Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

SSE a ďalší dodávatelia sa zbavujú prebytočnej elektriny za biedne ceny a vyrábajú miliónové straty

Elektráreň Nováky. Foto - TASR
Elektráreň Nováky. Foto – TASR

Dodávatelia energií majú vážny problém, nikto nechce elektrinu, ktorú s predstihom nakúpili. Spotreba sa prudko prepadla, lebo priemyselné firmy pre epidémiu koronavírusu utlmili výrobu. „Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu,“ povedal v rozhovore pre Denník E obchodný riaditeľ Stredoslovenskej energetiky (SSE) Szilárd Mangult.

SSE, VSE, ZSE Energia a ďalší dodávatelia pre svojich zákazníkov nakúpili elektrinu ešte v čase, keď bola ekonomika na vrchole. Odberatelia teraz nedokážu objednané množstvá elektriny spotrebovať.

Dodávatelia to riešia tak, že túto prebytočnú elektrinu spätne predávajú na burze, na takzvanom spotovom, čiže krátkodobom trhu. Problém je, že elektriny je taký obrovský prebytok, že jej cena prudko padá. Vlani ju pre tento rok nakupovali za 50 eur a teraz ju musia predávať s výraznou stratou za 20 eur na megawatthodinu.

Cena sa niekedy dostáva na nulovú alebo dokonca mínusovú hodnotu. Vtedy predajcovia za elektrinu nedostanú zaplatené, ale, naopak, oni musia platiť kupujúcemu, aby ju od nich odobral. Aký to má význam? Keby to nerobili, museli by platiť sankcie za to, že sa reálna spotreba v ich zákazníckom portfóliu príliš odlíšila od plánu. A táto sankcia – platba za odchýlku –, by ich stála oveľa viac.

Prebytočnú elektrinu často nakupujú elektrárne, ktoré ju pôvodne na burzu predali. Teraz ju kupujú naspäť, čo pre ne v praxi znamená, že ju nebudú musieť vyrobiť. Krátkodobo na tom zarobia, lebo elektrinu draho predali a teraz ju lacno nakupujú späť. Výhľadovo však prepad spotreby a cien uškodí aj im, lebo na ďalšie roky budú elektrinu predávať v menších množstvách a za nižšie ceny.

Naopak, spotrebitelia z toho budú ťažiť, lebo v ďalších rokoch sa pravdepodobne zníži cena elektriny aj plynu.

Energetikov trápi aj horšia platobná disciplína. Niektorí spotrebitelia svojvoľne prestali platiť faktúry, lebo buď nemajú z čoho, alebo si myslia, že sa im to v týchto ťažkých časoch prepáči.

Aj medzi prvými opatreniami na pomoc ohrozenej ekonomike bol totiž bod, že odberatelia elektriny nemuseli platiť za neplnenie odberových diagramov, ku ktorému sa zaviazali.

Szilárd Mangult zo SSE však upozorňuje, že zmluvy platia a zákazníci nemôžu prestať platiť jednostranne. „Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár,“ hovorí Mangult.

Prinášame aj celý rozhovor:

Riaditeľ divízie Obchod a služby SSE Szilárd Mangult. Foto – SSE

Ekonomika brzdí, firmy zastavujú výrobu. Čo to robí s energetikou na Slovensku?

V posledných týždňoch máme avízo od desiatok firiem, že odstavujú prevádzku. Spotreba elektriny klesla u priemyselných zákazníkov o 15 až 20 percent. V domácnostiach mierne stúpla, lebo mnoho ľudí pracuje z domu. Nárast pri domácnostiach však je iba v jednotkách percent, ktoré zďaleka nevykompenzujú straty z priemyslu a z korporátnych segmentov. Desiatky až stovky zákazníkov zostali navyše bez príjmu a hrozí, že prestanú platiť svoje záväzky. Dodávatelia elektriny sa dostávajú pod veľký tlak.

Predpokladám, že 15- až 20-percentný pokles je iba začiatok a že spotreba bude ďalej klesať.

Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu. Najprv odstavovali výrobu veľké automobilky, potom ich subdodávatelia, keď vláda prijala prísne opatrenia, nasledovali hotely, reštaurácie, bary atď. Vidíme, že v závese idú aj ďalšie spoločnosti, napríklad drevospracujúci priemysel.

Skončíte tento rok v strate?

Dodávatelia energií majú nízke marže v jednotkách percent. Zatiaľ vám neviem jednoznačne povedať, či budeme v strate. Trend však je alarmujúci a určite sa dá vypočítať. Ak bude prepad tržieb taký výrazný, bude to mať veľmi negatívny dosah aj na naše hospodárenie.

Len na komodite, elektrine, ktorú sme mali pre svojich zákazníkov vopred nakúpenú a ktorú teraz musíme predávať so stratou, strácame pol milióna eur týždenne. Celkové tržby môžu klesnúť o desiatky miliónov.

Štát ako akcionár určite bude mať od nás aj od ďalších pološtátnych energetických firiem dramaticky nižšie dividendy aj dane.

Čo sa stane s elektrinou, ktorú ste nakúpili pre vašich zákazníkov a tí ju teraz neodoberú?

Elektrinu pre svojich odberateľov nakupujeme aj na rok dopredu. Vlani sme ju nakupovali za priemerné ceny okolo 50 eur. Teraz ju ako nepotrebnú predávame na spotovom trhu. Dnešná cena na spotovom trhu je o 30 eur nižšia a neustále padá. Cez víkendy sa dokonca blížila k nule.

Kto tú prebytočnú elektrinu nakupuje, keď spotreba v celej Európe klesá? Sú to obchodníci, ktorí nemali zabezpečenú elektrinu vopred a spoliehali sa na spotový trh? 

Áno, sú aj takí obchodníci, ktorí svoje portfólio pokrývajú postupne. Pri objemoch, ktoré dodávame my, by bolo veľmi rizikové, keby sme nechali aj my otvorenú pozíciu na spotový trh. Menší to robiť môžu.

Sú aj zahraniční obchodníci, ktorí robia špekulatívne obchody. Zaujímavé to je aj pre niektoré čiernouhoľné alebo plynové elektrárne v našej časti Európy. Pred rokom elektrinu draho predali a teraz, keď ju majú dodať, radšej zaplatia a odkúpia ju lacno z trhu, aby ju nemuseli vyrobiť. Ušetria ešte na palive či nevypustených emisiách CO2. Rozdiel v cenách im ostane doma.

Veľkí odberatelia si objednávajú veľké množstvá elektriny vopred. Sú v zmluvách nejaké sankcie za neodobratie dohodnutého množstva? 

Pri väčších klientoch máme dohodnutú flexibilitu, nejaké tolerančné pásma, ktoré bývajú plus-mínus 20 percent. To znamená, že ich netlačíme k tomu, aby si do poslednej megawatthodiny naplánovali spotrebu na rok dopredu. Ale u väčších zákazníkov je obmedzenie výroby v súčasnosti až 40 – 50 percent. S adekvátnym prepadom spotreby elektriny, ktorej sa teraz musíme zbaviť.

Keď napríklad veľká automobilka zníži spotrebu o 50 percent a podľa zmluvy má dohodnutú flexibilitu iba 20 percent, čo sa stane so zvyšným objemom, ktorý neodoberie? Musí zaň zaplatiť? 

Tie zmluvy sú platné. Všetko, čo je nad dohodnutú flexibilitu, by nám mali zaplatiť. Inak by to bola naša strata. My za tú elektrinu musíme zaplatiť našim dodávateľom. Ak nedostaneme zaplatené, dostávame sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Samozrejme, plne si uvedomujeme krízový stav, a preto sa snažíme dohodnúť sa na odložení platieb.

Takže vám musia zaplatiť aj za elektrinu, ktorú neodoberú?

Ja by som to prirovnal k takému paušálu mobilných operátorov, kde máte zaplatený nejaký objem esemesiek či dát. Ak ich nevyčerpáte, takisto zaň musíte zaplatiť.

Dnes sa hovorí dokonca o možnosti, že cena elektriny bude záporná, teda že budete niekomu platiť, aby ju od vás odobral. Aký to má význam? Čo by sa stalo, ak by ste ju za mínusovú cenu nepredali? 

Pokiaľ by sme prebytočnú elektrinu nezobchodovali na spotovom trhu, dostaneme sa do takzvanej odchýlky (rozdiel oproti nahlásenej a skutočnej spotrebe). Za túto odchýlku zaplatíme vysokú sumu – 130 eur na megawatthodinu. Každý dodávateľ si pre svoju bilančnú skupinu (čiže pre portfólio svojich zákazníkov) štandardne plánuje nejakú spotrebu. Pokiaľ sa odlišuje od fyzickej spotreby, spoločnosť OKTE ako organizátor trhu to vyhodnotí a vyúčtuje odchýlku. Odchýlku každého dodávateľa vyhodnocuje na štvrťhodinovej báze.

Elektrina sa nedá nikde uskladniť a v systéme by jej malo byť toľko, koľko sa dokáže spotrebovať. Organizátor trhu sa snaží problémy s odchýlkami minimalizovať, čo stojí veľké peniaze. Existujú takzvané podporné služby pre prenosovú sieť, ktoré poskytujú niektorí výrobcovia. Dostávajú špeciálne platby za to, že držia disponibilné výrobné zdroje a zvyšujú alebo znižujú ich výkon. Takto sa prenosová sústava snaží zbilancovať systém, udržať v ňom napäťovú hladinu.

Ako sa zmenila platobná disciplína firiem?

Niektoré firmy sa už jednostranne rozhodli, že nám prestanú platiť faktúry. Určite chceme, aby vláda hľadala riešenia, ako týchto našich zákazníkov podporiť. Už boli načrtnuté nejaké riešenia, ako odklad daňovej povinnosti, rôzne kompenzácie, podpora pre zamestnancov. Treba zachovať tok peňazí.

Naša spoločnosť aj iní dodávatelia sú v situácii, keď musia svoje služby poskytovať. Ak niekto bude nabádať zákazníkov k tomu, aby jednostranne odkladali svoje platby, bude to veľmi rizikové pre celý segment zásobovania energiami. Lebo vtedy sa dostane do problémov celý energetický sektor.

Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár. Jednostranné rozhodnutie, že nezaplatia svoje záväzky, je však zlé pre všetky strany.

Koľko firiem zrazu prestalo platiť?

Dá sa povedať, že máme celkový výpadok tržieb 17 – 20 percent. Čo sa týka pohľadávok, samozrejme, s veľkými klientmi sa snažíme vydiskutovať si to individuálne a dohodnúť sa. Horší je segment malých podnikateľov, ktorí sa teraz snažia svoju cashovú situáciu riešiť odkladom platieb za všetky faktúry. Pokiaľ sa s nami nedohodnú, my situáciu môžeme riešiť iba štandardným odpájaním. Samozrejme, po upomienkach.

Nemáme kapacitu na diaľku vyhodnotiť, či má zákazník vážny ekonomický problém alebo sa len správa špekulatívne. Pokiaľ nám vznikne pohľadávka, snažíme sa ju štandardnými spôsobmi vymáhať. Ak ju zákazník neuhradí, následne dochádza k jeho odpájaniu. A pohľadávku sa snažíme aj po odpojení vymôcť, nastupuje exekučný proces.

Ak zákazník prestane platiť, čo sa stane s poplatkami, ktoré vaša spoločnosť ako obchodník s energiami vyberá a ďalej preposiela iným firmám: výrobcom elektriny, distribučným spoločnostiam, prenosovej sústave a podobne? Kto ich bude znášať? 

Dodávatelia energií sú článkom, ktorý vyberá poplatky za všetky služby v energetike. Sme prví na rane, pokiaľ zákazník nezaplatí. Ak sa menší dodávateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, vtedy nedostane zaplatené ani distribučná spoločnosť.

Čo očakávate od vlády?

Združenie dodávateľov energií už navrhlo ministerstvu hospodárstva nejaké opatrenia. Vedenie ministerstva to potrebuje teraz analyzovať. Ak vláda implementuje opatrenia na pomoc malým podnikom a ak sa obnovia niektoré prevádzky v nejakom bezpečnom režime, skutočne by to pomohlo energetike aj ekonomike.

Aký je váš odhad ďalšieho vývoja cien ročných kontraktov?

To záleží od opatrení našej vlády aj iných vlád – od toho, či sa naštartuje nemecká ekonomika, či sa zvýši dopyt v niektorých sektoroch, a od toho sa bude odvíjať aj takzvaná spotová cena. Veľké predpoklady na nárast nie sú. Bude sa to hýbať na terajších úrovniach a pevne verím, že vláda nájde spôsob, aby niektoré sektory v opatrnom režime pustila do prevádzky a aby sa naštartovala ekonomika.

Ako dlho budú ešte tieto masívne odstávky vo fabrikách trvať? 

Sme v intenzívnom kontakte s našimi veľkými zákazníkmi. Zatiaľ jedna z automobiliek obmedzila výrobu na dva týždne. Očakávam, že nájdeme spolu s ministerstvom hospodárstva nejaké riešenie a niektoré sektory pôjdu do obnovenej prevádzky rádovo v týždňoch. Chcem veriť, že už v máji sa bude všetko dostávať do štandardov.

Kliknite pre všetko o koronavíruse

Dnes na DennikE.sk

  • Sociálne: Lehota vyplácania podpory v nezamestnanosti sa predĺži do skončenia krízy, oznámil minister práce Milan Krajniak
  • Dane: Daňové priznanie a zaplatenie dane sa odložia na obdobie po skončení pandémie
  • Pomoc: Banky odložia splátky úverov či hypoték o šesť až deväť mesiacov
  • PPA: Odvolaný šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Kožuch bude riadiť sekciu priamych platieb, vrátil sa na pôvodnú pozíciu
  • Výroba: Výpadok produkcie v slovenských automobilkách pre koronavírusové odstávky presiahol zatiaľ 52-tisíc vozidiel
  • Ekonomický newsfilter: Ak neprežijú veľkí, z prvej pomoci nebudú mať nič ani malí
  • Napíšte nám: Čo si myslíte o vládnom balíku na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Ak ma neostriháte vy, spraví to niekto iný. Ako kaderníčky tajne strihajú ľudí (podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú)

Takto by to mohlo vyzerať - salóny by fungovali bez čakania, len na objednávky, bol by v nich iba jeden klient, striktne by sa dodržiavali hygienické opatrenia, klient by mal na tvári aj ochrannú fóliu. Foto - archív M. K.
Takto by to mohlo vyzerať – salóny by fungovali bez čakania, len na objednávky, bol by v nich iba jeden klient, striktne by sa dodržiavali hygienické opatrenia, klient by mal na tvári aj ochrannú fóliu. Foto – archív M. K.

Čelíme nekontrolovateľnému chodeniu kaderníčok z domu do domu a klienti mi hovoria – ak ma neostriháte vy, spraví to niekto iný. Pritom by sme mohli fungovať, hovorí kaderníčka Maja Krpelanová a navrhuje opatrenia, ako by to bolo reálne.

Zdieľať

Odklad hypoték, spotrebných úverov a lízingu je dohodnutý, debata je o kontokorentoch a kreditkách

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Odklad hypoték, spotrebných úverov a lízingu je dohodnutý, debata je o kontokorentoch a kreditkách. Boris Kollár ohlásil dohodu s bankami o 6- až 9-mesačných odkladoch splátok, detaily zatiaľ nik nezverejnil. Sporným bodom rokovaní nie je len odpustenie bankového odvodu.

Minúta po minúte

Zdieľať

Česká vláda schválila pravidlá pre kurzarbeit, štát bude vyplácať dva druhy príspevkov na mzdy za obdobie od 12. marca do konca apríla. Po rokovaní kabinetu to povedala ministerka práce Jana Maláčová.

Štát poskytne 80 % náhrady mzdy ľudí v karanténe a mzdy pracovníkov uzavretých prevádzok, a to do 39 000 korún. Pri obmedzení výroby z dôvodu výpadku pracovníkov, surovín či po poklese dopytu to bude 60 %, a to do 29 000 korún.

Podpora sa stanoví zo superhrubej mzdy.

Podporu v Česku bude možné získať za obdobie od 12. marca, keď začal platiť núdzový stav. Program má zatiaľ trvať do konca apríla.

Ministerstvo práce výdavky za dva marcové týždne spočítalo na 10,9 miliardy korún. Celkové náklady do konca apríla by mohli byť viac ako tri desiatky miliárd. Podľa ministerky môže prípadne vláda rozhodnúť o predĺžení programu podľa vývoja situácie. (čtk)

Zdieľať

Rast svetovej ekonomiky sa tento rok takmer zastaví, bude pre koronavírus len 0,4 %, predpovedá to podľa serveru CNBC analýza ratingovej agentúry S&P Global Ratings. Pred koronavírusovou krízou odhadovala tohtoročný rast na 3,3 %.

Investičná banka Goldman Sachs dnes predpovedala, že HDP Spojených štátov, ktoré sú najväčšou ekonomikou sveta, sa v druhom štvrťroku prepadne o 34 %. To by podľa CNBC znamenalo najprudší pokles v povojnovej histórii USA.

S&P predpovedá, že v celom tomto roku americká ekonomika klesne o 1,3 %, zatiaľ čo v Európe počíta s dvojpercentným poklesom.

Tohtoročný rast čínskej ekonomiky agentúra odhaduje na 3 %. To by znamenalo spomalenie na zhruba polovicu z vlaňajších 6,1 %, čo bol najslabší nárast za posledných 30 rokov.

S&P je v globálnom výhľade optimistickejšia než Medzinárodný menový fond. Ten minulý týždeň predpovedal, že svetová ekonomika tento rok pre koronavírus klesne. Ešte v januári očakával zrýchlenie rastu na 3,3 % z vlaňajších 2,9 %. (čtk)

Zdieľať

Volkswagen predĺžil odstávku výroby vo svojich nemeckých závodoch o ďalších 10 dní. Aktuálne počíta s obnovením produkcie 19. apríla, je to už druhé predĺženie odstávky výroby.

Volkswagen už minulý týždeň 26. marca posunul koniec odstávky vtedy o štyri dni do 9. apríla.

Automobilka signalizovala, že zníži pracovný čas desiatok tisícov svojich zamestnancov.

Volkswagen sa podobne ako ďalší výrobcovia v automobilovom sektore musia aktuálne vyrovnávať s prepadom dopytu a narušením dodávateľských reťazcov. Takisto bude musieť v prípade opätovného spustenia výroby implementovať prísnejšie hygienické štandardy. (tasr)

Zdieľať

Vláda zavedie aj „moratórium“ na výpovede. „Bude platiť pre tých zamestnancov, ktorí sú momentálne v karanténe, aby v tomto čase nemohli byť prepustení z práce,“ povedal minister Krajniak. V najbližších dňoch chcú predstaviť aj riešenie pre matky, ktorým sa končí materská, ale keďže nie sú otvorené škôlky, nemôžu nastúpiť do práce.

Zdieľať

Vláda ešte neukončila rokovania s bankami o odklade splátok úverov, povedal minister financií Heger. „Každý si uvedomuje, že si je potrebné navzájom pomôcť,“ povedal. Ak aj nie je konkrétny výsledok, neznamená to podľa neho, že by nebola vôľa, ale riešia sa detaily. Dohodu sľubuje do pár dní.

Minister nechcel povedať, či je súčasťou dohody o odklade splátok aj zrušenie bankového odvodu. „Musí to byť jednoduché, dostupné,“ odpovedal na otázku, či pôjde o plošný posun splátok. „Nebude to šikanovanie, ale ide o to, aby sa to dobre nastavilo, a bude to na žiadosť klienta, dolaďujú sa detaily.“

Heger povedal, že stále platí, že štát dá garanciu na úvery pre banky vo výške 500 miliónov eur.

Zdieľať

Každému, komu sa skončilo vyplácanie podpory v nezamestnanosti, sa táto lehota predĺži až do skončenia krízy.  Oznámil to minister práce Milan Krajniak.

Vláda bude môcť posúvať termín nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti až do skončenia koronakrízy. Spresnil po skončení rokovania vládneho kabinetu Krajniak.

Pôvodne sa navrhovalo, aby sa podporné obdobie v nezamestnanosti predĺžilo o mesiac.

„Každý človek, ktorému by počas tohto krízového obdobia skončila lehota na vyplácanie podpory v nezamestnanosti, bude mať lehotu predĺženú. A to takým spôsobom, že vláda bude môcť následne uznesením alebo nariadením vlády rozhodnúť o posúvaní tohto termínu, dokedy mu bude vyplácaná podpora v nezamestnanosti, až do skončenia krízy. Týmto sme pomohli tejto skupine ľudí,“ priblížil Krajniak. (tasr)

Zdieľať

Česká vláda vyplatí živnostníkom, ktorí pocítili ekonomické dôsledky šírenia koronavírusu, jednorazovo 25 000 korún. Musia o podporu požiadať a splniť niekoľko podmienok, napríklad im tržby za prvý kvartál museli klesnúť medziročne o 10 % či museli mať vlani minimálne hrubé príjmy 180-tisíc korún.

O schválení programu na dnešnom rokovaní vlády informovalo ministerstvo financií. Pôvodne uvažovalo, že by podnikateľom vyplácalo 15 000 korún mesačne.

Program bude podľa úradu spravovať finančná správa. Cieľom je, aby žiadatelia získali peniaze už počas apríla.

Podporu správa vyplatí na základe vyplneného formulára, ktorý zverejní do 3. apríla. Žiadosť bude obsahovať čestné vyhlásenie o splnení podmienok na vznik nároku a číslo bankového účtu, na ktorý má byť suma zaslaná. (čtk)

Zdieľať

Sociálna poisťovňa upozorňuje predškolské zariadenia, ktoré  uzavreli prevádzku, že do stredy 1. apríla jej musia poslať zoznam detí, ktoré navštevujú zariadenie.  Zariadenia sociálnych služieb musia do 1. apríla poslať zoznam klientov, ktorým mali poskytovať sociálnu službu, no pre uzatvorenie zariadenia ju poskytovať nemôžu.

Sociálna poisťovňa si v prípade predškolských zariadení na základe žiadosti o OČR podanej rodičom overí, či dieťa naozaj za normálnych okolností navštevuje predškolské zariadenie, resp. či bolo zapísané v tomto zariadení počas krízovej situácie, a teda či rodič spĺňa túto podmienku na priznanie dávky ošetrovné (OČR).

Tento zoznam musia predškolské zariadenia poslať Sociálnej poisťovni na základe novely zákona o sociálnom poistení schválenej minulý týždeň. Sociálna poisťovňa nemôže vyplatiť OČR rodičovi s dieťaťom v predškolskom zariadení, kde si nebude môcť overiť, že dieťa také zariadenie naozaj navštevuje.

V prípade, že Sociálna poisťovňa nedostane od predškolského zariadenia takýto zoznam, dávky rodičom nebude môcť vyplatiť. Ak bude zoznam zaslaný oneskorene, oneskorí sa aj výplata dávky. Vzorový zoznam zverejnila na webe.

To isté platí aj v prípade zariadení sociálnych služieb. Vzorový zoznam klientov zverejnila na webe.

Zdieľať

Video – Minister práce Krajniak a minister financií Heger po rokovaní vlády

Zdieľať

VÚB nevyplatí dividendy, počúvla odporúčania NBS

Talianski akcionári VÚB si nevyplatia zisk za rok 2019, ale 91 miliónov eur vložia do kapitálu banky. Vypočuli tak odporúčania NBS, ktorá navrhla akcionárom bánk ponechať zisky na Slovensku a posilniť ním tunajšie banky.

Majiteľom VÚB Banky je talianska banková skupina Intesa Sanpaolo.

„Keďže všetci v súčasnosti čelíme mimoriadnej situácii, rozhodli sme sa tento rok nerozdeliť zisk medzi akcionárov a ešte viac takto posilniť kapitál banky pre prípadné ďalšie opatrenia a pomoc pre ľudí,“ hovorí generálny riaditeľ VÚB banky Alexander Resch.

Podľa neho je to zodpovedný a správny krok smerom ku klientom a celej krajine. Valné zhromaždenie sa odkladá na 24. apríl.

VÚB banka mala dať z minuloročného zisku 114,1 mil. eur na výplatu dividend 80 percent.

V minulom roku banka vyplatila na dividendách rovnako veľký podiel, vtedy to bolo 125,05 mil. eur.

S rozhodnutím nevyplácať dividendy a odkladať vyplácanie bonusov prichádzajú postupne viaceré veľké európske bankové domy. Takéto odporúčanie totiž padlo aj od Európskej centrálnej banky.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať