Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonóm Svorenčík: Problémom kultúry je chýbajúci plán a nie iba nedostatok peňazí

Andrej Svorenčík. Foto N - Tomáš Benedikovič
Andrej Svorenčík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Inštitút kultúrnej politiky vypracoval revíziu verejných výdavkov na kultúru, a teda dokument, ktorý prvýkrát ukazuje, koľko peňazí dávame na kultúru a či to robíme správne.

„Infraštruktúra sa rozpadá, kapitálové výdavky sú slabé a vidíme aj to, že výsledky kultúry sú na základe rôznych ukazovateľov tiež slabé, ale iba kritizovať minulosť nemá zmysel. Musíme sa pozerať dopredu, musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť a koľko to bude stáť,“ hovorí Andrej Svorenčík, zakladateľ Inštitútu kultúrnej politiky na ministerstve kultúry, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime.

V rozhovore sa dočítate aj to,

  • ako by malo reagovať ministerstvo kultúry na koronavírus a straty kultúrnej scény;
  • koľko peňazí dávame na kultúru v porovnaní s inými krajinami;
  • v akom stave sú pamiatky a či je riešením snaha opraviť všetko;
  • ako by mal vyzerať plán kultúry na najbližšie roky.

Keď sa pozriete na výsledky priebežnej správy revízie, čo by mala ako prvé urobiť nová ministerka kultúry?

Dá sa na to pozerať z dvoch uhlov pohľadu: jedna vec je, že revízia má pomerne veľké ambície. V priebežnej správe opísala rozsiahle problémy naprieč všetkými čiastkovými oblasťami kultúry.

Druhá vec je, čo z toho je politicky realizovateľné. Konkrétne odpovede prinesie až záverečná správa revízie. Budú v nej opatrenia na dosahovanie lepších výsledkov v kultúre.

Čo budú tie najväčšie výzvy – v krátkom a dlhom časovom horizonte?

Nové vedenie čakajú náročné úlohy. Niektoré sú urgentné, niektoré sú dlhodobé. RTVS je potrebné odpolitizovať, finančne a personálne stabilizovať. SND je v krízovom stave.

Potrebné sú systémové riešenia na zlepšenie stavu národných kultúrnych pamiatok a kultúrnej infraštruktúry, zapojenie súkromných zdrojov. Rezort má aj problémy s procesmi, digitalizáciou a eurofondmi.

Okrem urgentných a dlhodobých krokov je však aj viacero symbolických, ktoré nijako nesúvisia s revíziou a sú mojím osobným názorom. Zmenil by som rozhodnutie vlády o pridelení 60 miliónov na kongresové centrum v Bratislave, ktoré bolo schválené bez medzirezortného pripomienkovania krátko pred voľbami.

Tento oprávnený problém je potrebné riešiť transparentne. A v neposlednom rade postaviť sa jednoznačne za SND v otázke trasovania električky pred jeho novou budovou a dôsledne chrániť a rozvíjať tento dôležitý verejný priestor.

No a k tomu máme aktuálne problémy súvisiace s koronavírusom.

Český minister kultúry aj nemecká ministerka už prisľúbili pomoc kultúrnym inštitúciám a umelcom na voľnej nohe. Národné divadlo aj ostatné inštitúcie rátajú straty na tržbách v desať- a státisícoch. Mali by dostať možnosť kompenzácií a pomoc od vlády?

Ekonomické následky na slovenské aj celosvetové hospodárstvo budú značné a momentálne si ani nevieme dobre predstaviť, čo nás čaká. Nová vláda stojí pred veľmi náročnou úlohou odvrátiť najhoršie scenáre. Tie sa bytostne dotýkajú aj kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

Čím dlhšie bude zákaz kultúrnych podujatí trvať, tým výraznejšie budú straty vlastných príjmov v celom sektore. V kultúre sú ohrozené skupiny ľudí, pre ktorých je strata príjmu existenčnou otázkou.

Týchto ľudí musí ministerstvo prioritne riešiť. Som v kontakte so šéfmi analytických jednotiek na ministerstve financií a sociálnych vecí, vedia o našom špecifickom probléme. Iniciatívne na tom pracujeme.

Problém, ktorému však pri tom čelíme, sú sčasti aj chýbajúce dáta. Náklady prípadných opatrení, nad ktorými sa zamýšľame, teda nevieme zatiaľ odhadnúť. Výhodou môže byť, že máme zriadené fondy, ktorých infraštrukúra a know-how sa dajú operatívne využiť.

Akékoľvek opatrenia pre umelcov musia byť cielené na tých, ktorí sú najviac ohrození, musia byť dočasné a hlavne včasné. Nikomu nepomôže, ak pomoc dostane až v lete.

Ministerstvo kultúry SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poďme k samotnej revízii. Prečo a ako vôbec vznikla?

Revízia výdavkov je

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať