Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonóm Svorenčík: Problémom kultúry je chýbajúci plán a nie iba nedostatok peňazí

Andrej Svorenčík. Foto N - Tomáš Benedikovič
Andrej Svorenčík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Inštitút kultúrnej politiky vypracoval revíziu verejných výdavkov na kultúru, a teda dokument, ktorý prvýkrát ukazuje, koľko peňazí dávame na kultúru a či to robíme správne.

„Infraštruktúra sa rozpadá, kapitálové výdavky sú slabé a vidíme aj to, že výsledky kultúry sú na základe rôznych ukazovateľov tiež slabé, ale iba kritizovať minulosť nemá zmysel. Musíme sa pozerať dopredu, musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť a koľko to bude stáť,“ hovorí Andrej Svorenčík, zakladateľ Inštitútu kultúrnej politiky na ministerstve kultúry, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime.

V rozhovore sa dočítate aj to,

  • ako by malo reagovať ministerstvo kultúry na koronavírus a straty kultúrnej scény;
  • koľko peňazí dávame na kultúru v porovnaní s inými krajinami;
  • v akom stave sú pamiatky a či je riešením snaha opraviť všetko;
  • ako by mal vyzerať plán kultúry na najbližšie roky.

Keď sa pozriete na výsledky priebežnej správy revízie, čo by mala ako prvé urobiť nová ministerka kultúry?

Dá sa na to pozerať z dvoch uhlov pohľadu: jedna vec je, že revízia má pomerne veľké ambície. V priebežnej správe opísala rozsiahle problémy naprieč všetkými čiastkovými oblasťami kultúry.

Druhá vec je, čo z toho je politicky realizovateľné. Konkrétne odpovede prinesie až záverečná správa revízie. Budú v nej opatrenia na dosahovanie lepších výsledkov v kultúre.

Čo budú tie najväčšie výzvy – v krátkom a dlhom časovom horizonte?

Nové vedenie čakajú náročné úlohy. Niektoré sú urgentné, niektoré sú dlhodobé. RTVS je potrebné odpolitizovať, finančne a personálne stabilizovať. SND je v krízovom stave.

Potrebné sú systémové riešenia na zlepšenie stavu národných kultúrnych pamiatok a kultúrnej infraštruktúry, zapojenie súkromných zdrojov. Rezort má aj problémy s procesmi, digitalizáciou a eurofondmi.

Okrem urgentných a dlhodobých krokov je však aj viacero symbolických, ktoré nijako nesúvisia s revíziou a sú mojím osobným názorom. Zmenil by som rozhodnutie vlády o pridelení 60 miliónov na kongresové centrum v Bratislave, ktoré bolo schválené bez medzirezortného pripomienkovania krátko pred voľbami.

Tento oprávnený problém je potrebné riešiť transparentne. A v neposlednom rade postaviť sa jednoznačne za SND v otázke trasovania električky pred jeho novou budovou a dôsledne chrániť a rozvíjať tento dôležitý verejný priestor.

No a k tomu máme aktuálne problémy súvisiace s koronavírusom.

Český minister kultúry aj nemecká ministerka už prisľúbili pomoc kultúrnym inštitúciám a umelcom na voľnej nohe. Národné divadlo aj ostatné inštitúcie rátajú straty na tržbách v desať- a státisícoch. Mali by dostať možnosť kompenzácií a pomoc od vlády?

Ekonomické následky na slovenské aj celosvetové hospodárstvo budú značné a momentálne si ani nevieme dobre predstaviť, čo nás čaká. Nová vláda stojí pred veľmi náročnou úlohou odvrátiť najhoršie scenáre. Tie sa bytostne dotýkajú aj kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

Čím dlhšie bude zákaz kultúrnych podujatí trvať, tým výraznejšie budú straty vlastných príjmov v celom sektore. V kultúre sú ohrozené skupiny ľudí, pre ktorých je strata príjmu existenčnou otázkou.

Týchto ľudí musí ministerstvo prioritne riešiť. Som v kontakte so šéfmi analytických jednotiek na ministerstve financií a sociálnych vecí, vedia o našom špecifickom probléme. Iniciatívne na tom pracujeme.

Problém, ktorému však pri tom čelíme, sú sčasti aj chýbajúce dáta. Náklady prípadných opatrení, nad ktorými sa zamýšľame, teda nevieme zatiaľ odhadnúť. Výhodou môže byť, že máme zriadené fondy, ktorých infraštrukúra a know-how sa dajú operatívne využiť.

Akékoľvek opatrenia pre umelcov musia byť cielené na tých, ktorí sú najviac ohrození, musia byť dočasné a hlavne včasné. Nikomu nepomôže, ak pomoc dostane až v lete.

Ministerstvo kultúry SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poďme k samotnej revízii. Prečo a ako vôbec vznikla?

Revízia výdavkov je

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Pandémia: V Chirane podpísali zmluvu na 300 ventilátorov, Krajčí ohlásil ďalšiu zmluvu
  • Burzy: Americké akcie mierne stratili, ropa však vykázala rekordný týždenný nárast
  • Nemecko: S&P potvrdila Nemecku najvyšší rating AAA
  • Obchod: Reťazce žiadajú úľavy v otváracích hodinách pre seniorov
  • Automobilky: Kia začne od pondelka vyrábať len s dvomi zmenami
  • USA: Trump by zaviedol clá na ropu, ak by to bolo „nevyhnutné“
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl, myslí si viceguvernír NBS Ľudovít Ódor. „Hneď na začiatku však potrebujeme silný tím ľudí s účasťou programátorov, testovačov, ako aj vyhľadávačov.“

Zdieľať

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov, hovorí Rastislav Velič, väčšinový majiteľ skupiny Arca Capital. V rozhovore vysvetľuje, prečo chcú napriek dlhom vydať zmenky za pol miliardy eur.

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Aj túto nedeľu musia byť obchody na Slovensku zatvorené, vrátane tých, ktoré môžu počas týždňa predávať. Prevádzky majú robiť povinnú dezinfekciu svojich priestorov. Otvorené môžu byť pohotovostné a nemocničné lekárne a veterinárne ambulancie.

Zdieľať

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce, sa opäť sťažuje na rady pred obchodmi. Navrhuje skrátenie otváracích hodín pre seniorov a zmenšenie povinnej plochy na jedného zákazníka.

Čo tvrdí aliancia

  • „Od pondelka (30. 3.), ako sme predpokladali, sa vytvárajú ráno rady pred prevádzkami po celom Slovensku. Žiaľ, v tých radoch je množstvo seniorov. Naopak, pred dvanástou sú obchody takmer prázdne, lebo seniori už v tento čas nenakupujú,“ hovorí predseda aliancie Martin Krajčovič.
  • Predobedom sú obchody zbytočne blokované napríklad pre mamičky na materskej alebo pre ľudí, ktorí si počas práce chcú kúpiť obed.
  • V radoch vzniká napätie, nedodržiavajú sa rozstupy, zamestnanci obchodu čelia agresívnemu správaniu. „Bez asistencie polície nevieme zabezpečiť dodržiavanie poriadku,“ dodáva Krajčovič.

Čo reťazce navrhujú

  • Skrátenie otváracích hodín pre seniorov na dve hodiny a ich posunutie viac na ráno, napríklad na 8:00 až 10:00. (V súčasnosti sú od 9:00 do 12:00).
  • Zníženie plochy v obchode na jedného zákazníka z 25 štvorcových metrov na 10 až 15, čo je podľa aliancie európskym štandardom.

Aliancia združuje obchodné reťazce Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, Terno a Tesco.

S kritikou radov pred obchodmi prišla aliancia už v pondelok, podobne sa opatrenie nepozdávalo ani zväzu obchodu, ktorý združuje ďalších predajcov. (tasr, n)

Zdieľať

Výberové konanie v juhokórejskom Ansane prebehlo na miestnom štadióne. Všetci záujemcovia o prácu vo firme Ansan Urban Corporation museli mať počas testov rúška. (ap)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
Zdieľať

Minister zdravotníctva Krajčí v krátkom čase podpíše ďalšiu zmluvu na ventilátory. Slovensko by tak malo mať počas vrcholu pandémie viac ako tisíc ventilátorov, ktoré by sme podľa odhadov mali potrebovať. Bližšie informácie ku kontraktu zatiaľ minister neposkytol.

Zdieľať

Vláda podpísala zmluvu na nákup tristo ventilátorov, vyrobia ich do konca júna

Matovič a Krajčí počas návštevy Chirany Medical. Foto - úrad vlády
Matovič a Krajčí počas návštevy Chirany Medical. Foto – úrad vlády

Minister zdravotníctva Krajčí uzavrel s predstaviteľmi Chirany Medical zmluvu na 300 ventilátorov, ktoré firma zo Starej Turej vyrobí do konca júna. O dohode informoval premiér Igor Matovič, ktorý ráno prišiel aj s ministrom priamo do firmy.

Vo firme zvýšili výrobu štvornásobne, vďaka čomu by mali zabezpečiť dohodnutý záväzok. Matovič predpokladá, že vďaka novovyrobeným ventilátorom sa podarí vykryť potreby krajiny v boji proti koronavírusu.

Predpoklad je, že ochorenie bude u nás vrcholiť v polovici júla, keď budeme potrebovať 1000 ventilátorov. Zatiaľ máme 500 ventilátorov, informoval Matovič.

Firma Chirana Medical zastavila všetky dodávky do zahraničia, aby stíhala vyrobiť 300 ventilátorov, ku ktorým sa zaviazala dnešnou zmluvou s vládou.

Jej predstavitelia tvrdia, že už teraz dostali veľa ponúk od slovenských firiem, ktoré sú ochotné pomôcť s výrobou jednotlivých komponentov. Ak nebude Chirana stíhať, tieto ponuky využije.

Krajčí v krátkom čase podpíše ďalšiu zmluvu na ventilátory. Slovensko by tak malo mať počas vrcholu pandémie viac ako tisíc ventilátorov, ktoré by sme podľa odhadov mali potrebovať. Bližšie informácie ku kontraktu zatiaľ minister neposkytol.

Viac o výrobe ventilátorov v Chirane čítajte tu.

Zdieľať

Americké akcie sa dnes oslabili po nepriaznivých údajoch o vývoji trhu práce v USA. Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 1,69 percenta.

Ako klesali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index sa znížil na 21 052,53 bodu (o 1,69 percenta).
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,51 percenta na 2488,65 bodu.
  • Technologický index Nasdaq Composite sa znížil o 1,53 percenta na 7373,08 bodu.

Čo sledovali trhy

  • Americké ministerstvo práce dnes oznámilo, že v USA v priebehu marca v dôsledku koronavírusu zaniklo zhruba 701-tisíc pracovných miest, čo je výrazne viac, než sa čakalo. Miera nezamestnanosti v marci stúpla na 4,4 percenta z februárových 3,5 percenta.
  • Údaje podľa agentúry Reuters potvrdzujú očakávania, že ekonomika USA mieri do recesie. „Očakávania sú veľmi slabé, a to nielen ohľadom ekonomiky, ale aj jednotlivých firiem,“ uviedol obchodník Dennis Dick zo spoločnosti Bright Trading.

Komu sa darilo

  • Akcie výrobcu elektromobilov Tesla sa posilnili o zhruba 5,6 percenta po správe, že firma v prvom kvartáli zvýšila dodávky zákazníkom medziročne o 40 percent na 88 400 vozidiel. Tesla tiež oznámila, že výroba a dodávky nového vozidla Model Y prekonali plánované úrovne.

Čo sa dialo v Európe

  • Oslabovali sa aj hlavné akciové indexy v Európe. Paneurópsky index Stoxx 600 si odpísal 0,97 percenta, frankfurtský DAX 0,47 percenta, parížsky CAC 40 až 1,57 percenta.

Ceny ropy prudko rastú

  • Ropa rástla druhý deň vďaka vyhliadkam na globálnu dohodu o znížení ťažby. Zaznamenala tak rekordný týždenný nárast po piatich týždenných poklesoch v rade.
  • Ceny severomorskej ropy Brent stúpli o 13,9 percenta a uzavreli na 34,11 dolára za barel. Za celý týždeň tak vzrástla o takmer 37 percent.
  • Ľahká americká ropa WTI si pripísala 11,9 percenta na 28,34 dolára za barel. Za celý týždeň stúpla o 32 percent.
  • Ropu ťahá nahor očakávanie dohody o znížení jej ťažby medzi krajinami OPEC a ich spojencami. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že chce rokovať a mohlo by to podľa neho znamenať zníženie ťažby o desať miliónov barelov denne. Pridal sa tak k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý podobné očakávania šíril na Twitteri.
  • Skupina OPEC+ (zahŕňa krajiny OPEC a ďalších významných ťažiarov na čele s Ruskom) plánuje videokonferenciu na pondelok 6. apríla.

Dolár ako bezpečný prístav

  • Dolár sa na devízovom trhu posilňoval tretí deň v rade, investori ho využívajú ako bezpečné útočisko v čase zhoršujúcich sa dôsledkov koronavírusu na ekonomiku. Okolo 22:00 SELČ euro voči doláru strácalo zhruba 0,4 percenta na 1,0810 USD. (čtk, n)
Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google
Zdieľať

Koronavírus má na ekonomiku omnoho horší vplyv, než mala globálna finančná kríza z rokov 2008 a 2009. Uviedla to dnes podľa televízie CNBC šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová.

„Nikdy v histórii MMF sme neboli svedkami, že by sa svetová ekonomika zastavila,“ povedala Georgievová v prejave v ženevskom sídle Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). „Teraz sa nachádzame v recesii, je to omnoho horšie než globálna finančná kríza,“ dodala.

Koronavírusvá kríza podľa šéfky MMF predstavuje „najtemnejšiu hodinu ľudstva a veľkú hrozbu pre celý svet“.

Georgievová tiež uviedla, že MMF spolupracuje so Svetovou bankou a ďalšími medzinárodnými finančnými inštitúciami na zmiernenie ekonomických dôsledkov koronavírusu, ktorým sa už na celom svete nakazilo vyše milióna ľudí.

Vyzvala tiež centrálne banky vo vyspelých krajinách, aby podporili rozvíjajúce sa krajiny.

Georgievová upozornila, že MMF má na boj s dôsledkami koronavírusu k dispozícii bilión dolárov. „Sme odhodlaní využiť z tejto sumy toľko, koľko bude treba,“ dodala. O finančnú pomoc už podľa nej v MMF požiadalo viac než 90 krajín. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať