Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéfka Profesie: Odmeny a bonusy určite nebudú, firmy musia prežiť

Ivana Molnárová. Foto - Tomáš Halász
Ivana Molnárová. Foto – Tomáš Halász

Šéfka Profesie Ivana Molnárová hovorí o tom, ako kríza spôsobená koronavírusom mení požiadavky firiem na zamestnancov a ako počas nej prebiehajú pracovné pohovory.

Vraví tiež, že teraz sa ukazujú charaktery lídrov vo firmách aj to, ako sa firmy správajú k svojim zákazníkom, zamestnancom či dodávateľom.

V rozhovore tiež hovorí,

  • o ktorých zamestnancov majú firmy najväčší záujem,
  • ktoré náklady už firmy škrtajú a ktoré odvetvia sú tým najviac postihnuté,
  • komu hrozí, že môže prísť o prácu.

Na ktoré pracovné pozície hľadajú teraz firmy zamestnancov?

Sú to hlavne rôzni kuriéri, obchodníci do online obchodov, pokladníci, donáškové služby zháňajú donášačov jedla. Hľadá sa veľa dobrovoľníkov, ktorí by mohli napríklad pomôcť donášať jedlo pre seniorov alebo šiť rúška. Obchodné reťazce hľadajú ľudí do skladov, na dokladanie tovaru a podobne. Pretrváva záujem firiem o IT developerov a ďalších IT pracovníkov.

Firmy zháňajú teraz IT odborníkov, aby vedeli zabezpečiť prácu zamestnancov z domu. Tak?

Áno, aj. Firmám jednak stúpol nárazovo dopyt po riešeniach na prácu na diaľku, ale rovnako musia zabezpečiť niektoré IT služby. Napríklad my sme 130-členná firma a vieme pracovať z domu. Ale ak má firma 2-tisíc ľudí, pre ktorých musí zabezpečiť prácu z domu, a nie je na to pripravená, potrebuje nájsť IT ľudí, ktorí to urobia.

Tých komplikácií je oveľa viac, ako sa mohlo v čase pokoja zdať.

Akým spôsobom teraz firmy zháňajú ľudí? Prebiehajú vôbec pracovné pohovory?

My sme

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja pripravuje revolúciu v čerpaní eurofondov
  • Gastrolístky: Až 70 % firiem v prieskume bolo za ich zrušenie alebo využívanie ako alternatíva k finančným príspevkom na stravovanie
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Letectvo: Boeingy 737 Max stopnuté po nehodách by sa mohli do konca roka vrátiť do prevádzky
  • Pandémia: Podľa Gatesa budú dôsledky väčšie, ako si uvedomujeme
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie
  • Obchod: Črtá sa súboj o ochrannú známku Prior
  • Poľsko: Posledné uhoľné bane zavrú v roku 2049, dovtedy bude vláda ťažbu dotovať

Matovič má v hlave nápad, ako vytlačiť Pentu, chce zlúčiť sociálne a zdravotné poistenie

Foto - TASR
Foto – TASR

Igor Matovič zvažuje nápad zlúčiť zdravotné a sociálne poistenie, čím by z verejného zdravotného poistenia vytlačil Pentu. O myšlienke vytvoriť úplne nový systém povinného poistenia hovoril premiér v posledných dňoch s viacerými kolegami. „Do detailov to ešte rozpracované nemáme, táto filozofia je však podľa mňa správna,“ potvrdil úvahy aj predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Minúta po minúte

Ropa sa na svetových trhoch zlacňuje, severomorský Brent okolo 17.30 strácal 0,4 % na 41,78 dolára za barel, americká WTI 0,5 % na 40,10 dolára. Cena suroviny tak smeruje k týždennému poklesu okolo 3 % a zrejme aj k poklesu za celý mesiac.

V prípade Brentu by išlo o prvý mesačný prepad za pol roka.

„Tento mesiac nebol pre trh s ropou priaznivý,“ konštatoval Stephen Brennock zo spoločnosti PVM.

„Nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom, obnovené plošné karanténne opatrenia, spomalenie hospodárskeho rastu a pozastavené rokovania o súbore opatrení na podporu americkej ekonomiky – to všetko brzdí krehkú obnovu dopytu po rope,“ dodal. (čtk)

Nahnevaní indickí farmári druhý deň blokovali cesty a železnice na protest proti agrárnej reforme. Podľa ich názoru ich vydá na do rúk poľnohospodárskym konglomerátom.

Informoval o tom portál denníka Financial Times.

O čo ide: Nový súbor zákonov schválený v parlamente má za cieľ zbaviť trh s poľnohospodárskymi komoditami obmedzení a ruší starú legislatívu, ktorá farmárom káže predávať vypestované plodiny licencovaným priekupníkom na vládou kontrolovanom trhu. Farmári sa však obávajú, že sa ich pozícia teraz ešte zhorší.

Na štrajky vyzvali podľa BBC takmer všetky odborové organizácie združujúce farmárov v poľnohospodárskom štáte Pandžáb na severe Indie. Fotografie zachytávajú protestujúcich, ako ležia na koľajniciach, stoja vo veľkých skupinách na cestách alebo pália pneumatiky.

Premiér Naréndra Módí tvrdí, že slobodnejší trh otvorí poľnohospodárom dvere k vyšším ziskom, pretože si budú môcť vybojovať lepšiu cenu vďaka vyššiemu počtu možných zákazníkov.

„Indického farmára desiatky rokov zväzovali rôzne obmedzenia a šikanovali priekupníci,“ napísal Módí na Twitteri. Nový zákon podľa neho farmárov od týchto strastí oslobodí.

Čoho sa farmári boja: Predovšetkým v štátoch Pandžáb a Haríjána však plánovaná reforma vyvoláva obavy, či bude štátom vlastnená spoločnosť Food Corporation of India ďalej nakupovať vypestované produkty za cenu stanovenú štátom, čo bol systém, ktorý dosiaľ farmárom zaručoval aspoň minimálne zisky.

Demonštrujúci farmári majú strach, že sa pre dereguláciu dostanú do zraniteľného postavenia voči veľkým spoločnostiam a ich možnosti na rokovania sa ešte zhoršia.

„Proti týmto novým zákonom budeme protestovať, kým budeme nažive, pretože nás zničia,“ hovorí jeden z pestovateľov pšenice a ryže z Pandžábu. „Nový systém nás zotročí ešte viac než Briti, vydá nás na milosť a nemilosť súkromným obchodníkom,“ tvrdí. (čtk)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ministerka Remišová sa stretla so zástupcami Slovenskej klimatickej iniciatívy a iných zelených organizácií. „Som presvedčená, že zmenu klímy nemožno bagatelizovať a už vôbec nie popierať,“ povedala a dodala, že na Slovensku zomrie ročne predčasne 5000 ľudí v dôsledku znečisteného ovzdušia.

Podľa ministerky už dávno neplatí, že zodpovednosť k životnému prostrediu predstavuje brzdu ekonomickému rastu. (tasr)

Krajiny EÚ na čele s Nemeckom vinia europarlament z ohrozenia plánu obnovy po koronakríze. Poslanci napríklad trvajú na tom, aby bol prístup k peniazom podmienený dodržiavaním zásad právneho štátu. Žiadajú aj nové dane.

„Bez rýchlej všeobecnej dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom o viacročnom rozpočte na roky 2021 – 2027 riskujeme oneskorenie ozdravného plánu,“ upozornil nemecký veľvyslanec pri EÚ Michael Clauss.

Clauss vyjadril znepokojenie z pomalého napredovania rokovaní medzi inštitúciami EÚ. Rokovania treba podľa neho urýchliť, a preto členské štáty navrhli europoslancom, aby pracovali aj cez víkendy.

Európsky parlament už dal najavo, že suma vo výške 1,074 bilióna eur pre budúci sedemročný rozpočet je podľa neho nedostatočná.

Poslanci okrem toho požadujú záruky na vytvorenie nových zdrojov pre európsky rozpočet, napríklad v podobe nových daní v oblasti životného prostredia či pre digitálny sektor.

Najviac nespokojnosti prejavili šéfovia hlavných politických skupín v EP v súvislosti s tým, že čerpanie dohodnutých prostriedkov nie je podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu.

Nemecký veľvyslanec pri EÚ však upozornil, že fond na obnovu a sedemročný rozpočet sú „politicky a technicky neoddeliteľné“. To znamená, že ak europoslanci nezahlasujú za dohodnutú podobu dlhodobého rozpočtu, všetko sa zablokuje a ohrozený bude aj ozdravný plán, ktorý má zachrániť a zároveň zmodernizovať európsku ekonomiku.

O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového samitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Clauss zdôraznil, že krajiny EÚ vedú o tejto otázke „intenzívne a komplikované diskusie“. Nemecko sa podľa neho chystá predložiť návrh, ktorý sa bude týkať najmä zavedenia sankčného mechanizmu EÚ pre zneužívanie európskych fondov. (tasr)

Chceme zvýšenie recyklačných poplatkov, odkazujú výrobcom obce a mestá v liste, pod ktorý sa podpísala Únia miest Slovenska, ZMOS, zberové spoločnosti aj Priatelia zeme. Výrobcovia podľa nich klamú, keď tvrdia, že cenu tovarov by to drasticky zvýšilo. Pôjde najviac o pár centov, odkazujú.

Harley Davidson sa sťahuje z Indie, ktorá je najväčším motocyklovým trhom na svete. Firma vyrába v Indii motorky od roku 2011, z trhu ju vytláča konkurencia miestnej značky Hero či japonskej Hondy.

Ikonická americká značka motoriek ukončí výrobu v továrni Bawal na severe Indie, prepustí 70 ľudí a masívne obmedzí predajné aktivity.

V Indii sa ročné predá približne 17 miliónov motocyklov a skútrov. Hoci ide o lacnejší trh než v prípade iných rozvíjajúcich sa krajín, zahraniční výrobcovia vozidiel sa na ňom ťažko presadzujú.

V roku 2017 sa z Indie stiahla automobilka General Motors, Ford vlani súhlasil s prevodom väčšiny indických aktív do spoločného podniku s miestnym výrobcom Mahindra & Mahindra. (bbc)

Maďarské strany tvrdia, že vládny rebríček priorít výstavby a opráv ciest nezohľadňuje ľudí na juhu a východe. List ministrovi Doležalovi napísali spoločne SMK, Spolupatričnosť a Most, ktorý do volieb viedol ministerstvo dopravy.

„Po zverejnení strategického dokumentu je nad slnko jasné, že diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj južných regiónov, nie sú prioritou tejto vlády. Až na nepatrné výnimky sa nachádzajú až v druhej päťdesiatke jej zoznamu,“ napísal predseda Mosta-Híd László Solymos.

Práve Most mal v predchádzajúcom volebnom období ministra dopravy. Za Árpáda Érseka štát vyhlásil verejné obstarávanie na tunel Soroška neďaleko Rožňavy, hoci vládni analytici ho považovali za pridrahý. V zozname priorít je teraz na 56. mieste.

Predseda Spolupatričnosti Szabolcs Mózes kritizuje aj to, že obchvat Komárna, ktorý by okrem iného nadviazal na nový most do maďarského Komáromu, sa ocitol na 83. mieste.

Ministerstvo pod vedením Andreja Doležala (Sme rodina) podľa TASR odpovedalo, že nevidí dôvod reagovať na vyhlásenia mimoparlamentných strán.

Priority schválila vláda tento mesiac, nasledovať by mal presnejší harmonogram. Most-Híd, SMK a ďalšie strany sa pokúšali pred voľbami dohodnúť na jednotnej kandidátke, čo sa im nepodarilo, a nedostali sa do parlamentu. (e, tasr)

Očakávania nemeckých exportérov sa v septembri vyšplhali najvyššie za takmer dva roky. Optimizmus výrazne stúpol v chemickom priemysle či vo výrobe elektrických zariadení, s nárastom tržieb zo zahraničia počíta tiež automobilový priemysel.

Index exportných očakávaní, ktorý zostavuje inštitút Ifo, vzrástol na 10,4 bodu z augustových 5,5 bodu a dostal sa najvyššie od októbra 2018. V apríli sa pre obavy z dôsledkov koronakrízy prepadol na viacročné minimum mínus 49,6 bodu.

Nemecký exportný priemysel ťaží z oživenia výroby v mnohých dôležitých odberateľských krajinách. „Strojárstvo zatiaľ nepočíta so žiadnym veľkým nárastom, firmy v tomto odvetví sú opatrnejšie,“ hovorí šéf Ifo Clement Fuest. Výrazný pokles tržieb predpokladajú výrobcovia odevov a obuvi.

Inštitút tento týždeň zlepšil výhľad nemeckého hospodárstva v tomto roku, počíta s poklesom HDP o 5,2 %. V 2. štvrťroku ekonomika klesla vplyvom koronakrízy o rekordných 9,7 %. (čtk, reuters)

Výrobcovia nápojov a obchodné reťazce žiadajú ministerstvo životného prostredia, aby rýchlo vybralo správcu zálohového systému na jednorazové plastové obaly. Reagovali tak na schválenie novely zákona o odpadoch, ktorá posunie zálohovanie z roka 2023 na rok 2022.

„Základnou podmienkou platného zákona je, aby ministerstvo vybralo správcu zálohového systému, ktorý bude povinný vytvoriť, spravovať a financovať zálohový systém,“ uviedli v spoločnom stanovisku Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR.

„Na základe skúseností z krajín, kde zálohovanie roky úspešne funguje, vieme, že po zriadení neziskovej organizácie – správcu zálohového systému – vyžaduje samotné vytvorenie celonárodného systému zálohovania viac ako jeden rok, vzhľadom na komplexnosť celého procesu,“ dodali.

Posledné uhoľné bane v Poľsku sa po dohode vlády s odbormi zatvoria v roku 2049, dovtedy bude štát ťažbu subvencovať. Dohoda na postupnom ukončení ťažby uhlia ukončí tohtotýždňový podzemný protest dvoch stoviek baníkov.

Poľská vláda plánuje urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 5,6 miliardy eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.

Uhlie sa na produkcii elektriny v Poľsku podieľa takmer 80 %. V roku 2030 sa má jeho podiel znížiť na 37 až 56 % a v roku 2040 na 11 až 28 %. Predchádzajúce verzie plánu počítali s pomalším tempom.

Podľa odborového predáka Dominika Kolorza znamená ukončenie ťažby uhlia likvidáciu jedného z najväčších odvetví v poľskej histórii. (čtk)

Európska komisia zabojuje o to, aby Apple musel doplatiť Írsku na daniach 13 miliárd eur. Komisia sa rozhodla, že podá odvolanie proti júlovému verdiktu súdu, ktorý zrušil jej nariadenie o povinnosti doplatiť dane.

Eurokomisia v roku 2016 dospela k záveru, že Apple získal medzi rokmi 2003 až 2014 od Írska neoprávnené daňové zvýhodnenie, a preto nariadila doplatenie daní.

Tribunál súdu EÚ však v júli rozhodol, že Apple peniaze doplácať nemusí. Podľa neho sa EK nepodarilo preukázať, že by americkej firme boli poskytnuté výhody v rozpore s právom Únie.

Komisia sa voči záveru tribunálu teraz odvolá na súdnom dvore, čo je najvyššia súdna inštancia EÚ.

Ako reaguje Apple

Apple uviedol, že si odvolanie preštuduje, keď ho obdrží. Závery tribunálu podľa firmy dokazujú, že vždy dodržiavala írske daňové zákony. „Fakty sa odvtedy nezmenili. Tento prípad nikdy nesúvisel s tým, aké vysoké dane platíme, ale skôr s tým, kde ich máme platiť.“

Apple už pred rokom vyhlásil, že požiadavka EK je „mimo reality i zdravého rozumu“. Podľa Bruselu Apple platil v Írsku zo svojich európskych ziskov dane od 1 % v roku 2003 do 0,005 % v roku 2014.

Dublin tvrdí, že Apple na daniach platil to, čo mal, a žiadnu nepovolenú štátnu pomoc nedostal. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať