Trh sa vyvíja ako za vojny – kto vedel a mal, ten zarobil na všetkom, čo sa dalo (podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú)
Poprosili sme podnikateľov, aby nám písali, ako sa teraz snažia prežiť. Ich výpovede budeme postupne zverejňovať. Najprv ukážky ich výpovedí jednou vetou:
„Počítam, že tento rok sa už cestovný ruch nerozbehne. Som zvedavý, z čoho budem žiť.“
„Mám zatvorené, som bez akéhokoľvek príjmu. Musíme platiť nájom aj odvody. Sedíme doma a čakáme, čo bude.“
„Trh sa vyvíja ako za vojny – kto vedel a mal, ten zarobil na všetkom, čo sa dalo.“
„Uvažujem, či platiť dodávateľské faktúry, alebo šetriť na odstupné.“
„Ak budú objednávky do rôznych firiem väčšie, tak sadnem do auta a rozveziem tovar. Prípadne zapojím nejakého taxikára, keďže tí sú teraz bez roboty.“
„Tento rok sme všetci vrátane mňa navozili tovar, máme obrovské zásoby, no zákazníkov žiadnych.“
„Dnes sme mali poradu, kde som zo 40 zamestnancov 9 ľudí prepustil.“
A teraz celé príbehy:
Ak budú chcieť všetci späť peniaze za zájazdy, skrachujem
Mám zatvorenú cestovnú kanceláriu. Platím zamestnancov, prenájom, odvody. Čakám, čo bude ďalej. Ľudia stornujú zájazdy na rok 2020 a chcú vrátiť zálohy, čo nám zaplatili.
Keďže sme už zaplatili zálohu zahraničným partnerom, peniaze na účte nemáme a tí nám ich tak skoro nevrátia. Počítam, že tento rok sa už cestovný ruch nerozbehne. Som zvedavý, z čoho budem žiť. Mám dve malé deti, v posledných dňoch som teda aj pedagóg.
Firme by pomohla hlavne solidarita od klientov. Ich zálohy by sa mohli presunúť na iný zájazd, povedzme o rok, keď už bude situácia pokojnejšia. Ja by som mal aj vnútornú motiváciu, že takto o rok budeme fungovať ďalej a bude na čom stavať. Ak budú chcieť všetci peniaze naspäť, sto až dvesto cestoviek môže ísť rovno do bankrotu. Situácia trvá zatiaľ krátko, existenčné problémy nepociťujem. Máme úspory, ktoré pomaly začíname vyťahovať.
Jozef Urban, prevádzkar cestovnej kancelárie
Krčmu som zatvoril, teraz doma čakám, čo bude
Prevádzkujem krčmu na dedine. Mám zatvorené, som bez akéhokoľvek príjmu. Musíme platiť nájom aj odvody. Sedíme doma a čakáme, čo bude.
Dva až tri mesiace by sme takto zvládli prežiť, no neviem, čo bude ďalej.
Rozbehnúť nové podnikanie v čase krízy je nemožné.
