Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

SSE a ďalší dodávatelia sa zbavujú prebytočnej elektriny za biedne ceny a vyrábajú miliónové straty

Elektráreň Nováky. Foto - TASR
Elektráreň Nováky. Foto – TASR

Dodávatelia energií majú vážny problém, nikto nechce elektrinu, ktorú s predstihom nakúpili. Spotreba sa prudko prepadla, lebo priemyselné firmy pre epidémiu koronavírusu utlmili výrobu. „Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu,“ povedal v rozhovore pre Denník E obchodný riaditeľ Stredoslovenskej energetiky (SSE) Szilárd Mangult.

SSE, VSE, ZSE Energia a ďalší dodávatelia pre svojich zákazníkov nakúpili elektrinu ešte v čase, keď bola ekonomika na vrchole. Odberatelia teraz nedokážu objednané množstvá elektriny spotrebovať.

Dodávatelia to riešia tak, že túto prebytočnú elektrinu spätne predávajú na burze, na takzvanom spotovom, čiže krátkodobom trhu. Problém je, že elektriny je taký obrovský prebytok, že jej cena prudko padá. Vlani ju pre tento rok nakupovali za 50 eur a teraz ju musia predávať s výraznou stratou za 20 eur na megawatthodinu.

Cena sa niekedy dostáva na nulovú alebo dokonca mínusovú hodnotu. Vtedy predajcovia za elektrinu nedostanú zaplatené, ale, naopak, oni musia platiť kupujúcemu, aby ju od nich odobral. Aký to má význam? Keby to nerobili, museli by platiť sankcie za to, že sa reálna spotreba v ich zákazníckom portfóliu príliš odlíšila od plánu. A táto sankcia – platba za odchýlku –, by ich stála oveľa viac.

Prebytočnú elektrinu často nakupujú elektrárne, ktoré ju pôvodne na burzu predali. Teraz ju kupujú naspäť, čo pre ne v praxi znamená, že ju nebudú musieť vyrobiť. Krátkodobo na tom zarobia, lebo elektrinu draho predali a teraz ju lacno nakupujú späť. Výhľadovo však prepad spotreby a cien uškodí aj im, lebo na ďalšie roky budú elektrinu predávať v menších množstvách a za nižšie ceny.

Naopak, spotrebitelia z toho budú ťažiť, lebo v ďalších rokoch sa pravdepodobne zníži cena elektriny aj plynu.

Energetikov trápi aj horšia platobná disciplína. Niektorí spotrebitelia svojvoľne prestali platiť faktúry, lebo buď nemajú z čoho, alebo si myslia, že sa im to v týchto ťažkých časoch prepáči.

Aj medzi prvými opatreniami na pomoc ohrozenej ekonomike bol totiž bod, že odberatelia elektriny nemuseli platiť za neplnenie odberových diagramov, ku ktorému sa zaviazali.

Szilárd Mangult zo SSE však upozorňuje, že zmluvy platia a zákazníci nemôžu prestať platiť jednostranne. „Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár,“ hovorí Mangult.

Prinášame aj celý rozhovor:

Riaditeľ divízie Obchod a služby SSE Szilárd Mangult. Foto – SSE

Ekonomika brzdí, firmy zastavujú výrobu. Čo to robí s energetikou na Slovensku?

V posledných týždňoch máme avízo od desiatok firiem, že odstavujú prevádzku. Spotreba elektriny klesla u priemyselných zákazníkov o 15 až 20 percent. V domácnostiach mierne stúpla, lebo mnoho ľudí pracuje z domu. Nárast pri domácnostiach však je iba v jednotkách percent, ktoré zďaleka nevykompenzujú straty z priemyslu a z korporátnych segmentov. Desiatky až stovky zákazníkov zostali navyše bez príjmu a hrozí, že prestanú platiť svoje záväzky. Dodávatelia elektriny sa dostávajú pod veľký tlak.

Predpokladám, že 15- až 20-percentný pokles je iba začiatok a že spotreba bude ďalej klesať.

Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu. Najprv odstavovali výrobu veľké automobilky, potom ich subdodávatelia, keď vláda prijala prísne opatrenia, nasledovali hotely, reštaurácie, bary atď. Vidíme, že v závese idú aj ďalšie spoločnosti, napríklad drevospracujúci priemysel.

Skončíte tento rok v strate?

Dodávatelia energií majú nízke marže v jednotkách percent. Zatiaľ vám neviem jednoznačne povedať, či budeme v strate. Trend však je alarmujúci a určite sa dá vypočítať. Ak bude prepad tržieb taký výrazný, bude to mať veľmi negatívny dosah aj na naše hospodárenie.

Len na komodite, elektrine, ktorú sme mali pre svojich zákazníkov vopred nakúpenú a ktorú teraz musíme predávať so stratou, strácame pol milióna eur týždenne. Celkové tržby môžu klesnúť o desiatky miliónov.

Štát ako akcionár určite bude mať od nás aj od ďalších pološtátnych energetických firiem dramaticky nižšie dividendy aj dane.

Čo sa stane s elektrinou, ktorú ste nakúpili pre vašich zákazníkov a tí ju teraz neodoberú?

Elektrinu pre svojich odberateľov nakupujeme aj na rok dopredu. Vlani sme ju nakupovali za priemerné ceny okolo 50 eur. Teraz ju ako nepotrebnú predávame na spotovom trhu. Dnešná cena na spotovom trhu je o 30 eur nižšia a neustále padá. Cez víkendy sa dokonca blížila k nule.

Kto tú prebytočnú elektrinu nakupuje, keď spotreba v celej Európe klesá? Sú to obchodníci, ktorí nemali zabezpečenú elektrinu vopred a spoliehali sa na spotový trh? 

Áno, sú aj takí obchodníci, ktorí svoje portfólio pokrývajú postupne. Pri objemoch, ktoré dodávame my, by bolo veľmi rizikové, keby sme nechali aj my otvorenú pozíciu na spotový trh. Menší to robiť môžu.

Sú aj zahraniční obchodníci, ktorí robia špekulatívne obchody. Zaujímavé to je aj pre niektoré čiernouhoľné alebo plynové elektrárne v našej časti Európy. Pred rokom elektrinu draho predali a teraz, keď ju majú dodať, radšej zaplatia a odkúpia ju lacno z trhu, aby ju nemuseli vyrobiť. Ušetria ešte na palive či nevypustených emisiách CO2. Rozdiel v cenách im ostane doma.

Veľkí odberatelia si objednávajú veľké množstvá elektriny vopred. Sú v zmluvách nejaké sankcie za neodobratie dohodnutého množstva? 

Pri väčších klientoch máme dohodnutú flexibilitu, nejaké tolerančné pásma, ktoré bývajú plus-mínus 20 percent. To znamená, že ich netlačíme k tomu, aby si do poslednej megawatthodiny naplánovali spotrebu na rok dopredu. Ale u väčších zákazníkov je obmedzenie výroby v súčasnosti až 40 – 50 percent. S adekvátnym prepadom spotreby elektriny, ktorej sa teraz musíme zbaviť.

Keď napríklad veľká automobilka zníži spotrebu o 50 percent a podľa zmluvy má dohodnutú flexibilitu iba 20 percent, čo sa stane so zvyšným objemom, ktorý neodoberie? Musí zaň zaplatiť? 

Tie zmluvy sú platné. Všetko, čo je nad dohodnutú flexibilitu, by nám mali zaplatiť. Inak by to bola naša strata. My za tú elektrinu musíme zaplatiť našim dodávateľom. Ak nedostaneme zaplatené, dostávame sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Samozrejme, plne si uvedomujeme krízový stav, a preto sa snažíme dohodnúť sa na odložení platieb.

Takže vám musia zaplatiť aj za elektrinu, ktorú neodoberú?

Ja by som to prirovnal k takému paušálu mobilných operátorov, kde máte zaplatený nejaký objem esemesiek či dát. Ak ich nevyčerpáte, takisto zaň musíte zaplatiť.

Dnes sa hovorí dokonca o možnosti, že cena elektriny bude záporná, teda že budete niekomu platiť, aby ju od vás odobral. Aký to má význam? Čo by sa stalo, ak by ste ju za mínusovú cenu nepredali? 

Pokiaľ by sme prebytočnú elektrinu nezobchodovali na spotovom trhu, dostaneme sa do takzvanej odchýlky (rozdiel oproti nahlásenej a skutočnej spotrebe). Za túto odchýlku zaplatíme vysokú sumu – 130 eur na megawatthodinu. Každý dodávateľ si pre svoju bilančnú skupinu (čiže pre portfólio svojich zákazníkov) štandardne plánuje nejakú spotrebu. Pokiaľ sa odlišuje od fyzickej spotreby, spoločnosť OKTE ako organizátor trhu to vyhodnotí a vyúčtuje odchýlku. Odchýlku každého dodávateľa vyhodnocuje na štvrťhodinovej báze.

Elektrina sa nedá nikde uskladniť a v systéme by jej malo byť toľko, koľko sa dokáže spotrebovať. Organizátor trhu sa snaží problémy s odchýlkami minimalizovať, čo stojí veľké peniaze. Existujú takzvané podporné služby pre prenosovú sieť, ktoré poskytujú niektorí výrobcovia. Dostávajú špeciálne platby za to, že držia disponibilné výrobné zdroje a zvyšujú alebo znižujú ich výkon. Takto sa prenosová sústava snaží zbilancovať systém, udržať v ňom napäťovú hladinu.

Ako sa zmenila platobná disciplína firiem?

Niektoré firmy sa už jednostranne rozhodli, že nám prestanú platiť faktúry. Určite chceme, aby vláda hľadala riešenia, ako týchto našich zákazníkov podporiť. Už boli načrtnuté nejaké riešenia, ako odklad daňovej povinnosti, rôzne kompenzácie, podpora pre zamestnancov. Treba zachovať tok peňazí.

Naša spoločnosť aj iní dodávatelia sú v situácii, keď musia svoje služby poskytovať. Ak niekto bude nabádať zákazníkov k tomu, aby jednostranne odkladali svoje platby, bude to veľmi rizikové pre celý segment zásobovania energiami. Lebo vtedy sa dostane do problémov celý energetický sektor.

Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár. Jednostranné rozhodnutie, že nezaplatia svoje záväzky, je však zlé pre všetky strany.

Koľko firiem zrazu prestalo platiť?

Dá sa povedať, že máme celkový výpadok tržieb 17 – 20 percent. Čo sa týka pohľadávok, samozrejme, s veľkými klientmi sa snažíme vydiskutovať si to individuálne a dohodnúť sa. Horší je segment malých podnikateľov, ktorí sa teraz snažia svoju cashovú situáciu riešiť odkladom platieb za všetky faktúry. Pokiaľ sa s nami nedohodnú, my situáciu môžeme riešiť iba štandardným odpájaním. Samozrejme, po upomienkach.

Nemáme kapacitu na diaľku vyhodnotiť, či má zákazník vážny ekonomický problém alebo sa len správa špekulatívne. Pokiaľ nám vznikne pohľadávka, snažíme sa ju štandardnými spôsobmi vymáhať. Ak ju zákazník neuhradí, následne dochádza k jeho odpájaniu. A pohľadávku sa snažíme aj po odpojení vymôcť, nastupuje exekučný proces.

Ak zákazník prestane platiť, čo sa stane s poplatkami, ktoré vaša spoločnosť ako obchodník s energiami vyberá a ďalej preposiela iným firmám: výrobcom elektriny, distribučným spoločnostiam, prenosovej sústave a podobne? Kto ich bude znášať? 

Dodávatelia energií sú článkom, ktorý vyberá poplatky za všetky služby v energetike. Sme prví na rane, pokiaľ zákazník nezaplatí. Ak sa menší dodávateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, vtedy nedostane zaplatené ani distribučná spoločnosť.

Čo očakávate od vlády?

Združenie dodávateľov energií už navrhlo ministerstvu hospodárstva nejaké opatrenia. Vedenie ministerstva to potrebuje teraz analyzovať. Ak vláda implementuje opatrenia na pomoc malým podnikom a ak sa obnovia niektoré prevádzky v nejakom bezpečnom režime, skutočne by to pomohlo energetike aj ekonomike.

Aký je váš odhad ďalšieho vývoja cien ročných kontraktov?

To záleží od opatrení našej vlády aj iných vlád – od toho, či sa naštartuje nemecká ekonomika, či sa zvýši dopyt v niektorých sektoroch, a od toho sa bude odvíjať aj takzvaná spotová cena. Veľké predpoklady na nárast nie sú. Bude sa to hýbať na terajších úrovniach a pevne verím, že vláda nájde spôsob, aby niektoré sektory v opatrnom režime pustila do prevádzky a aby sa naštartovala ekonomika.

Ako dlho budú ešte tieto masívne odstávky vo fabrikách trvať? 

Sme v intenzívnom kontakte s našimi veľkými zákazníkmi. Zatiaľ jedna z automobiliek obmedzila výrobu na dva týždne. Očakávam, že nájdeme spolu s ministerstvom hospodárstva nejaké riešenie a niektoré sektory pôjdu do obnovenej prevádzky rádovo v týždňoch. Chcem veriť, že už v máji sa bude všetko dostávať do štandardov.

Dnes na DennikE.sk

  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené, štát odpustí odvody za apríl
  • Burzy: Hlavné akciové indexy v USA stúpli o tri percentá, vplyv malo aj odstúpenie Sandersa
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • WTO: Svetový obchod s tovarom tento rok klesne o 13 až 32 percent
  • Letectvo: Airbus zníži výrobu o tretinu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Otázky a odpovede: Ako požiadať o pomoc pri zatvorenej prevádzke a poklese tržieb
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Minister Krajniak: Kurzarbeit pre veľkých predstavíme na budúci týždeň, s bankami si splátky musia dohodnúť sami

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kurzarbeit pre veľkých zamestnávateľov vláda predstaví na budúci týždeň, no odklad splátok v bankách zrejme nebude riešiť, firmy si ho budú musieť dohodnúť priamo s bankami, hovorí v rozhovore pre Denník E minister práce Milan Krajniak.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Eurofondy proti koronakríze budú jednoduchšie, ale nie bez kontroly

Veronika Remišová. Foto - TASR
Veronika Remišová. Foto – TASR

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Čerpanie eurofondov na boj s koronakrízou bude jednoduchšie, no nie bez kontroly.
  • Európska komisia chce dať sto miliárd eur na podporu kurzarbeitu.
  • Pre dieselgate by sa automobilky mali pripraviť na žaloby v ďalších európskych krajinách.
Zdieľať

Vláda ukázala nové opatrenia: zatvorené firmy nemusia za apríl platiť odvody, o peniaze môžu žiadať aj veľké firmy

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Štát spustí pomoc pre zamestnávateľov – podniky aj SZČO so zamestnancami – začiatkom budúceho týždňa. O príspevky na mzdy môžu žiadať bez ohľadu na počet zamestnancov, doterajší limit sa zruší.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie sa dnes posilnili, hlavné indexy stúpli o zhruba tri percentá. Pomohla im nádej, že epidémia v USA je blízko svojho vrcholu. Odstúpenie demokratického kandidáta Bernieho Sandersa spôsobilo rast akcií zdravotných poisťovní.

Ako stúpali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index stúpol o 779,71 bodu, teda 3,44 percenta, na 23 433,57 bodu.
  • Širší index Standard & Poor’s 500  sa zvýšil o 90,57 bodu, čiže 3,41 percenta, na 2749,98 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq vzrástol o 203,64 bodu, alebo 2,58 procenta, na 8090,90 bodu.

Čo sledovali investori

  • Senátor Bernie Sanders dnes oznámil, že ukončuje boj o nominácie Demokratickej strany pre novembrové prezidentské voľby v Spojených štátoch. Správa okamžite pomohla nahor zdravotným poisťovniam UnitedHealth Group, Anthem a Cigna. Sandersova snaha o zavedenie programu zdravotného poistenia pre všetkých by prakticky zrušila súkromné poistenie, čo už mesiace vrhalo tieň na akcie zdravotných poisťovní.
  • K rastu na trhu prispelo aj vyhlásenie Donalda Trumpa, že Spojené štáty sa približujú vrcholu koronavírusovej krivky, hoci New York a niektoré ďalšie štáty hlásia najvyšší denný počet úmrtí v súvislosti s COVID-19.
  • Index S&P 500 síce tento týždeň rastie, stále je však takmer 20 percent pod svojím rekordom z polovice februára, lebo opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu COVID-19, takmer zastavili ekonomickú aktivitu v USA. Najnovšie firmy Tesla a Spirit AeroSystems oznámili prepúšťanie zamestnancov, čo poslalo akcie oboch firiem nadol.
  • Na budúci týždeň sa v USA začína výsledková sezóna zverejňovania štvrťročných hospodárskych výsledkov. Ako prvé sú na rade veľké americké banky. Očakáva sa, že firmy budú spolu s výsledkami predstavovať i drastickejšie opatrenia na posilnenie hotovostných rezerv, napísala agentúra Reuters.

Európske burzy tentoraz bez väčších výkyvov

  • Paneurópsky index Stoxx 600 si pripísal 0,02 percenta, nemecký DAX klesol o 0,23 percenta, francúzsky CAC 40 zas mierne stúpol o 0,10 percenta.

Ceny ropy stúpali, očakáva sa dohoda

  • Ľahká americká ropa WTI pred 22:30 SELČ stúpla o 10,28 percenta na 26,06 dolára za barel. Severomorská ropa Brent si pripísala 5,05 percenta na 33,48 dolára za barel.
  • Investori sa spoliehajú na to, že štvrtková videokonferencia skupiny OPEC+, ktorá zahŕňa členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalších popredných ťažiarov, povedie k zníženiu ťažby.
  • Zatienilo to aj skutočnosť, že americké zásoby ropy za posledný týždeň rekordne stúpli. Americký úrad pre energetické informácie EIA dnes informoval, že americké zásoby sa za uplynulý týždeň zdvihli o 15,2 milióna barelov.
  • Skupina OPEC+ bude diskutovať o ďalšej ťažbe vo štvrtok. Účasť v utorok potvrdilo aj Rusko, ktoré sa v marci nezhodlo na spoločnom postupe so Saudskou Arábiou.
  • Krajiny však dali podľa agentúry Reuters najavo, že miera zníženia ťažby bude závisieť aj od toho, či sa pripoja i USA. Koordinovaná akcia ťažiarov v USA by však bola v krajine nezákonná. Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že ho OPEC nepožiadal o zníženie domácej ťažby, no dodal, že ťažba v USA sa pre pokles cien znižuje.
  • „Nadchádzajúca výnimočná schôdzka krajín produkujúcich ropu je pre trh jedinou nádejou na obzore,“ povedal agentúre Reuters Bjørnar Tonhaugen zo spoločnosti Rystad Energy.
  • Ceny ropy tento rok markantne klesli. Spočiatku pre spor medzi Saudskou Arábiou a Ruskom, pre ktorý obe krajiny zvýšili ťažbu. Prepad potom umocnil pokles dopytu spôsobený šírením koronavírusu.

Ako sa vyvíjal dolár

  • Americký dolár sa dnes posilnil ku košu popredných svetových mien. Medzi investormi vzrástol záujem o dolár ako o bezpečnú investíciu pre ich obavy, aké budú dôsledky pandémie pre ekonomiku.
  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, stúpol o 0,3 percenta na 100,19 bodu.
  • Voči euru sa dolár posilnil o 0,3 percenta na 1,0852 USD. (čtk, n)
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot - Google
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot – Google
Zdieľať

Európsky výrobca lietadiel Airbus oznámil, že zníži výrobu v priemere o tretinu, aby sa prispôsobil dopytu. Pandémia spôsobená koronavírusom úplne ochromila činnosť aerolínií, pretože vlády obmedzili pohyb ľudí vrátane možnosti cestovať.

V marci Airbus dodal 36 lietadiel, čo je medziročne o polovicu menej.

„Naši klienti, letecké spoločnosti sú ťažko postihnuté chorobu COVID-19. Prispôsobujeme svoju výrobu novej situácii,“ uviedol v komuniké šéf Airbusu Guillaume Faury. „Pracujeme na prevádzkových a finančných opatreniach, aby sme mohli tejto realite čeliť,“ dodal.

Airbus plánuje znížiť mesačnú výrobu lietadiel z rodiny A320 každý mesiac o tretinu na 40 strojov, aby tak zabránil hromadeniu nedodaných lietadiel. Stroje Airbus A320 majú jednu uličku a väčšinou sa využívajú na kratšie až stredné vzdialenosti.

Zredukuje sa aj počet vyrobených lietadiel so širokým trupom A350, a to o 40 percent na šesť strojov mesačne. Nákladných lietadiel z rodiny A330 Airbus vyrobí dva kusy mesačne, ich produkcia klesne o vyše dve pätiny.

Európsky výrobca lietadiel zápasí s problémami najmä vo Francúzsku a Španielsku, kde môžu ľudia vychádzať z domovov od polovice marca len v najnutnejších prípadoch.

V období od januára do konca marca Airbus dodal 122 lietadiel, čo znamená medziročný pokles o štvrtinu. Výrobca ďalej informoval, že v prvom kvartáli vyrobil ďalších 60 lietadiel. Vplyvom krízy však mnoho aerolínií objednávky odložilo a iné si stroje nevyzdvihli. (čtk)

Zdieľať

Richard Sulík hovorí, že chce dohodnúť v koalícii riešenie problému s platením prenájmov za zatvorené prevádzky. „Viem si predstaviť, že štát uhradí časť nájmov, zákonom donúti prenajímateľov znížiť nájomné o minimálne 30 % a nejaké nízke percento necháme tým nájomcom.“

Refundáciu nájmov zatvoreným prevádzkam považuje vicepremiér pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) za prioritu, na ktorej chce čím skôr nájsť dohodu s koaličnými partnermi. Podľa diskutovaného modelu by väčšiu časť nájomného uhrádzal štát, prevádzkovatelia by platili len nízke percento.

Zároveň potvrdil, že spolu s ministrom dopravy Andrejom Doležalom (nominant Sme rodina) pracujú na opatreniach pre cestovné kancelárie a ich klientov. Konkrétne kroky by mala vláda podľa Sulíka predstaviť najneskôr budúci týždeň.

Vláda prijala v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu viacero opatrení, ktoré by mali podnikateľom uľahčiť súčasnú situáciu. Sulík však tvrdí, že je potrebné nájsť dohodu predovšetkým na refundácii nájmu obchodným prevádzkam, ktoré musia byť zatvorené alebo majú nízke tržby.

Prevádzkovatelia predajní majú podľa Sulíka vo väčšine prípadov štyri kategórie nákladov, a to zamestnanci, nájom, energie a úvery. „Zo štyroch typov nákladových položiek sme už na tri našli dobré riešenia, chýba nám iba nájom. Musíme bezpodmienečne konať, pretože tie prevádzky majú často vysoké nájmy, keď sú v obchodných centrách alebo exponovaných priestoroch. Nie všetci vedia fungovať tak, že si budú dva mesiace len tak platiť nájom,“ zdôraznil minister hospodárstva.

Sulík dúfa, že vláda v tejto otázke nájde konsenzus. „Viem si predstaviť, že štát uhradí časť nájmov, zákonom donúti prenajímateľov znížiť nájomné o minimálne 30 % a nejaké nízke percento necháme tým nájomcom. Treba si uvedomiť, že oni nemajú žiadne tržby, preto musíme byť čo najviac ústretoví,“ dodal. O podobnom modeli sa podľa neho diskutuje aj v Českej republike.

Zároveň ubezpečil predstaviteľov cestovných kancelárií a ich klientov, že s ministrom dopravy intenzívne pracujú na konkrétnych riešeniach. „Nie je to jednoduché, ale pracujeme na tom, rokovania pokračujú. Budeme to musieť rozumne vymyslieť, pretože na jednej strane ide o ochranu spotrebiteľov, na strane druhej nechceme, aby cestovné kancelárie masívne krachovali,“ priblížil Sulík. Najneskôr na budúci týždeň by podľa neho mali prezentovať niečo, za čím stojí celá vláda. (tasr)

Zdieľať

Chorvátsko sa obáva ťažkých následkov pandémie nového koronavírusu na cestovný ruch. Očakáva sa, že tržby odvetvia tento rok v porovnaní s vlaňajškom padnú o 60 % až 75 %, uviedol chorvátsky minister cestového ruchu Gari Cappelli.

Rozhodujúcou pre tohtoročnú sezónu bude situácia v 3. kvartáli. V období od júla do septembra sa totiž generuje v cestovnom ruchu vyše 60 % celoročných tržieb. Vlani dosiahli tržby odvetvia v tomto období celkovo 6,5 miliardy eur, uviedol Cappelli v utorok (7. 4.) večer v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu HRT. „Ak ešte stihneme tretí štvrťrok, potom by sme mohli dosiahnuť 25 % až 30 % z vlaňajších tržieb.“

Cestový ruch už druhý kvartál (od apríla do júna) odpísal. Už teraz je jasné, že v 2. štvrťroku bude cestovný ruch nulový alebo len minimálny, uviedol šéf Chorvátskeho turistického zväzu Kristjan Staničić. Nádeje na záchranu prinajmenšom časti sezóny sa preto presunuli na 3. kvartál. Za výhodu sa považuje aj blízkosť Chorvátska k dôležitým zahraničným trhom.

Hotely a ďalšie ubytovacie a gastronomické zariadenia v Chorvátsku sú pre pandémiu nového koronavírusu zatvorené od 19. marca. Pôvodne malo zatvorenie trvať jeden mesiac. Chorvátska vláda už v rámci balíka na zmiernenie následkov koronakrízy prijala aj niektoré opatrenia na pomoc cestovnému ruchu a pripravuje ďalšie.

Na cestový ruch pripadá takmer pätina chorvátskeho hrubého domáceho produktu (HDP). Vlaňajšok bol pre Chorvátsko s 20,7 milióna príjazdmi turistov a 108,6 milióna prenocovaniami rekordným rokom. Príjmy zo zahraničných turistov dosiahli podľa mediálnych správ 10,5 miliardy eur. (tasr)

Zdieľať

Automobilky Nissan, Mazda a Mitsubishi pošlú na nútenú dovolenku 20-tisíc japonských zamestnancov. Dôvodom je znižovanie výroby pre koronavírus, šírenie nákazy totiž narušilo dodávateľské reťazce a prudko znížilo dopyt. (čtk, kjódó)

Zdieľať

Globálny dlh naprieč všetkými sektormi vlani stúpol na rekordných 255 biliónov dolárov a prekonal 322 percent HDP. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o rekordných viac než 10 biliónov dolárov.

Uviedol to Inštitút pre medzinárodné financie (IIF).

IIF tiež upozornil, že globálne emisie štátnych dlhopisov v marci stúpli na rekordných 2,1 bilióna dolárov. Je to viac než dvojnásobok oproti priemeru z rokov 2017 až 2019. Vlády sa ponáhľali, aby získali finančné prostriedky na boj s pandémiou choroby COVID-19.

V pomere k HDP sa dlh v porovnaní s rokom 2008, keď sa začala finančná kríza, zvýšil o 40 percentných bodov, upozornil IIF. Podľa scenára, ktorý počíta s tým, že pôžičky vlád sa tento rok zdvojnásobia a globálne HDP klesne o tri percentá, by úroveň zadlženia na konci tohto roka mohla stúpnuť na 342 percent, dodal riaditeľ IIF Emre Tiftik.

Pre neistotu vzhľadom na rozsah a trvanie pandémie je síce podľa neho zložité urobiť presnejší odhad, isté však je, že dlh prudko porastie, pretože fiškálne reakcie na COVID-19 sú už v plnom prúde.

Vlani rástol aj dlh v rozvíjajúcich sa krajinách, a to o 3,4 bilióna USD na viac než 71 biliónov USD. To zodpovedá rekordným 220 percentám HDP. Ešte v roku 2007 dlh rozvíjajúcich sa krajín predstavoval 147 percent HDP, napísala agentúra Reuters. (čtk)

Zdieľať

Poľsko dá viac ako 100 miliárd zlotých (22 miliárd eur) firmám na záchranu pracovných miest. Suma zodpovedá 4,5 % hrubého domáceho produktu Poľska. „Verím, že týmto spôsobom zachránime dva až štyri milióny pracovných miest,“ povedal premiér Mateusz Morawiecki. (čtk)

Zdieľať

Heineken, ktorý je druhým najväčším výrobcom piva a pôsobí aj na Slovensku, cíti negatívne dôsledky koronavírusu. Podľa agentúry Reuters však spoločnosť sľúbila, že tento rok nebude natrvalo prepúšťať zamestnancov.

Firma predpokladá, že objem predaja jej piva v prvom štvrťroku klesol o zhruba dve percentá, a varuje, že v druhom kvartáli budú negatívne dôsledky ešte výraznejšie.

Oznámila tiež, že pre koronavírus stiahla svoj výhľad na celý tento rok. „Prioritou Heinekenu v tomto veľmi namáhavom období je zabezpečiť zdravie a záujmy zamestnancov, zákazníkov a obchodných partnerov,“ tvrdí.

Okrem sľubu neprepúšťať natrvalo zamestnancov v neskoršom vyhlásení podľa agentúry Reuters sľúbila, že bude naďalej platiť dodávateľom podľa dohodnutých podmienok. Menších a zraniteľnejších dodávateľov dokonca plánuje podporiť tým, že im bude platiť v predstihu.

Na Slovensku je Heineken najväčším výrobcom piva, pivovar a sladovňu má v Hurbanove. (čtk, n)

Zdieľať

Organizátori mníchovského Oktoberfestu pokračujú v prípravách napriek pandémii koronavírusu. Odborníci a niektorí politici vyzývajú, aby bolo jesenné masové podujatie čo najskôr zrušené.

Pre koronavírus už sú odložené viaceré veľké akcie svetového významu. Nebude sa konať napríklad letná olympiáda v Tokiu, ktorá sa mala začať v júli, či novembrový klimatický samit v Glasgowe, píšu Financial Times.

„Šance na organizáciu masových podujatí typu Oktoberfest v roku 2020 sú nulové,“ tvrdí profesor virológie z Univerzity Halle-Wittenberg Alexander Kekulé.

Na dvojtýždňový Oktoberfest každoročne zavíta zhruba 6 miliónov návštevníkov. Keďže má globálny charakter, na jeho povolenie nestačí, aby bola pandémia pod kontrolou v Nemecku, ale prakticky na celom svete. Podľa Kekulého to do polovice septembra nehrozí.

Bavorskí hotelieri však naďalej prijímajú rezervácie a aj pivovarníci či miestni obyvatelia počítajú s tým, že pivný veľtrh sa uskutoční. Mníchovská radnica plánuje o ňom definitívne rozhodnúť na prelome mája a júna.

Oktoberfest sa koná od roku 1810. Zrušený bol 24-krát, z toho dva ročníky 1854 a 1873 z dôvodu epidémie cholery.

Zdieľať

Používatelia v USA aj v Európe hlásia výpadky služby Gmail. Niektorí majú problém prihlásiť sa do svojej schránky, spomalené môže byť aj doručovanie e-mailov, informuje web Downdetector.com. Problémy s Gmailom sa prejavili aj na Slovensku, zatiaľ nie je jasné, čo ich spôsobilo a kedy budú odstránené.

Počet hlásených výpadkov na downdetector.com
Počet hlásených výpadkov na downdetector.com
Zdieľať

Bizniscentrá žiadajú pre pandémiu koronavírusu ďalšie zmeny v Zákonníku práce. Chcú napríklad, aby bolo možné naraz pracovať z domu a poberať ošetrovné, a taktiež odklad odvodov do poisťovní o tri mesiace.

Čo žiada AmCham Business Service Center Forum (BSCF)

  • oddeliť v Zákonníku práce prácu z domu (home office) od domáckej práce a telepráce, odstrániť povinnosť zabezpečiť pri práci z domu rovnaké podmienky na výkon práce ako v priestoroch zamestnávateľa;
  • súbeh práce z domu a poberania OČR (ošetrovného) v pomere 50 : 50, teda zamestnanec s polovičným platom by poberal polovicu OČR;
  • spružnenie a rozšírenie začatia a skončenia pracovného pomeru, flexibilných foriem zamestnávania, organizácie pracovného času, nastavenia sociálnej politiky zamestnávateľa a kolektívno-právnych vzťahov;
  • odklad odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní o tri mesiace pre všetky skupiny zamestnancov vrátane skrátených úväzkov a dohodárov. Odvody by firmy potom mali na základe splátkového kalendára zaplatiť do roka od skončenia krízy. Od vlády chcú záruku, aby odloženie platieb nemalo vplyv na vyplácanie podpory v nezamestnanosti či prístupu k zdravotnej starostlivosti.

BSCF hovorí, že centrá podnikových služieb predstavujú po automobilovom a elektrotechnickom priemysle tretie najväčšie odvetvie, ktoré na Slovensku priamo zamestnáva celkovo viac ako 37-tisíc ľudí. (tasr, n)

Zdieľať

Poisťovne si lámu hlavu, ako spraviť odklad odvodov. Medzičasom vláda chystá ďalšie zmeny a odpúšťanie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa riešia, ako uplatniť odklad odvodov za marec pre podnikateľov s prepadom tržieb. Sociálna poisťovňa napríklad upozorňuje, že zatiaľ nemôže prijímať doklady o splnení podmienky.

Zdieľať

Svetový obchod s tovarom tento rok klesne o 13 až 32 percent, pokles teda bude oveľa prudší ako počas finančnej krízy pred desiatimi rokmi. V budúcom roku sa obchod pravdepodobne zotaví, uviedla vo svojom výhľade Svetová obchodná organizácia (WTO).

Služby nie sú do výhľadu zahrnuté, WTO však odhaduje, že obchod so službami bude koronavírusom najhoršie zasiahnutý. Dôvodom sú obmedzenia v doprave a v cestovaní.

Rozpätie odhadu tohtoročného poklesu je pomerne široké, podľa WTO je totiž stále neisté, aké ekonomické dôsledky bude mať kríza. (čtk)

Zdieľať

Nemecké ministerstvo zahraničia nariadilo zamestnancom, aby obmedzili používanie videokonferenčnej platformy Zoom. Považuje ju za príliš rizikovú vzhľadom na jej slabiny v oblasti bezpečnosti a ochrany dát.

Rezort diplomacie sa vyslovil proti Zoomu v internom dokumente, ktorý rozoslal zamestnancom, píše Reuters.

Ministerstvo nevydalo striktný zákaz, pretože Zoom využíva na komunikáciu na diaľku množstvo jeho zahraničných partnerov. Zamestnanci môžu aplikáciu používať na pracovné účely, no iba v nevyhnutných prípadoch a na súkromných počítačoch.

Popularita videokonferencií prostredníctvom Zoomu v poslednom období prudko stúpla. Pomohli jej koronavírusové obmedzenia, pre ktoré zostalo mnoho ľudí na celom svete pracovať z domu a na komunikáciu využívajú online videoslužby.

Zdieľať

Eurokomisia sa s krajinami EÚ nezhodla na spoločnom pláne, ktorý by koordinoval rušenie opatrení zavedených v súvislosti s koronavírusom. Komisia chcela pôvodne prezentovať návrh stratégie ich uvoľňovania, po negatívnych reakciách časti krajín ho však najmenej o týždeň odložila.

K schváleniu pripravovaných odporúčaní sa Brusel plánuje vrátiť  „v blízkej budúcnosti“ po Veľkej noci.

Čo má eurokomisia v úmysle:

Šéfka EK Ursula von der Leyenová chcela dnes prezentovať návrh „cestovnej mapy“ so všeobecnými odporúčaniami pre ústup od jednotlivých koronavírusových obmedzení.

„Členské krajiny sú v rôznych štádiách boja s koronavírusom… Po kontaktoch so štátmi a ďalšou reflexiou sme dospeli k záveru, že potrebujeme trochu viac času,“ vyhlásil hovorca EK Eric Mamer.

Prečo treba viac času:

Podľa eurokomisie je dôležité poskytnúť krajinám návod na koordinované uvoľňovanie reštrikcií, no nechce naznačovať, že opatrenia by mali v nasledujúcich dňoch začať rušiť ťažko zasiahnuté štáty.

Česko, Rakúsko či Dánsko už oznámili, že začnú postupne upúšťať od niektorých čiastkových obmedzení, krajiny ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko zatiaľ akékoľvek úľavy vylučujú.

EK zobrala na vedomie, že pripravovaný plán musí brať do úvahy rôznu situáciu v jednotlivých krajinách a rozdielne kapacity ich zdravotníckych systémov. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať