Denník N

SSE a ďalší dodávatelia sa zbavujú prebytočnej elektriny za biedne ceny a vyrábajú miliónové straty

Elektráreň Nováky. Foto - TASR
Elektráreň Nováky. Foto – TASR

Dodávatelia energií majú vážny problém, nikto nechce elektrinu, ktorú s predstihom nakúpili. Spotreba sa prudko prepadla, lebo priemyselné firmy pre epidémiu koronavírusu utlmili výrobu. „Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu,“ povedal v rozhovore pre Denník E obchodný riaditeľ Stredoslovenskej energetiky (SSE) Szilárd Mangult.

SSE, VSE, ZSE Energia a ďalší dodávatelia pre svojich zákazníkov nakúpili elektrinu ešte v čase, keď bola ekonomika na vrchole. Odberatelia teraz nedokážu objednané množstvá elektriny spotrebovať.

Dodávatelia to riešia tak, že túto prebytočnú elektrinu spätne predávajú na burze, na takzvanom spotovom, čiže krátkodobom trhu. Problém je, že elektriny je taký obrovský prebytok, že jej cena prudko padá. Vlani ju pre tento rok nakupovali za 50 eur a teraz ju musia predávať s výraznou stratou za 20 eur na megawatthodinu.

Cena sa niekedy dostáva na nulovú alebo dokonca mínusovú hodnotu. Vtedy predajcovia za elektrinu nedostanú zaplatené, ale, naopak, oni musia platiť kupujúcemu, aby ju od nich odobral. Aký to má význam? Keby to nerobili, museli by platiť sankcie za to, že sa reálna spotreba v ich zákazníckom portfóliu príliš odlíšila od plánu. A táto sankcia – platba za odchýlku –, by ich stála oveľa viac.

Prebytočnú elektrinu často nakupujú elektrárne, ktoré ju pôvodne na burzu predali. Teraz ju kupujú naspäť, čo pre ne v praxi znamená, že ju nebudú musieť vyrobiť. Krátkodobo na tom zarobia, lebo elektrinu draho predali a teraz ju lacno nakupujú späť. Výhľadovo však prepad spotreby a cien uškodí aj im, lebo na ďalšie roky budú elektrinu predávať v menších množstvách a za nižšie ceny.

Naopak, spotrebitelia z toho budú ťažiť, lebo v ďalších rokoch sa pravdepodobne zníži cena elektriny aj plynu.

Energetikov trápi aj horšia platobná disciplína. Niektorí spotrebitelia svojvoľne prestali platiť faktúry, lebo buď nemajú z čoho, alebo si myslia, že sa im to v týchto ťažkých časoch prepáči.

Aj medzi prvými opatreniami na pomoc ohrozenej ekonomike bol totiž bod, že odberatelia elektriny nemuseli platiť za neplnenie odberových diagramov, ku ktorému sa zaviazali.

Szilárd Mangult zo SSE však upozorňuje, že zmluvy platia a zákazníci nemôžu prestať platiť jednostranne. „Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár,“ hovorí Mangult.

Prinášame aj celý rozhovor:

Riaditeľ divízie Obchod a služby SSE Szilárd Mangult. Foto – SSE

Ekonomika brzdí, firmy zastavujú výrobu. Čo to robí s energetikou na Slovensku?

V posledných týždňoch máme avízo od desiatok firiem, že odstavujú prevádzku. Spotreba elektriny klesla u priemyselných zákazníkov o 15 až 20 percent. V domácnostiach mierne stúpla, lebo mnoho ľudí pracuje z domu. Nárast pri domácnostiach však je iba v jednotkách percent, ktoré zďaleka nevykompenzujú straty z priemyslu a z korporátnych segmentov. Desiatky až stovky zákazníkov zostali navyše bez príjmu a hrozí, že prestanú platiť svoje záväzky. Dodávatelia elektriny sa dostávajú pod veľký tlak.

Predpokladám, že 15- až 20-percentný pokles je iba začiatok a že spotreba bude ďalej klesať.

Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu. Najprv odstavovali výrobu veľké automobilky, potom ich subdodávatelia, keď vláda prijala prísne opatrenia, nasledovali hotely, reštaurácie, bary atď. Vidíme, že v závese idú aj ďalšie spoločnosti, napríklad drevospracujúci priemysel.

Skončíte tento rok v strate?

Dodávatelia energií majú nízke marže v jednotkách percent. Zatiaľ vám neviem jednoznačne povedať, či budeme v strate. Trend však je alarmujúci a určite sa dá vypočítať. Ak bude prepad tržieb taký výrazný, bude to mať veľmi negatívny dosah aj na naše hospodárenie.

Len na komodite, elektrine, ktorú sme mali pre svojich zákazníkov vopred nakúpenú a ktorú teraz musíme predávať so stratou, strácame pol milióna eur týždenne. Celkové tržby môžu klesnúť o desiatky miliónov.

Štát ako akcionár určite bude mať od nás aj od ďalších pološtátnych energetických firiem dramaticky nižšie dividendy aj dane.

Čo sa stane s elektrinou, ktorú ste nakúpili pre vašich zákazníkov a tí ju teraz neodoberú?

Elektrinu pre svojich odberateľov nakupujeme aj na rok dopredu. Vlani sme ju nakupovali za priemerné ceny okolo 50 eur. Teraz ju ako nepotrebnú predávame na spotovom trhu. Dnešná cena na spotovom trhu je o 30 eur nižšia a neustále padá. Cez víkendy sa dokonca blížila k nule.

Kto tú prebytočnú elektrinu nakupuje, keď spotreba v celej Európe klesá? Sú to obchodníci, ktorí nemali zabezpečenú elektrinu vopred a spoliehali sa na spotový trh? 

Áno, sú aj takí obchodníci, ktorí svoje portfólio pokrývajú postupne. Pri objemoch, ktoré dodávame my, by bolo veľmi rizikové, keby sme nechali aj my otvorenú pozíciu na spotový trh. Menší to robiť môžu.

Sú aj zahraniční obchodníci, ktorí robia špekulatívne obchody. Zaujímavé to je aj pre niektoré čiernouhoľné alebo plynové elektrárne v našej časti Európy. Pred rokom elektrinu draho predali a teraz, keď ju majú dodať, radšej zaplatia a odkúpia ju lacno z trhu, aby ju nemuseli vyrobiť. Ušetria ešte na palive či nevypustených emisiách CO2. Rozdiel v cenách im ostane doma.

Veľkí odberatelia si objednávajú veľké množstvá elektriny vopred. Sú v zmluvách nejaké sankcie za neodobratie dohodnutého množstva? 

Pri väčších klientoch máme dohodnutú flexibilitu, nejaké tolerančné pásma, ktoré bývajú plus-mínus 20 percent. To znamená, že ich netlačíme k tomu, aby si do poslednej megawatthodiny naplánovali spotrebu na rok dopredu. Ale u väčších zákazníkov je obmedzenie výroby v súčasnosti až 40 – 50 percent. S adekvátnym prepadom spotreby elektriny, ktorej sa teraz musíme zbaviť.

Keď napríklad veľká automobilka zníži spotrebu o 50 percent a podľa zmluvy má dohodnutú flexibilitu iba 20 percent, čo sa stane so zvyšným objemom, ktorý neodoberie? Musí zaň zaplatiť? 

Tie zmluvy sú platné. Všetko, čo je nad dohodnutú flexibilitu, by nám mali zaplatiť. Inak by to bola naša strata. My za tú elektrinu musíme zaplatiť našim dodávateľom. Ak nedostaneme zaplatené, dostávame sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Samozrejme, plne si uvedomujeme krízový stav, a preto sa snažíme dohodnúť sa na odložení platieb.

Takže vám musia zaplatiť aj za elektrinu, ktorú neodoberú?

Ja by som to prirovnal k takému paušálu mobilných operátorov, kde máte zaplatený nejaký objem esemesiek či dát. Ak ich nevyčerpáte, takisto zaň musíte zaplatiť.

Dnes sa hovorí dokonca o možnosti, že cena elektriny bude záporná, teda že budete niekomu platiť, aby ju od vás odobral. Aký to má význam? Čo by sa stalo, ak by ste ju za mínusovú cenu nepredali? 

Pokiaľ by sme prebytočnú elektrinu nezobchodovali na spotovom trhu, dostaneme sa do takzvanej odchýlky (rozdiel oproti nahlásenej a skutočnej spotrebe). Za túto odchýlku zaplatíme vysokú sumu – 130 eur na megawatthodinu. Každý dodávateľ si pre svoju bilančnú skupinu (čiže pre portfólio svojich zákazníkov) štandardne plánuje nejakú spotrebu. Pokiaľ sa odlišuje od fyzickej spotreby, spoločnosť OKTE ako organizátor trhu to vyhodnotí a vyúčtuje odchýlku. Odchýlku každého dodávateľa vyhodnocuje na štvrťhodinovej báze.

Elektrina sa nedá nikde uskladniť a v systéme by jej malo byť toľko, koľko sa dokáže spotrebovať. Organizátor trhu sa snaží problémy s odchýlkami minimalizovať, čo stojí veľké peniaze. Existujú takzvané podporné služby pre prenosovú sieť, ktoré poskytujú niektorí výrobcovia. Dostávajú špeciálne platby za to, že držia disponibilné výrobné zdroje a zvyšujú alebo znižujú ich výkon. Takto sa prenosová sústava snaží zbilancovať systém, udržať v ňom napäťovú hladinu.

Ako sa zmenila platobná disciplína firiem?

Niektoré firmy sa už jednostranne rozhodli, že nám prestanú platiť faktúry. Určite chceme, aby vláda hľadala riešenia, ako týchto našich zákazníkov podporiť. Už boli načrtnuté nejaké riešenia, ako odklad daňovej povinnosti, rôzne kompenzácie, podpora pre zamestnancov. Treba zachovať tok peňazí.

Naša spoločnosť aj iní dodávatelia sú v situácii, keď musia svoje služby poskytovať. Ak niekto bude nabádať zákazníkov k tomu, aby jednostranne odkladali svoje platby, bude to veľmi rizikové pre celý segment zásobovania energiami. Lebo vtedy sa dostane do problémov celý energetický sektor.

Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár. Jednostranné rozhodnutie, že nezaplatia svoje záväzky, je však zlé pre všetky strany.

Koľko firiem zrazu prestalo platiť?

Dá sa povedať, že máme celkový výpadok tržieb 17 – 20 percent. Čo sa týka pohľadávok, samozrejme, s veľkými klientmi sa snažíme vydiskutovať si to individuálne a dohodnúť sa. Horší je segment malých podnikateľov, ktorí sa teraz snažia svoju cashovú situáciu riešiť odkladom platieb za všetky faktúry. Pokiaľ sa s nami nedohodnú, my situáciu môžeme riešiť iba štandardným odpájaním. Samozrejme, po upomienkach.

Nemáme kapacitu na diaľku vyhodnotiť, či má zákazník vážny ekonomický problém alebo sa len správa špekulatívne. Pokiaľ nám vznikne pohľadávka, snažíme sa ju štandardnými spôsobmi vymáhať. Ak ju zákazník neuhradí, následne dochádza k jeho odpájaniu. A pohľadávku sa snažíme aj po odpojení vymôcť, nastupuje exekučný proces.

Ak zákazník prestane platiť, čo sa stane s poplatkami, ktoré vaša spoločnosť ako obchodník s energiami vyberá a ďalej preposiela iným firmám: výrobcom elektriny, distribučným spoločnostiam, prenosovej sústave a podobne? Kto ich bude znášať? 

Dodávatelia energií sú článkom, ktorý vyberá poplatky za všetky služby v energetike. Sme prví na rane, pokiaľ zákazník nezaplatí. Ak sa menší dodávateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, vtedy nedostane zaplatené ani distribučná spoločnosť.

Čo očakávate od vlády?

Združenie dodávateľov energií už navrhlo ministerstvu hospodárstva nejaké opatrenia. Vedenie ministerstva to potrebuje teraz analyzovať. Ak vláda implementuje opatrenia na pomoc malým podnikom a ak sa obnovia niektoré prevádzky v nejakom bezpečnom režime, skutočne by to pomohlo energetike aj ekonomike.

Aký je váš odhad ďalšieho vývoja cien ročných kontraktov?

To záleží od opatrení našej vlády aj iných vlád – od toho, či sa naštartuje nemecká ekonomika, či sa zvýši dopyt v niektorých sektoroch, a od toho sa bude odvíjať aj takzvaná spotová cena. Veľké predpoklady na nárast nie sú. Bude sa to hýbať na terajších úrovniach a pevne verím, že vláda nájde spôsob, aby niektoré sektory v opatrnom režime pustila do prevádzky a aby sa naštartovala ekonomika.

Ako dlho budú ešte tieto masívne odstávky vo fabrikách trvať? 

Sme v intenzívnom kontakte s našimi veľkými zákazníkmi. Zatiaľ jedna z automobiliek obmedzila výrobu na dva týždne. Očakávam, že nájdeme spolu s ministerstvom hospodárstva nejaké riešenie a niektoré sektory pôjdu do obnovenej prevádzky rádovo v týždňoch. Chcem veriť, že už v máji sa bude všetko dostávať do štandardov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Ekonomika

    Teraz najčítanejšie