Ako si má vláda vybrať najlepší scenár? (radia Kažimír, Mikloš, Štefanides, Draxler, Kahanec, Beblavý a ďalší)
Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:
Podľa akých kritérií by mala vláda vyberať, ktorý scenár ochrany pred COVID-19 je pre krajinu dlhodobo najvhodnejší?
Zatiaľ odpovedali Mikloš, Kažimír, Valachy, Draxler, Haluš, Vlachynský, Vašáková, Ovčarik, Bláhová, Kahanec, Beblavý, Štefanides, Pikus, Hirman, Novysedlák a Suďa. Ďalšie odpovede postupne dopĺňame.
Prečo sa zdráhame poslať správu s upozornením všetkým ľuďom, o ktorých z lokalizačných dát vieme, že boli v nedávnej dobe v kontakte s nakazeným, alebo niekomu, o kom vieme, že porušuje nariadenú karanténu?
Miroslav Pikus, IT špecialista
Inak izoláciu prežíva mladý človek, ktorý diskutuje na WhatsAppe alebo si zapne Netflix, a inak ľudia nad 80 rokov. Samosprávy by mali zriaďovať linky informácií, ale aj sociálneho kontaktu – tak, aby si starší človek napríklad mohol nájsť svojho „anjela“, s ktorým sa bude môcť štvrťhodinku denne po telefóne porozprávať.
Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva
Problém nie je len v nedostatku rúšok, ventilátorov, testov, oblekov, dezinfekcie, ale aj v zarážajúcej nepripravenosti zdravotníckeho personálu a ďalších zložiek v oblasti schopnosti používať tieto prostriedky a organizovať činnosť tak, aby sa minimalizovalo riziko šírenia nákazy.
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií
Ekonomická depresia bude tiež stáť zdravie a životy ľudí, chudobná krajina znamená chorá krajina a krajina s kratším časom dožitia.
Martin Vlachynský, INESS
Viac ako hocikedy predtým by preto mali politici pri rozhodovaní o predĺžení, resp. sprísnení opatrení na zamedzenie šírenia vírusu využiť služby vládnych analytikov na ministerstve zdravotníctva a financií. A keď budú poznať všetky fakty a čísla aj s ich limitáciami, nech sa pokojne rozhodnú aj na základe skúseností a intuície. Lebo na konci dňa to inak nepôjde.
Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia
Zároveň si musíme povedať, či naozaj veríme, že každý život má rovnakú hodnotu. Ak áno, tak potom je neospravedlniteľné to, že sa prakticky nič nedeje v rómskych osadách a iných miestach najväčšieho sociálneho vylúčenia.
Miroslav Beblavý, ekonóm, bývalý predseda strany Spolu
Ak sa nebude dať inak, peniaze je možné zhodiť hoci aj z vrtuľníka (pripísať na bankový účet každého obyvateľa). Aj tieto opatrenia budú stáť veľa peňazí, ale inak to zrejme nepôjde, ak sa po tejto nehode chceme čo najskôr vrátiť do života, aký sme žili pred ňou.
Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky
Kľúčové je masívne, ale skutočne ma-sív-ne testovať s cieľom identifikovať a izolovať všetkých nosičov COVID-19. Aj tých, ktorí nemajú žiadne ťažkosti. A to aj s použitím sofistikovaných analýz dát tak, aby sme identifikovali rizikové typy možných nosičov.
Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce
Vláda nemá vyberať scenár. Spoločne sa musíme pripravovať na viaceré alternatívne scenáre súčasne. Robiť všetko preto, aby sme sa tým najbolestivejším, ak máme ako, vyhli. Aj tu platí, pripravuj sa na najhoršie a dúfaj v najlepšie.
Peter Kažimír, guvernér NBS
Udržať úplne vypnutú ekonomiku s pomocou štátu vieme tak na maximálne jeden mesiac, viac nie.
Juraj Valachy, analytik Tatra banky
Prerušenie reťazcov hospodárskej činnosti na niekoľko mesiacov môže byť škodlivejšie než samotná nákaza aj pre zdravie našich občanov (vrátane mentálnych porúch). Už teraz vyhľadávajú veľké podniky pomoc psychológov, ľudia, ktorých miesta sú ohrozené, majú obavy.
Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku
Veľký problém na Slovensku sú aktuálne chýbajúce dáta. Na základe exaktných dát by sa dala situácia zvládať určite efektívnejšie. Asi nikto neverí, že aktuálne zverejnené počty infikovaných sú skutočné.
Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments
Jednoznačne má mať prioritu ochrana zdravia ľudí a zdravotníctvo pred ekonomickými a podnikateľskými záujmami. Osobitne v prípade takýchto globálnych pandémií, kde primárna príčina krízy nespočíva v ekonomicko-finančných fundamentoch.
Karel Hirman, energetický analytik
To, že mnohé európske krajiny pristupujú k ambicióznym plánom, svedčí o vážnosti situácie a snahe zabrániť panike, ale aj výraznému prepadu hospodárstva.
Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Dlhé trvanie opatrení spôsobí ekonomické škody, ale tiež odkladanie plánovaných úkonov v zdravotníctve. Ľudia tak môžu umierať na ochorenia alebo úrazy, na ktoré by nemuseli.
Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
A teraz celé odpovede panelistov:
Miroslav Pikus, IT špecialista
Zjavne máme dilemu, či uprednostniť zdravie a životy ľudí alebo ochrániť ekonomiku. Názor na to mám (peňazí aj tovaru je dosť), ale nepokladám ho za relevantný, nech rozhodnú experti. Čomu ja rozumiem, je to, že podceňujeme schopnosť digitálnych technológií pomôcť obom zdanlivým protipólom súčasne.
Slovensko má vlastné silné know-how na prácu s lokalizačnými dátami z mobilných telefónov. Ak je v boji s vírusom napríklad dôležité zistiť priestor a okruh ľudí, s ktorými boli v kontakte nakazení, alebo identifikovať osoby, ktor