Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

SSE a ďalší dodávatelia sa zbavujú prebytočnej elektriny za biedne ceny a vyrábajú miliónové straty

Elektráreň Nováky. Foto - TASR
Elektráreň Nováky. Foto – TASR

Dodávatelia energií majú vážny problém, nikto nechce elektrinu, ktorú s predstihom nakúpili. Spotreba sa prudko prepadla, lebo priemyselné firmy pre epidémiu koronavírusu utlmili výrobu. „Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu,“ povedal v rozhovore pre Denník E obchodný riaditeľ Stredoslovenskej energetiky (SSE) Szilárd Mangult.

SSE, VSE, ZSE Energia a ďalší dodávatelia pre svojich zákazníkov nakúpili elektrinu ešte v čase, keď bola ekonomika na vrchole. Odberatelia teraz nedokážu objednané množstvá elektriny spotrebovať.

Dodávatelia to riešia tak, že túto prebytočnú elektrinu spätne predávajú na burze, na takzvanom spotovom, čiže krátkodobom trhu. Problém je, že elektriny je taký obrovský prebytok, že jej cena prudko padá. Vlani ju pre tento rok nakupovali za 50 eur a teraz ju musia predávať s výraznou stratou za 20 eur na megawatthodinu.

Cena sa niekedy dostáva na nulovú alebo dokonca mínusovú hodnotu. Vtedy predajcovia za elektrinu nedostanú zaplatené, ale, naopak, oni musia platiť kupujúcemu, aby ju od nich odobral. Aký to má význam? Keby to nerobili, museli by platiť sankcie za to, že sa reálna spotreba v ich zákazníckom portfóliu príliš odlíšila od plánu. A táto sankcia – platba za odchýlku –, by ich stála oveľa viac.

Prebytočnú elektrinu často nakupujú elektrárne, ktoré ju pôvodne na burzu predali. Teraz ju kupujú naspäť, čo pre ne v praxi znamená, že ju nebudú musieť vyrobiť. Krátkodobo na tom zarobia, lebo elektrinu draho predali a teraz ju lacno nakupujú späť. Výhľadovo však prepad spotreby a cien uškodí aj im, lebo na ďalšie roky budú elektrinu predávať v menších množstvách a za nižšie ceny.

Naopak, spotrebitelia z toho budú ťažiť, lebo v ďalších rokoch sa pravdepodobne zníži cena elektriny aj plynu.

Energetikov trápi aj horšia platobná disciplína. Niektorí spotrebitelia svojvoľne prestali platiť faktúry, lebo buď nemajú z čoho, alebo si myslia, že sa im to v týchto ťažkých časoch prepáči.

Aj medzi prvými opatreniami na pomoc ohrozenej ekonomike bol totiž bod, že odberatelia elektriny nemuseli platiť za neplnenie odberových diagramov, ku ktorému sa zaviazali.

Szilárd Mangult zo SSE však upozorňuje, že zmluvy platia a zákazníci nemôžu prestať platiť jednostranne. „Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár,“ hovorí Mangult.

Prinášame aj celý rozhovor:

Riaditeľ divízie Obchod a služby SSE Szilárd Mangult. Foto – SSE

Ekonomika brzdí, firmy zastavujú výrobu. Čo to robí s energetikou na Slovensku?

V posledných týždňoch máme avízo od desiatok firiem, že odstavujú prevádzku. Spotreba elektriny klesla u priemyselných zákazníkov o 15 až 20 percent. V domácnostiach mierne stúpla, lebo mnoho ľudí pracuje z domu. Nárast pri domácnostiach však je iba v jednotkách percent, ktoré zďaleka nevykompenzujú straty z priemyslu a z korporátnych segmentov. Desiatky až stovky zákazníkov zostali navyše bez príjmu a hrozí, že prestanú platiť svoje záväzky. Dodávatelia elektriny sa dostávajú pod veľký tlak.

Predpokladám, že 15- až 20-percentný pokles je iba začiatok a že spotreba bude ďalej klesať.

Rátame s tým, že spotreba klesne až o tretinu. Najprv odstavovali výrobu veľké automobilky, potom ich subdodávatelia, keď vláda prijala prísne opatrenia, nasledovali hotely, reštaurácie, bary atď. Vidíme, že v závese idú aj ďalšie spoločnosti, napríklad drevospracujúci priemysel.

Skončíte tento rok v strate?

Dodávatelia energií majú nízke marže v jednotkách percent. Zatiaľ vám neviem jednoznačne povedať, či budeme v strate. Trend však je alarmujúci a určite sa dá vypočítať. Ak bude prepad tržieb taký výrazný, bude to mať veľmi negatívny dosah aj na naše hospodárenie.

Len na komodite, elektrine, ktorú sme mali pre svojich zákazníkov vopred nakúpenú a ktorú teraz musíme predávať so stratou, strácame pol milióna eur týždenne. Celkové tržby môžu klesnúť o desiatky miliónov.

Štát ako akcionár určite bude mať od nás aj od ďalších pološtátnych energetických firiem dramaticky nižšie dividendy aj dane.

Čo sa stane s elektrinou, ktorú ste nakúpili pre vašich zákazníkov a tí ju teraz neodoberú?

Elektrinu pre svojich odberateľov nakupujeme aj na rok dopredu. Vlani sme ju nakupovali za priemerné ceny okolo 50 eur. Teraz ju ako nepotrebnú predávame na spotovom trhu. Dnešná cena na spotovom trhu je o 30 eur nižšia a neustále padá. Cez víkendy sa dokonca blížila k nule.

Kto tú prebytočnú elektrinu nakupuje, keď spotreba v celej Európe klesá? Sú to obchodníci, ktorí nemali zabezpečenú elektrinu vopred a spoliehali sa na spotový trh? 

Áno, sú aj takí obchodníci, ktorí svoje portfólio pokrývajú postupne. Pri objemoch, ktoré dodávame my, by bolo veľmi rizikové, keby sme nechali aj my otvorenú pozíciu na spotový trh. Menší to robiť môžu.

Sú aj zahraniční obchodníci, ktorí robia špekulatívne obchody. Zaujímavé to je aj pre niektoré čiernouhoľné alebo plynové elektrárne v našej časti Európy. Pred rokom elektrinu draho predali a teraz, keď ju majú dodať, radšej zaplatia a odkúpia ju lacno z trhu, aby ju nemuseli vyrobiť. Ušetria ešte na palive či nevypustených emisiách CO2. Rozdiel v cenách im ostane doma.

Veľkí odberatelia si objednávajú veľké množstvá elektriny vopred. Sú v zmluvách nejaké sankcie za neodobratie dohodnutého množstva? 

Pri väčších klientoch máme dohodnutú flexibilitu, nejaké tolerančné pásma, ktoré bývajú plus-mínus 20 percent. To znamená, že ich netlačíme k tomu, aby si do poslednej megawatthodiny naplánovali spotrebu na rok dopredu. Ale u väčších zákazníkov je obmedzenie výroby v súčasnosti až 40 – 50 percent. S adekvátnym prepadom spotreby elektriny, ktorej sa teraz musíme zbaviť.

Keď napríklad veľká automobilka zníži spotrebu o 50 percent a podľa zmluvy má dohodnutú flexibilitu iba 20 percent, čo sa stane so zvyšným objemom, ktorý neodoberie? Musí zaň zaplatiť? 

Tie zmluvy sú platné. Všetko, čo je nad dohodnutú flexibilitu, by nám mali zaplatiť. Inak by to bola naša strata. My za tú elektrinu musíme zaplatiť našim dodávateľom. Ak nedostaneme zaplatené, dostávame sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Samozrejme, plne si uvedomujeme krízový stav, a preto sa snažíme dohodnúť sa na odložení platieb.

Takže vám musia zaplatiť aj za elektrinu, ktorú neodoberú?

Ja by som to prirovnal k takému paušálu mobilných operátorov, kde máte zaplatený nejaký objem esemesiek či dát. Ak ich nevyčerpáte, takisto zaň musíte zaplatiť.

Dnes sa hovorí dokonca o možnosti, že cena elektriny bude záporná, teda že budete niekomu platiť, aby ju od vás odobral. Aký to má význam? Čo by sa stalo, ak by ste ju za mínusovú cenu nepredali? 

Pokiaľ by sme prebytočnú elektrinu nezobchodovali na spotovom trhu, dostaneme sa do takzvanej odchýlky (rozdiel oproti nahlásenej a skutočnej spotrebe). Za túto odchýlku zaplatíme vysokú sumu – 130 eur na megawatthodinu. Každý dodávateľ si pre svoju bilančnú skupinu (čiže pre portfólio svojich zákazníkov) štandardne plánuje nejakú spotrebu. Pokiaľ sa odlišuje od fyzickej spotreby, spoločnosť OKTE ako organizátor trhu to vyhodnotí a vyúčtuje odchýlku. Odchýlku každého dodávateľa vyhodnocuje na štvrťhodinovej báze.

Elektrina sa nedá nikde uskladniť a v systéme by jej malo byť toľko, koľko sa dokáže spotrebovať. Organizátor trhu sa snaží problémy s odchýlkami minimalizovať, čo stojí veľké peniaze. Existujú takzvané podporné služby pre prenosovú sieť, ktoré poskytujú niektorí výrobcovia. Dostávajú špeciálne platby za to, že držia disponibilné výrobné zdroje a zvyšujú alebo znižujú ich výkon. Takto sa prenosová sústava snaží zbilancovať systém, udržať v ňom napäťovú hladinu.

Ako sa zmenila platobná disciplína firiem?

Niektoré firmy sa už jednostranne rozhodli, že nám prestanú platiť faktúry. Určite chceme, aby vláda hľadala riešenia, ako týchto našich zákazníkov podporiť. Už boli načrtnuté nejaké riešenia, ako odklad daňovej povinnosti, rôzne kompenzácie, podpora pre zamestnancov. Treba zachovať tok peňazí.

Naša spoločnosť aj iní dodávatelia sú v situácii, keď musia svoje služby poskytovať. Ak niekto bude nabádať zákazníkov k tomu, aby jednostranne odkladali svoje platby, bude to veľmi rizikové pre celý segment zásobovania energiami. Lebo vtedy sa dostane do problémov celý energetický sektor.

Ak sú naši zákazníci – odberatelia energií – v problémoch, základ je, aby s nami komunikovali. Máme vždy možnosti hľadať riešenie. Napríklad znížiť zálohové platby, dohodnúť si splátkový kalendár. Jednostranné rozhodnutie, že nezaplatia svoje záväzky, je však zlé pre všetky strany.

Koľko firiem zrazu prestalo platiť?

Dá sa povedať, že máme celkový výpadok tržieb 17 – 20 percent. Čo sa týka pohľadávok, samozrejme, s veľkými klientmi sa snažíme vydiskutovať si to individuálne a dohodnúť sa. Horší je segment malých podnikateľov, ktorí sa teraz snažia svoju cashovú situáciu riešiť odkladom platieb za všetky faktúry. Pokiaľ sa s nami nedohodnú, my situáciu môžeme riešiť iba štandardným odpájaním. Samozrejme, po upomienkach.

Nemáme kapacitu na diaľku vyhodnotiť, či má zákazník vážny ekonomický problém alebo sa len správa špekulatívne. Pokiaľ nám vznikne pohľadávka, snažíme sa ju štandardnými spôsobmi vymáhať. Ak ju zákazník neuhradí, následne dochádza k jeho odpájaniu. A pohľadávku sa snažíme aj po odpojení vymôcť, nastupuje exekučný proces.

Ak zákazník prestane platiť, čo sa stane s poplatkami, ktoré vaša spoločnosť ako obchodník s energiami vyberá a ďalej preposiela iným firmám: výrobcom elektriny, distribučným spoločnostiam, prenosovej sústave a podobne? Kto ich bude znášať? 

Dodávatelia energií sú článkom, ktorý vyberá poplatky za všetky služby v energetike. Sme prví na rane, pokiaľ zákazník nezaplatí. Ak sa menší dodávateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, vtedy nedostane zaplatené ani distribučná spoločnosť.

Čo očakávate od vlády?

Združenie dodávateľov energií už navrhlo ministerstvu hospodárstva nejaké opatrenia. Vedenie ministerstva to potrebuje teraz analyzovať. Ak vláda implementuje opatrenia na pomoc malým podnikom a ak sa obnovia niektoré prevádzky v nejakom bezpečnom režime, skutočne by to pomohlo energetike aj ekonomike.

Aký je váš odhad ďalšieho vývoja cien ročných kontraktov?

To záleží od opatrení našej vlády aj iných vlád – od toho, či sa naštartuje nemecká ekonomika, či sa zvýši dopyt v niektorých sektoroch, a od toho sa bude odvíjať aj takzvaná spotová cena. Veľké predpoklady na nárast nie sú. Bude sa to hýbať na terajších úrovniach a pevne verím, že vláda nájde spôsob, aby niektoré sektory v opatrnom režime pustila do prevádzky a aby sa naštartovala ekonomika.

Ako dlho budú ešte tieto masívne odstávky vo fabrikách trvať? 

Sme v intenzívnom kontakte s našimi veľkými zákazníkmi. Zatiaľ jedna z automobiliek obmedzila výrobu na dva týždne. Očakávam, že nájdeme spolu s ministerstvom hospodárstva nejaké riešenie a niektoré sektory pôjdu do obnovenej prevádzky rádovo v týždňoch. Chcem veriť, že už v máji sa bude všetko dostávať do štandardov.

Kliknite pre všetko o koronavíruse

Dnes na DennikE.sk

  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené, štát odpustí odvody za apríl
  • Zásobovanie: SPPK žiada predstaviteľov vlády, aby ešte dnes umožnili plynulý prechod kamiónov s potravinami
  • Výmena: Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Vláda ukázala nové opatrenia: zatvorené firmy nemusia za apríl platiť odvody, o peniaze môžu žiadať aj veľké firmy

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Štát spustí pomoc pre zamestnávateľov – podniky aj SZČO so zamestnancami – začiatkom budúceho týždňa. O príspevky na mzdy môžu žiadať bez ohľadu na počet zamestnancov, doterajší limit sa zruší.

Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

ČESMAD Slovakia sa obracia na ministerstvo vnútra a políciu, aby riešili krízovú situáciu na cestách a zabezpečili plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú a ktoré zásobujú obyvateľstvo. Situáciu hodnotí ako vážnu, keďže plynulosť premávky je výrazne obmedzená.

Zdieľať

Štáty EÚ podporili ďalšie využitie peňazí z kohéznej politiky na boj s koronavírusom. Veľvyslanci krajín schválili návrh eurokomisie, ktorý umožní čerpať financie zo štrukturálnych fondov na podporu zdravotníctva či zasiahnutých odvetví.

Komisia minulý týždeň navrhla k doterajším 37 miliardám eur z kohéznej politiky vyhradeným na núdzové použitie uvoľniť ďalšie financie pôvodne určené na rozvojové projekty.

Ako to má fungovať:

  • štáty budú môcť prevádzať financie slúžiace na pokrytie potrieb spojených s pandémiou medzi jednotlivými fondmi (fond pre regionálny rozvoj, sociálny a kohézny fond);
  • peniaze budú môcť pružne prúdiť medzi jednotlivými regionálnymi úrovňami či tematickými oblasťami, aby ich bolo možné presmerovať do najviac zasiahnutých oblastí;
  • štáty sa nebudú musieť v niektorých prípadoch podieľať na projektoch vlastným spolufinancovaním.

Na čerpanie peňazí podľa nových pravidiel je potrebný ešte súhlas Európskeho parlamentu. (čtk)

Zdieľať

Vy máte ich firemné dlhopisy, oni dobrých právnikov a ochotu zahojiť sa na váš úkor

Medzi prvými porazenými v tejto kríze bude veľa majiteľov dlhopisov slovenských podnikov, predpovedá Filip Glasa z Finstat.sk. „Emitenti slovenských junk dlhopisov sú práve tí draví podnikatelia a žraločikovia, ktorí neváhajú potopiť svojich veriteľov a zahojiť sa na ich úkor.“

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku. Od októbra 2019 bol námestníkom pre prevádzku. Doterajšieho šéfa Igora Poláka odvolala správna rada ŽSR.

Zdieľať

Nemecký HDP klesne v 2. štvrťroku medzikvartálne o rekordných 9,8 %, odhadujú popredné hospodárske inštitúty. Išlo by o najhlbší prepad od začiatku zverejňovania dát v roku 1970 a dvojnásobný oproti roku 2009, keď udrela finančná kríza.

Inštitúty očakávajú, že v 1. kvartáli nemecká ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesne o 1,9 %, píše Reuters.

V ďalšom období sa prepad výraznejšie prehĺbi v dôsledku ďalekosiahleho utlmenia hospodárskych aktivít. Za celý rok môže ekonomika klesnúť o 4,2 %.

Pandémia zanechá stopu aj na trhu práce. Na vrchole krízy by sa nezamestnanosť mohla zvýšiť na 5,9 %, bez práce by zostalo 2,4 milióna ľudí. V marci dosiahla bez úpravy o sezónu 5,1 %.

Podľa inštitútov by sa situácia mohla zlepšiť už v druhej polovici tohto roka. Na 3. štvrťrok odhadujú rast o 8,5 %, v 4. kvartáli o 3,1 %. Na budúci rok už počítajú s oživením a rastom HDP o 5,8 percenta.

Zdieľať

Poľnohospodárska a potravinárska komora žiada vládu, aby ešte dnes umožnila plynulý prechod kamiónov s potravinami naprieč celým Slovenskom. Zásobovanie podľa nej nesmie podliehať kontrolám policajných zložiek na hraniciach okresov.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš k opatreniam: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu.“ Po Veľkej noci podľa neho musíme konať. „Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“

Čo radí: 
• zabezpečiť, aby peniaze z „prvej pomoci“ čo najskôr dotiekli k ľuďom;
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva);
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy.

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Tesco očakáva v dôsledku koronakrízy dodatočné náklady vo výške takmer 1 miliardy libier, súvisia najmä so zamestnancami a prevádzkou. Predpokladá, že finančnú záťaž vykompenzujú vyššie tržby a vládne daňové úľavy na pomoc firmám.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

  • supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
  • kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať