Denník N

Čo by teraz robil Keynes?

Bývalý britský minister financií a kandidát na premiéra Rishi Sunak. Foto – TASR/AP
Bývalý britský minister financií a kandidát na premiéra Rishi Sunak. Foto – TASR/AP

To, čo si vláda môže dovoliť, je obmedzené len množstvom skutočných zdrojov, ktoré môže použiť, a nie finančnými obmedzeniami, ktoré si určila sama.

Autor je bývalý profesor politickej ekonómie, člen britskej snemovne lordov

Nový britský minister financií Rishi Sunak urobil to, čo od neho žiadal ministerský predseda Boris Johnson hneď po tom, ako vo februári prinútil rezignovať Sunakovho predchodcu Sajida Javida. Vo svojom rozpočte z 11. marca Sunak otvoril všetky výdavkové kohútiky a oznámil stimulačný balík na najbližších päť rokov v hodnote takmer 200 miliárd libier

„Ide o rozpočet, ktorý by odsúhlasil aj J. M. Keynes,“ napísal politický komentátor Matthew Parris v denníku The Times. A ešte viac chvály sa Sunakovi dostalo po tom, ako 17. marca ohlásil extra 350-miliardovú podporu pre britské firmy v dôsledku koronavírusovej pandémie.

Zdá sa, že fiškálna politika Spojeného kráľovstva sa po rokoch škrtov dostáva na správne miesto.

Prečo až teraz?

No čo sa týka rečí o „návrate ku Keynesovi“, som skeptický. Čiastočne je to preto, že škrty nikto principiálne neodmietol, čiastočne preto, že väčšina nových konvertitov si jednoducho Keynesa stotožňuje s rozpočtovými deficitmi. Lenže v skutočnosti Keynesova aritmetika počítala aj s prebytkami.

Na začiatok treba povedať, že na Sunakovom 350-miliardovom balíku, ktorý má ochrániť ekonomiku pred ochorením COVID-19, nie je nič keynesiánske: chrániť svojich ľudí pred katastrofami prostredníctvom takýchto opatrení bude akákoľvek vláda. To, že nežijeme v normálnych časoch, by rozoznal dokonca aj prísny bývalý konzervatívny minister financií George Osborne. Ale Keynes by sa opýtal niečo, čo zatiaľ ešte nik nevyslovil: „Ako to zaplatíme?“ To je téma, ku ktorej sa zakrátko vrátim.

No pred tým, ako to urobím, sa pozrime na Sunakovo oznámenie minúť v priebehu piatich rokov ďalších 175 miliárd libier na verejné investície.

„Investície do ciest, železníc, bývania, širokopásmového internetu a kapitálových projektov vzrastú na úroveň, akú sme nevideli od sedemdesiatych rokov,“ nadchýnajú sa Financial Times, ktoré boli desať rokov neoblomným fanúšikom rozpočtových škrtov.

Iste, zdá sa, akoby šlo o znamenie návratu k fiškalizmu Keynesovej doby, a Sunak naznačuje niečo podobné. Ako povedal, fiškálna politika by mala pri stabilizovaní ekonomiky zohrávať „aktívnejšiu úlohu“. Ale ani minister, ani Financial Times nevysvetlili, prečo treba túto fiškálnu strelu vypáliť len teraz.

Pozor na infláciu

Sunak napríklad oznámil vznik 2,5-miliardového fondu, ktorý má v priebehu piatich rokov pomôcť zaplátať 50 miliónov výmoľov na britských cestách. Ale prečo tento program nezačal napríklad už v roku 2010, keď bolo na cestách menej dier a k dispozícii oveľa viac ľudí, ktorí by ich mohli plátať, pretože vtedy bola nezamestnanosť 8 percent, kým dnes je menšia ako štyri percentá?

Bežná odpoveď znie, že v roku 2010 si to vláda „nemohla dovoliť“, lenže teraz nám jej politika znižovania deficitu vytvorila „fiškálny priestor“, aby mohol program začať. To je však nezmysel.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Ekonomika, Komentáre

    Teraz najčítanejšie