Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Blaha chváli grécke Nie: Čo je dobré pre Grékov, vie Syriza, nie neoliberáli z Bruselu

Foto – TASR
Foto – TASR

Dnešok sa zapíše do dejín ako deň, keď demokracia zvíťazila nad neoliberálnou totalitou, napísal o výsledku gréckeho referenda šéf eurovýboru Ľuboš Blaha (Smer). Hovorí, že Nemecko a ďalšie krajiny by mali gréckej vláde so splatením dlhu počkať.

Prečo považujete výsledok gréckeho referenda za víťazstvo slobody a demokracie?

Základný mýtus je, že podľa niektorých ľudí Gréci rozhodovali o vystúpení z Európskej únie alebo eurozóny, alebo, a to je už úplne smiešne, že rozhodovali o tom, či chcú platiť dlhy. Dobre viete, že to tak nie je. Oni rozhodovali o tom, či súhlasia, alebo nesúhlasia s konkrétnymi návrhmi Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktoré mali byť podmienkou vyplatenia ďalších peňazí Grécku. Tieto požadované reformy aj ja osobne považujem za neoliberálne. Škrty, zvyšovanie cien potravín a ďalších komodít, osekávanie sociálnych štandardov. To je podľa mňa vyslovene nesociálne, a keď to ľudia odmietnu, tak to považujem za víťazstvo demokracie nad ekonomicko-radikálnou teóriou, že sa musia robiť reformy aj cez mŕtvoly.

Nemá miera tvrdosti požadovaných reforiem priamu úmeru s veľkosťou dlhov, ktoré si Grécko narobilo?

Toto by platilo, keby reformy situáciu Grécka vylepšovali. Ale tak to nie je. Reformy za päť rokov dosiahli to, že dnes je dlh namiesto 120 percent hrubého domáceho produktu na úrovni 180 percent a ekonomika Grécka spadla o štvrtinu. To je čisté šialenstvo. Očividne reformy nefungujú, a preto žiadať ďalšiu dávku reforiem je čistý ekonomický nezmysel.

Ako by ste teda grécku krízu riešili vy?

Môžete hovoriť o mojich sympatiách k ľavicovým stranám, ale ja teraz argumentujem čisto ekonomicky. Keď niečo nefunguje, tak bude lepšie prikloniť sa k tomu, čo hovoria aj renomovaní ekonómovia, ako sú Krugman a Stiglitz či ďalší laureáti nobeloviek, ktorí nepatria k žiadnym marxistom či komunistom. Oni navrhujú keynesiánske proticyklické opatrenia, čiže podporiť verejné investície a naštartovať rast gréckej ekonomiky, aby potom mohla dlhy splatiť. To je pointa.

Z čoho? Na všetky verejné investície treba peniaze.

Aj v minulosti sa takáto podpora udiala cez peniaze hráčov, ktorí boli v tom období silní. Spomeňme si na situáciu po druhej svetovej vojne. Nemecko bolo vinníkom vojny, napriek tomu mali víťazné štáty po jeho porážke toľko veľkorysosti, že ho zaradili do Marshallovho plánu, ktorý priniesol do nemeckej ekonomiky veľké investície. V momente, keď sa nemecká ekonomika zastabilizovala, mohla splácať aj časť dlhov a malo z nej osoh celé západné hospodárstvo. Takéto niečo sa teraz očakáva od Európy a hlavne Nemecka vo vzťahu ku Grécku. Malo by na nejaký čas umožniť Grékom odložiť splácanie dlhu, kým sa ekonomika naštartuje. Potom Gréci svoje dlhy splatia.

Vy si teda nemyslíte, že by Únia mala Grécku dlh odpustiť.

Samozrejme, že nie. Žijeme v nejakej realite a ja si čisto politicky neviem predstaviť, ako by politici v európskych štátoch odpustenie dlhu svojim voličom vysvetlili, aj keď by sme zrejme našli ekonómov, ktorí by povedali, že by to bolo racionálne. Preto o tom ani nešpekulujme, veď to ani nie je téma. Aj Gréci hovoria, že splatia dlh, len potrebujú naštartovať ekonomiku.

Čo si potom myslíte o slovách Petra Kažimíra, ktorý povedal, že po takomto výsledku referenda Gréci nemôžu čakať, že sa k peniazom dostanú ľahšie?

To je otázka diplomatických rokovaní. Peter Kažimír stojí na strane eurozóny a tak ako ostatní ministri financií sa snaží vyrokovať čo najlepšie podmienky pre veriteľov. Syriza a grécka vláda sa zase snažia vyrokovať lepšie podmienky pre Grécko. Každá z týchto strán má svoju stratégiu, a preto hovorí, čo hovorí.

Ale vidíte rozpor medzi vami ako šéfom parlamentného eurovýboru a ministrom financií, aj keď ste z jednej strany?

Je to otázka iného uhla pohľadu. Peter Kažimír reaguje ako človek, ktorý sedí na diplomatických rokovaniach so Syrizou, a ja sa pokúšam o taký politologický pohľad zhora. No, samozrejme, to súvisí aj s tým, že keď sa pozriete na stranu Smer, tak logicky budete vedieť, kde som na tom pravo-ľavom diapazóne ja a kde Peter Kažimír. Ja budem na úplne ľavom kraji, Peter Kažimír zasa na fiškálne-konsolidovanom centristicko-pravom kraji. V tom nevidím problém, lebo my o týchto veciach diskutujeme. Musím však uznať, že zodpovednosť má Peter Kažimír, a preto je jeho slovo rozhodujúce.

Nemôže byť grécke referendum signálom pre politické sily v iných krajinách, ako je napríklad španielsky Podemos, aby sa snažili osloviť ľudí s programom menšieho šetrenia?

Osobne si myslím, že práve toto je jedna z vecí, ktoré ekonomickú racionalitu európskych lídrov zatieňujú. Aj keby prišli k tomu, že Syriza a niektorí ekonómovia majú pravdu v tom, že ďalšie škrty k ničomu nevedú, tak neustúpia, lebo sa boja, že Španieli či iné štáty si povedia – a prečo my sme museli toľko trpieť? To považujem za politický kalkul. Bolo by neférové voči Grékom nedržať sa racionálnej ekonomickej analýzy len preto, že by to mohlo niečo znamenať aj pre situáciu v iných štátoch.

A je férové voči Slovákom, ktorí po roku 2009 taktiež museli znášať istú mieru konsolidácie, keď na príklade Grécka vidia, že by to možno išlo aj bez nej?

Toto považujem za istú demagógiu. Akoby Gréci nekonsolidovali a akoby Syriza ďalej nechcela konsolidovať. Veď oni 98 percent navrhnutých reforiem schválili, oni predsa uznávajú, že musia šetriť a bojovať za lepší výber daní. Nesúhlasili len s niektorými návrhmi, ktoré už išli cez čiaru. Gréci za posledných päť rokov zažívali veľké šetrenie. Reformy na nich dopadli často veľmi bolestivo a ich životnú úroveň zosekali. Nemôžeme zabúdať na to, že grécki politici vedia lepšie, čo je znesiteľné pre ľudí v ich krajine, ako nejakí neoliberálni úradníci v Bruseli. Preto som hovoril o víťazstve slobody. Grécko sa musí slobodne rozhodnúť, ako tento údel zvládne, a ono ho zvládnuť chce.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Minúta po minúte

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať