturalizácie. Nie je to hromadné prepúšťanie.“

Informáciu o možnom hromadnom prepúšťaní, ktoré by sa mohlo dotknúť 79 ľudí, priniesol Index. Vychádzal z informácie ústredia práce, ktoré Indexu napísalo, že evidujú nahlášku od zamestnávateľa, ktorý vykonáva „činnosti centrálnej banky“.

Túto činnosť na Slovensku vykonáva iba Národná banka Slovenska.

„Národná banka Slovenska začala proces reštrukturalizácie. Nie je to hromadné prepúšťanie. Týka sa úseku obozretného dohľadu a úseku regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov k 1.3. 2020. Predpokladáme, že sa reštrukturalizácia dotkne približne desiatich zamestnancov,“ uviedla NBS v stanovisku, ktoré poskytla Denníku E.

Podľa poslednej správy o výsledku hospodárenia NBS ku koncu roka 2018 zamestnávala 1110 ľudí.

Zdieľať

SAD Zvolen sa v stredu nezúčastní na rokovaní s vedením Banskobystrického kraja. Členovia predstavenstva firmy to oznámili v liste predsedovi kraja Jánovi Lunterovi. (tasr)

Zdieľať

Philips zvažuje predaj divízie domácich spotrebičov, ktorá vyrába napríklad kávovary, vysávače alebo čističky vzduchu. Po oddelení divízií na výrobu osvetlenia a spotrebnej elektroniky sa sústreďuje najmä na zdravotnícke technológie.

Tržby Philipsu z predaja domácich spotrebičov vlani dosiahli 2,3 miliardy eur. K predaju divízie by mohlo dôjsť do polovice roka 2021.

„Táto divízia nie je strategicky vhodná pre našu budúcnosť ako lídra v oblasti zdravotníckych technológií,“ cituje Reuters šéfa Philipsu Fransa van Houtena.

Celkové tržby Philipsu vlani poskočili o 4 % na 19,5 miliardy eur.

Zdieľať

Ryanair varoval pred prepúšťaním pilotov a palubného personálu a zatváraním ďalších základní. Dôvodom hroziacich reštrikcií je opätovný odklad dodávok uzemnených lietadiel Boeing 737 Max. Letecká spoločnosť očakáva prvé kusy na jeseň.

Dopravca v internom dokumente uvádza, že prvé stroje 737 Max by mohol prevziať najskôr v septembri alebo októbri, píše Reuters.

Ryanair sa spoliehal na to, že ich bude mať k dispozícii v júni a zaradí ich do letového plánu na letnú sezónu.

Lietadlá 737 Max boli najpredávanejším modelom z flotily Boeingu. Regulátori po celom svete ich odstavili vlani v marci po dvoch tragických nehodách zapríčinených softvérovou chybou stroja.

Ryanair disponuje viac ako 450 lietadlami. Od Boeingu má objednaných 210 strojov 737 Max.

Boeing očakáva, že regulátori povolia návrat problematického lietadla do prevádzky zhruba v polovici roka.

Zdieľať

Bankári v priemere odhadujú, že slovenská ekonomika v tomto roku porastie o 2,2 %. Nominálne mzdy by sa mali zvýšiť o 7,9 %, po zohľadnení inflácie o viac ako 5 %. Nezamestnanosť by na konci roka mala dosiahnuť 5,8 %.

Komerčné banky svoje odhady pravidelne zasielajú Národnej banke Slovenska (NBS), ktorá následne zverejňuje priemer a rozpätie ich odhadov.

Pokiaľ ide o tohtoročný rast nášho HDP, odhady bankárov sa pohybujú medzi 2,1 až 2,3 %. V rovnakom intervale sa pohybovali aj v decembri.

Bankoví analytici vo svojich prognózach rátajú s tým, že v roku 2021 sa rast ekonomiky mierne spomalí. V priemere odhadujú jej rast o 1,9 %.

Ku koncu budúceho roka by mala zamestnanosť dosiahnuť 0,3 %, miera nezamestnanosti by mala byť na úrovni 6 percent a nominálne mzdy by mali rásť päťpercentným tempom.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať