Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ľudovír Ódor: Ako liečiť ekonomiku napadnutú vírusom

Autor je viceguvernér NBS

Pandémia koronavírusu začína byť čoraz viac aj ekonomickou chorobou. Prázdne reštaurácie, zrušené lety alebo napríklad zastavená výroba v niektorých závodoch indikujú, že nielen náš imunitný systém, ale aj odolnosť našich ekonomík a reakcia hospodárskej politiky budú v najbližších týždňoch rozhodujúcimi faktormi.

Otázok je prirodzene viac než odpovedí. Je príliš veľa neznámych neznámych (unknown unknowns).

Ako ekonómovia uvažujú o súčasnej situácii a čo môže hospodárska politika robiť na zmiernenie následkov? Bude to dočasný či trvalý šok? O týchto otázkach je tento príspevok.

Zdravie na prvom mieste

Pri začiatkoch epidémie bolo veľmi ľahké mávnuť rukou. Dobrých výhovoriek sme mali veľa. Je to len Čína, ani pri SARS sa nič dramatické nestalo, úmrtnosť nie je až taká vysoká alebo umývanie rúk stačí, vravievali sme.

Bohužiaľ, práve vírus, ktorý je relatívne nákazlivý, ale nie je dramaticky smrteľný, dokáže oklamať naše jednoduché lineárne rozmýšľanie. Potom zaklope pri našich dverách oveľa skôr, než si myslíme.

Ak sa vírus vymkne spod kontroly, tak sa kľúčovým parametrom stáva kapacita a pripravenosť zdravotníctva. Čím nižšie je počet vážnych prípadov pod kapacitnými možnosťami nemocníc, tým je úmrtnosť nižšia.

To je – už teraz dobre známy – argument, prečo sa netreba pozerať len na individuálne riziko, ale je potrebné čo najviac oddialiť infekčný proces. Zabránime tak tomu, aby bolo naraz príliš veľa kritických prípadov a mŕtvych.

Preto je namieste masívna podpora pre zdravotníctvo a obmedzenia sociálnych kontaktov: zavreté obchody, karantény a mimoriadne stavy.

Stojí to za to?

Ekonómovia sú známi tým, že nalepia cenovku na hocičo, aj na ľudský život. Samozrejme, v štatistickom slova zmysle. Príkladom môžu byť dopravné obmedzenia. Ak by naším cieľom bolo zachrániť každý jeden ľudský život, mali by sme na diaľniciach jazdiť maximálne 30 km/h.

Chápeme však, že náklady v podobe strateného času nás všetkých by boli mnohonásobne vyššie než prínosy takéhoto opatrenia. Preto spoločnosť toleruje istý počet nehôd a oveľa vyššiu maximálnu rýchlosť.

Podobne je to aj s pandémiami. Ak chce spoločnosť zakročiť, potrebuje základné pochopenie prínosov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Heger môže toto leto vojsť do dejín ako Mikloš
  • Prieskum: Nemecké a rakúske firmy na Slovensku bojujú s klesajúcim dopytom a stornom objednávok
  • Firmy: Výrobca vstavaných skríň Hilkovič neustál oddlžovanie, jeho majetok sa rozpredá v konkurze
  • Sociálne: Nezamestnanosť v eurozóne v máji stúpla na 7,4 % z aprílových 7,3 %, analytici rátali s prudším nárastom
  • Financie: Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022
  • Obchod: Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010
  • Autá: Predaj áut v USA zažil najhorší štvrťrok od hospodárskej recesie z rokov 2007 až 2009
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Som ako strojček, hovorí Mika. Bývalý mediálny šéf pracuje pre vládu, obnovuje agentúru cestovného ruchu

Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N - Tomáš Benedikovič
Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý mediálny šéf Václav Mika ide pracovať pre vládu. Mal by pomôcť obnoviť agentúru pre cestovný ruch, ktorú pred pár rokmi zrušili ako zbytočnú. „Mal som aj iné ponuky, ale táto ma oslovila. V oblasti cestovného ruchu sa cítim lepšie, než keby mi niekto povedal, že poď robiť napríklad šéfa pošty,“ hovorí Mika.

Minúta po minúte

Zdieľať

Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov a dve tretiny z nich budú oddychovať na Slovensku. Takmer polovica opýtaných plánuje dať za dovolenku menej ako 500 eur, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre Partners Group.

Väčšina tých, ktorí dovolenkovať budú, pocestuje individuálne, nie s cestovkou.

Reprezentatívny dotazníkový prieskum na vzorke 1 009 respondentov vo veku nad 18 rokov ukázal zmenu oproti vlaňajšku. Vtedy totiž v obdobnom prieskume plánovala ísť na letnú dovolenku takmer polovica Slovákov, z toho dve tretiny do zahraničia a viac ako tretina s cestovkou.

Dve tretiny opýtaných dovolenkujúcich Slovákov absolvujú letnú dovolenku na Slovensku. Najčastejším spôsobom, ako budú Slováci tráviť domácu dovolenku, je turistika a výlety do hôr (41 %).

Oproti minulému roku významne poskočil záujem stráviť leto na chate či chalupe (33 % oproti 13 %). Nárast zaznamenali aj návštevy príbuzných, mierne sa znížil záujem o kúpaliská a akvaparky, ktoré si plánuje užiť štvrtina (25 %) opýtaných. Väčší pokles nastal pri dovolenkách pri vode či poznávacích zájazdoch po Slovensku.

Do zahraničia plánuje ísť štvrtina dovolenkujúcich Slovákov, až tri štvrtiny opýtaných pôjdu do zahraničia za morom.

Rozdiel oproti vlaňajšku je aj pri financovaní dovolenky. Kým pred rokom 58 % dovolenkujúcich plánovalo minúť na zabezpečenie dovolenky do 1 000 eur, toto leto takmer polovica dovolenkárov plánuje minúť len do 500 eur.

„V rozpočtoch domácností a vo výdavkoch na zabezpečenie letnej dovolenky, ako aj na dovolenkové vreckové zaznamenávame pokles a jasne vidieť opatrnosť v porovnaní s minulým rokom,“ spresňuje výsledky prieskumu v otázkach dovolenkových peňazí Peter Gurecka, odborník na financie z Partners Group SK.

Ľudia podľa prieskumu plánujú šetriť aj na výdavkoch počas dovolenky. Kým pred rokom mala približne tretina odložené vreckové do 250 eur, tento rok s nižším rozpočtom ráta 45 % všetkých dovolenkujúcich.

Zdieľať

Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022, uviedli banky z európskej iniciatívy pre platby. Politici a centrálne banky v EÚ sa dlho snažia vytvoriť európsku konkurenciu pre Mastercard, Visu, Alipay či Google.

Cieľom je, aby sa riešenie stalo novým štandardným platobným prostriedkom pre európskych spotrebiteľov a obchodníkov pre všetky typy transakcií vrátane platieb v obchodoch a na internete či výberu hotovosti.

Medzi bankami zúčastnenými v projekte sú napríklad BBVA, BNP Paribas, Commerzbank, Deutsche Bank, Santander, ING, UniCredit a Société Générale.

„Cieľom je ponúknuť riešenie pre digitálne platby, ktoré sa dá použiť kdekoľvek v Európe a ktoré nahradí roztrieštené prostredie, ktoré v súčasnej dobe stále existuje,“ uviedli banky.

Iniciatívu víta tiež ECB. Upozornila, že desať európskych krajín má stále vnútroštátny systém platobných kariet, ktorý neumožňuje prijímať karty z iných členských krajín EÚ. Rozvíjajú sa tiež inovatívne služby, ako sú mobilné peňaženky, ktoré sa ponúkajú iba na národnej úrovni. (reuters, čtk)

Zdieľať

Petíciu za odmrazenie príspevku na stravovanie pre zamestnancov spustili odborári z Energeticko-chemického odborového zväzu. Nepáči sa im, že vláda zastavila prirodzený rast tohto príspevku do konca roka 2021, ministerstvo práce však zmeny neplánuje.

Odborári ECHOZ tento krok kritizujú ako antisociálny, protizamestnanecký a jednostranne propodnikateľský. Upozorňujú, že príspevok na stravovanie slúži na to, aby si zamestnanci v čase rastúcich cien jedál a nápojov vedeli zabezpečiť adekvátne stravovanie počas pracovného dňa.

„Ceny jedál a nápojov stúpli o 5,4 %, ale príspevok na stravovanie sa zvyšovať nebude? Nedoplácajú na to len zamestnanci, ale aj gastrobiznis, ktorý utrpel počas koronakrízy najväčšie straty, a pritom ministerstvo financií predikuje, že slovenská ekonomika bude v roku 2021 opätovne rásť pomerne rýchlym tempom. Napriek tomu rast stravného zastavili,“ upozornil predseda zväzu Marián Baňanka.

Podľa zákona o cestovných náhradách sa má cena stravného zvýšiť vždy, keď ceny jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní stúpnu najmenej o päť percent. Vláda však pripravila návrh na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia a parlament návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválil.

„K zmrazeniu súm stravného sme pristúpili vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s pandémiou, ktorá má negatívne dosahy na zamestnávateľov. Túto problematiku prerokoval minister práce Milan Krajniak aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Podľa ministerstva by išlo o mierne zvýšenie súm stravného, napríklad pri pracovnej ceste v trvaní od päť do 12 hodín je to zvýšenie o 0,30 eura, pri ceste nad 18 hodín o 0,70 eura. „Minimálna hodnota stravného lístka by sa zvýšila o 0,22 eura, pričom mnohým zamestnancom už teraz poskytuje zamestnávateľ gastrolístky vo vyššej hodnote. Zároveň v období pandémie zamestnávatelia obmedzili aj vysielanie zamestnancov na pracovné cesty,“ upozornila.

Ministerstvo v súčasnosti preto neuvažuje o rozmrazení súm stravného. „Po uplynutí doby zmrazenia, teda 31. decembra 2021, sa zvýšia podľa toho, ako vzrastú ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní,“ doplnila Husárová. (tasr)

Zdieľať

Predaj elektronických diaľničných známok na Slovensku medzimesačne stúpol. V máji sa ich predalo takmer o 49 % viac ako v apríli, informovala Národná diaľničná spoločnosť.

Celkový počet predaných elektronických diaľničných známok za máj dosiahol 123 609 kusov. Príjem z úhrady za ne v piatom mesiaci roka predstavoval 2,54 milióna eur bez DPH. V medzimesačnom porovnaní to znamená nárast tržieb o viac ako 45 %.

Májovým štatistikám predaja dominovala 10-dňová známka, predalo sa ich 63 327, nasleduje 365-dňová známka s počtom 42 422 kusov a 30-dňová, ktorej sa predalo 16 764 kusov. Záujem je stále aj o ročnú známku, ktorá uzatvára poradie s predajom 1096 kusov.

Tieto čísla podľa vedúcej oddelenia masmediálnej komunikácie NDS Evy Žgravčákovej ukazujú, ako sa zmenili nákupné preferencie Slovákov po zavedení 365-dňovej známky na tzv. technický rok, ktorá je platná 365 dní od začiatku platnosti. „Kým v máji výnos z predaja známky na kalendárny rok predstavoval len necelé 2 % tržieb, 365-dňová známka sa na májových tržbách podieľala takmer 70 %,“ vyčíslila. (tasr)

Zdieľať

Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010. Schodok zahraničného obchodu sa tretí mesiac po sebe prehĺbil na 54,6 miliardy dolárov a bol najvyšší od konca roka 2018.

Na zahraničný obchod Spojených štátov dolieha koronakríza, ktorá stláča dopyt doma aj v cudzine. Čísla obchodnej bilancie posilňujú očakávania, že ekonomika v 2. štvrťroku klesla najviac od hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

Obchodný deficit v máji stúpol o takmer desatinu. Vývoz klesol o 4,4 % na 144,5 miliardy dolárov a dovoz sa znížil o 0,9 % na 199,1 miliardy dolárov.

Aké sú prognózy HDP

Analytici upozorňujú, že pokles importu donútil firmy siahnuť do zásob, čo v 2. kvartáli prispeje k poklesu amerického HDP.

Federálna rezervná banka v Atlante (jedna z 12 bánk, ktoré tvoria Federálny rezervný systém – Fed) predpovedá, že ekonomika v apríli až júni klesla v celoročnom prepočte o rekordných 36,8 %.

V 1. štvrťroku sa americký HDP podľa tej istej metodiky znížil o 5 %, čo bolo najviac od recesie v rokoch 2007 až 2009. (reuters, čtk)

Zdieľať

Tesla v 2. štvrťroku dodala 90 650 elektromobilov a prekonala očakávania analytikov. Darilo sa jej napriek tomu, že výroba v hlavnej továrni v Kalifornii bola pre koronavírus niekoľko týždňov zastavená.

Akcie Tesly reagovali na kvartálne čísla posilnením o 9 percent. Takmer 90 % dodávok v apríli až júni pripadlo na elektrické SUV Model Y a „ľudovú“ Teslu Model 3.

Jediná americká montážna fabrika Tesly vo Fremonte bola pre koronavírus zatvorená od konca marca do začiatku mája. Firma vyrába vozidlá ešte v Šanghaji.

V medziročnom porovnaní boli dodávky Tesly v 2. štvrťroku nižšie o 4,8 %. Výrobca elektromobilov ustál koronakrízový výpadok produkcie a dopytu lepšie než konkurenti GM, Toyota či Fiat Chrysler, ktorých predaj sa prepadol o vyše 30 %. (reuters, cnbc)

Zdieľať

V Prievidzi nariadili zatvoriť šesť prevádzok zmrzlín v nadväznosti na situáciu v súvislosti s koronavírusom. V okrese pribudlo za tento týždeň do stredy osem pozitívne testovaných osôb.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach zároveň dementoval informáciu, že zákazníci, ktorí navštívili tieto prevádzky, majú zostať v domácej izolácii.

„V prípade zákazníkov ide o krátkodobý kontakt s personálom, ktorý bol vybavený potrebnými ochrannými pracovnými prostriedkami, a prevádzkovateľ splnil povinnosti vyplývajúce z legislatívy a nariadených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR vrátane dôkladnej dezinfekcie pracovných plôch,“ ozrejmili epidemiológovia s tým, že možnosť prenosu ochorenia COVID-19 je za splnenia všetkých potrebných povinností nízka. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Spojených štátoch v júni klesla na 11,1 % z májových 13,3 %. Ekonomika vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti však zostáva vysoký.

Analytici v priemere prognózovali, že v júni vzniknú tri milióny pracovných miest a nezamestnanosť sa zníži na 12,3 %. Počet vytvorených pozícií je najvyšší od roku 1939, keď sa tieto údaje začali sledovať. V máji vzniklo takmer 2,7 milióna pracovných miest.

K tvorbe pracovných príležitostí prispelo uvoľňovanie koronavírusových reštrikcií, v júni sa napríklad otvorilo viac reštaurácií a barov. Podľa analytikov sú údaje známkou toho, že recesia by mohla byť zažehnaná, hoci rast počtu novonakazených koronavírusom ohrozuje hospodárske oživenie.

Ďalšia správa ministerstva práce ukázala, že počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti sa v týždni do 27. júna znížil len nepatrne na 1,427 milióna. I keď oproti rekordu z konca marca, keď o dávky požiadalo za týždeň 6,87 milióna ľudí, je to podstatný pokles.

Ekonómovia pripisujú tvorbu nových pracovných miest za jún vládnemu programu pôžičiek pre podnikateľov. Ak ju použijú na mzdy, môže im byť čiastočne odpustená. Tieto financie však vysychajú.

Americká ekonomika sa začiatkom roka prepadla do recesie a mnoho firiem sa potýka so slabým dopytom. To je zrejme aj dôvod, prečo počet nových žiadateľov o podporu zostáva vysoký. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Od 200-tisíc do 1 milióna eur môžu získať žiadatelia v rámci druhého kola výzvy na moderné technológie vo verejnej správe. Otvorilo ho ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, žiadať o peniaze sa dá do 26. augusta.

Projekty sú rozdelené na dva typy aktivít. Prvým je prechod na bezplatné open source riešenia a zavedenie chatbotu na internetových portáloch verejnej správy. Druhým je podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

V prvej oblasti sa žiadatelia môžu uchádzať o financie s projektmi, ktoré znížia náklady na prevádzku informačných technológií vo verejnej správe. Ministerstvo chce podporiť tzv. open source systémy, ktoré sú v konečnom dôsledku lacnejšie ako nákup riešení s licenciou. Tieto systémy sú zadarmo stiahnuteľné programy a aplikácie, ktoré tvorí IT komunita po celom svete.  Žiadateľom je v tomto prípade celá verejná správa.

Žiadatelia môžu tiež predkladať projekty, ktoré zavedú na portáloch verejnej správy tzv. chatbot. Je to služba zákazníkom, prostredníctvom ktorej sa uľahčí komunikácia občanov a podnikateľov s verejnou správou. Podobná funkcia je doteraz v prostredí verejnej správy veľmi málo používaná.

V oblasti budovania inteligentných miest a regiónov môžu projekty predkladať subjekty verejnej správy – obce so štatútom mesta. Projekty však nemôžu predkladať obce Bratislavského kraja a mesto Košice spolu s jeho mestskými časťami. Mestá sú ideálnym prostredím na to, aby v nich mohli byť nainštalované rôzne monitorovacie zariadenia, kamery či senzory. Tie budú prepojené s mestskými informačnými systémami. S ich pomocou sa mestá budú vedieť lepšie rozhodovať o svojom rozvoji a investovať napríklad do zelenej infraštruktúry. Na základe získaných údajov budú vedieť znižovať rýchlosť vozidiel na miestach, kde je vysoká hlučnosť alebo prašnosť či riadiť parkovanie na základe dopravnej situácie počas dňa.

Výzvu na predkladanie žiadostí nájdete tu.

Zdieľať

Accenture prepustí v Británii 700 až 900 ľudí, čo je 8 percent miestnej pracovnej sily. Dôvodom je prudký prepad dopytu súvisiaci s koronakrízou. Poradenská firma mala nadstav už v marci, keď prepukla pandémia.

Koronakríza spomalila prirodzený úbytok zamestnancov a ďalej zaťažila Accenture. Firma už znížila náklady obmedzením cestovania, zoštíhlením počtu zmluvných pracovníkov a zastavením prijímania nových ľudí, no škrty nepostačujú.

Accenture varovala, že po celom svete obmedzí naberanie nových pracovníkov. Hovorí sa tiež o plánoch prepúšťania v Spojených štátoch. (theguardian, čtk)

Zdieľať

American Airlines varovali, že pre koronakrízu majú prebytočných 8-tisíc letušiek a stevardov. Zvažujú zoštíhlenie pracovnej sily predčasnými dôchodkami a odchodmi dohodou, celkovo zamestnávajú 130-tisíc ľudí.

American Airlines sú druhé najväčšie aerolinky v USA podľa výšky tržieb. Na jeseň chcú znížiť počet palubných sprievodcov na medzinárodných letoch na minimum požadované americkým federálnym úradom pre letectvo FAA.

Dopravca očakáva, že v lete 2021 bude mať 10 až 20 % zamestnancov navyše a jeho diaľkové spojenia budú na štvrtinovej kapacite v porovnaní s vlaňajším letom. V máji firma oznámila, že prepustí 30 % pracovníkov v administratíve, čo je vyše 5-tisíc ľudí. (reuters, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať