Denník N

Kto má dostávať najvyššie a kto najnižšie minimálne platy v zdravotníctve? Štát ukázal strop

Zdravotné sestry v roku 2011 protestovali s čiernymi tričkami pred parlamentom. Zvýšenie ich platov v petícii podporilo viac ako 200-tisíc ľudí. Foto - TASR
Zdravotné sestry v roku 2011 protestovali s čiernymi tričkami pred parlamentom. Zvýšenie ich platov v petícii podporilo viac ako 200-tisíc ľudí. Foto – TASR

Najnižšie minimálne mzdy majú mať sanitári, najvyššie farmaceuti či laboratórni diagnostici. Minimálne mzdy sa už dostali do návrhu zákona.

Pred takmer štyrmi rokmi nemocniční lekári dosiahli, aby mali v zákone napísané, aký minimálny plat môžu mať. Predchádzali tomu však najtvrdšie štrajky zdravotníkov za posledných desať rokov. Ohrození boli vtedy pacienti, museli prísť vypomôcť aj českí armádni lekári.

Po lekároch v nemocniciach chceli mať v zákone zakotvenú minimálnu výšku platu aj sestry, sanitári či fyzioterapeuti. Hoci je sestier a iného zdravotníckeho personálu viac ako lekárov, nikdy sa tak výrazne nespojili a nespravili taký ostrý štrajk, aby si ho pacienti výrazne všimli.

Na chvíľu mohli mať sestry pocit, že sa ich postavenie zlepší, a to tesne po štrajku lekárov, pred predčasnými voľbami. Poslanci im vtedy schválili zákon o minimálnych mzdách, ktorý mal platiť od apríla 2012.

Minimum malo byť 640 eur mesačne, maximum 928 eur, a to nielen v štátnych nemocniciach, ale aj v súkromných zariadeniach či ambulanciách.

Sestry sa však z toho netešili dlho, vtedajší šéf Slovenskej komory lekárov a dnešný poradca premiéra Roberta Fica Milan Dragula sa obrátil na generálnu prokuratúru, tá dala podnet na Ústavný súd. Súd najskôr zákon pozastavil, potom dokonca povedal, že je v rozpore s Ústavou SR.

Aké majú mať minimálne platy:

  • Farmaceut1,25 – 2,1-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov.
  • Sestry a pôrodné asistentky0,81 – 0,96-násobok.
  • Fyzioterapeut: 0,81 – 0,96-násobok.
  • Verejný zdravotník0,81 – 0,96-násobok.
  • Zdravotný laborant: 0,81 – 0,96-násobok.
  • Asistent výživy: 0,78 – 0,89-násobok.
  • Dentálny hygienik: 0,78-násobok.
  • Rádiologický technik: 0,81 – 0,96-násobok.
  • Zdravotný záchranár: 0,73 – 0,81-násobok.
  • Zubný technik: 0,73 – 0,76-násobok.
  • Technik pre zdravotné pomôcky: 0,73 – 0,76-násobok.
  • Farmaceutický laborant: 0,81 – 0,96-násobok.
  • Masér: 0,67 násobok.
  • Ortopedický technik: 0,73-násobok.
  • Zdravotnícky asistent: 0,7 – 0,73-násobok.
  • Zubný asistent: 0,7-násobok.
  • Sanitár: 0,57-násobok.
  • Logopéd: 1,06 – 1,2-násobok.
  • Liečebný pedagóg: 1,06 – 1,2-násobok.
  • Psychológ: 1,06 – 1,2-násobok.
  • Fyzik: 1,25 – 2,1-násobok.
  • Laboratórny diagnostik: 1,25 – 2,1-násobok.

Predložili nový návrh zákona

Teraz, po takmer troch rokoch, prišlo ministerstvo zdravotníctva s návrhom zákona, v ktorom chce určiť minimálne platy všetkým pracovníkom v zdravotníctve, nielen sestrám. Zatiaľ ho ministerstvo predložilo do pripomienkového konania. Vláda sa ním tak bude zaoberať pravdepodobne až po lete.

„Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých,“ hovorí analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar.

Sestry, lekári ani ostatní zdravotnícki pracovníci by podľa neho nemali mať špeciálne zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky. Platy by sa podľa neho mali odvíjať od meranej a zverejňovanej kvality ich práce. Malo by sa pri tom rešpektovať, aké ekonomické možnosti má dané zdravotnícke zariadenie.

„Zamestnávateľ má mať slobodu (a zodpovednosť) v diferencovaní miezd, aby mohol odmeňovať kvalitu, výsledky. Ak sa zavedením centrálnych tabuliek zotrú rozdiely medzi lepšími a horšími, pre tých lepších to bude silný demotivačný faktor, ktorý môže napr. urýchliť ich odchod do zahraničia,“ pridáva sa analytik HPI Tomáš Szalay.

Kto koľko dostane

Rozdiely v tom, akú najnižšiu zákonom stanovenú mzdu by mali mať jednotliví zdravotnícki pracovníci, sú veľké. Najmenej má mať sanitár – ide o 0,57 percenta z priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Ak by sa najnižšie mzdy upravili už od začiatku budúceho roku, počítalo by sa s priemernou mzdou v roku 2014, tá bola 858 eur. Sanitári by tak mali mesačne dostať aspoň 502 eur.

Najviac majú podľa návrhu zákona dostávať špecializovaní farmaceuti, fyzioterapeuti a pracovníci v laboratórnej diagnostike – 2,1-násobok priemernej mzdy. Podľa rovnakého prepočtu na priemernú mzdu z roku 2014 by to bolo 1 801 eur.

Sestry by podľa návrhu nemali dostávať ani priemernú mzdu – ministerstvo zdravotníctva im navrhuje od 0,81- do 0,96-násobku priemernej mzdy podľa kvalifikácie. V prepočte by to vyšlo na 695 až 824 eur.

Ak to porovnáme so zákonom, ktorý zrušil Ústavný súd, menej kvalifikované sestry si mierne polepšia. Tie najkvalifikovanejšie dostanú výrazne menej – o zhruba 100 eur.

Pri pôvodnom zákone mal totiž do výpočtu mzdy vstupovať aj počet odpracovaných rokov. S tým sa už v terajšom návrhu zákona neráta.

Pre porovnanie, atestovaní lekári majú od začiatku tohto roka platy vo výške 2,3-násobku priemernej mzdy, čo je v prepočte takmer 1 900 eur.

„Podľa dôvodovej správy má výška koeficientu “zohľadňovať náročnosť vykonávaných pracovných činností v rámci jednotlivých zdravotníckych povolaní”. Znamená to napríklad, že náročnosť práce pôrodnej asstentky (0,81) je o 1/27 vyššia než náročnosť práce asistenta výživy (0,78). Kto toto preboha vymýšľa? Prečo práve takéto indexy? Neviem,“ hovorí analytik Szalay.

„Hlavný problém je, že na túto reguláciu nie sú vyčlenené zdroje. Keďže nie sú na to dodatočné peniaze, je tu riziko, že štátne nemocnice nebudú platiť faktúry ani odvody, a keďže im stúpnu mzdové náklady, prehĺbi sa ich dlh. V takom prostredí je akákoľvek konkurencia zdeformovaná. Ministerstvo predpokladá, že vyššie náklady na mzdy zaplatia zdravotné poisťovne,“ dodáva.

Stropy len pre štátnych

Minimálne mzdové stropy, ktoré ministerstvo zavádza, sa dotknú len tých zdravotníkov, ktorí pracujú v štátnych zariadeniach. Nebudú sa teda týkať napríklad sestier v súkromných ambulanciách.

Analytik Szalay pripomína, že sa blížia voľby, a toto má byť podľa neho zrejme súčasť nejakého marketingového “balíčka”.  Je dobré, že zákon neurčuje mzdy súkromným ambulanciám či nemocniciam. Najmä pre nález Ústavného súdu, ktorý stopol zákon o minimálnych mzdách sestier. Otázkou však je, či na platy v štátnych nemocniciach treba zákon a či nestačí interný predpis.

Celkovo sa podľa ministerstva dotkne zmena takmer 19-tisíc ľudí.

Mzdové stropy by mali platiť od budúceho roku, pri profesiách s vyššími koeficientmi – farmaceut, fyzik, laboratórny diagnostik, zdravotnícky laborant, rádiologický technik, farmaceutický laborant – sa to posúva na obdobie ďalších dvoch rokov. Ministerstvo to odôvodňuje snahou o zníženie nákladov.

Podľa predloženého materiálu by totiž určenie minimálnych miezd malo znamenať, že ročne budú štátne nemocnice potrebovať na platy o vyše 10 miliónov eur viac ako teraz.

Ide o veľmi málo peňazí, hovorí predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva Anton Szalay. „Súčasné priemerné platy v štátnych zariadeniach sú na úrovni stanovených koeficientov, takže k výraznému zvýšeniu nedôjde,“ hovorí.

Aj napriek tomu má podľa neho zákon zmysel, lebo dnes majú upravené mzdy len podľa Zákonníka práce.

Peniaze budú musieť nemocnice niekde získať, poisťovne zatiaľ nehovoria, či im zvýšia platby. „Vyjadríme sa v pripomienkovom konaní,“ povedala najväčšia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Ani súkromné poisťovne nehovoria o dopadoch. „Každopádne je potrebné si uvedomiť, že objem zdrojov v zdravotníctve je konečný, teda, že ak budeme musieť v jednej oblasti zdravotnej starostlivosti zdroje navýšiť, v inej oblasti ich budeme musieť znížiť,“ dodáva Union.

Odborárom sa zákon nepáči

Zákon predložilo ministerstvo trištvrte roka pred voľbami, hoci o ňom zdravotníci rokujú niekoľko rokov. To môže byť podľa Szalaya riziko.

Dá sa to podľa neho vnímať ako súčasť predvolebného boja, aby neboli rok pred voľbami nepokoje či štrajky zdravotníkov. „Ohrozujúce je aj to, že sa predloží zákon a nebude mať finančné krytie, a opäť sa dočkáme toho, čo sa stalo pred predčasnými voľbami. Vtedy všetci poslanci odhlasovali zvýšenie miezd sestrám, ale finančné krytie to nemalo,“ hovorí.

Odborový zväz pošle k zákonu zásadnú pripomienku. „Nie sme spokojní so zákonom ako takým. Presadzujeme, aby bol pre všetkých, aj nezdravotníckych zamestnancov, a chceme, aby to bolo celoplošné, nielen pre štátne nemocnice,“ hovorí Szalay.

Aj učitelia podľa neho majú platy určené tak, že to platí nielen pre vysoké školy, ktoré sú zriadené ministerstvom školstva. „A ako, že to pri lekároch išlo? A zrazu to nejde. Pravdepodobne nie je finančné krytie,“ dodáva.

Na rokovaniach sa navrhnuté koeficienty nepáčili sestrám, povedal. Žiadali aj to, aby sa po troch rokoch praxe zvyšoval tento koeficient. Ak by to prešlo, chcel by to Szalay pre všetkých zamestnancov, nielen pre sestry.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie