IT-čkár Lachmann zo Slovensko.Digital: Teraz sa ukazuje ako veľká chyba, že štát nespustil mobilné ID

IT-čkár Gabriel Lachmann zo Slovensko.Digital vraví, že Slovensku by dnes dosť pomohlo, keby fungovalo mobilné ID. Štát mal projekt dokončiť už vlani, no nespravil tak a dnes nám alternatívny komunikačný kanál chýba.

Čo ukázala táto kríza? V akom stave je štátne IT?

V plnej kráse sa ukázalo, že ľudia nepoužívajú elektronické služby. Väčšina z týchto služieb je natvrdo zablokovaná tým, že musíte použiť občiansky preukaz s čipom (eID). Tým, že väčšina obyvateľov nemá aktivovanú elektronickú schránku na Slovensko.sk, nemá ani možnosť komunikovať so štátom elektronicky. Celé nás to teraz dobehlo. Máme tu veľké projekty, máme dodaných veľa služieb rôznej kvality, no v tejto situácii nám to nepomáha. Keby bola väčšia penetrácia eID a niekto by koordinovane radil ľuďom, ako to využiť, myslím si, že by sa to dalo zvládnuť. Ale najväčší hendikep vidím v tom, že nefunguje mobilné ID. To je veľká chyba.

Keby mobilné ID fungovalo, ako veľmi by to teraz pomohlo?

Podnikateľom, ktorí musia mať aktivovanú elektronickú schránku, by sa situácia zjednodušila asi len v tom, že k viacerým dokumentom by mohli pristupovať z mobilu a nemuseli by sa prihlásiť cez svoj počítač. Ale pre obyvateľstvo by to bola radikálna zmena. Takže aj na krízovú komunikáciu štátu by sa dali využiť elektronické schránky s prístupom cez mobil. Štát by s občanmi mohol komunikovať cez mobil.

Takže štát by vedel priamo občanom na mobil zasielať všetky potrebné informácie, výsledky vyšetrenia?

Mali by sme otvorený alternatívny kanál k tomu telefonickému, ktorý by v prípade, že by situácia eskalovala, mohol pod náporom zlyhať. Dnes nám alternatívny kanál chýba.

Takže štát by to vedel využiť aj na krízovú komunikáciu.

Nie je to zase plošné riešenie, lebo veľa ľudí nemá smartfóny. Ale je to odbremenenie časti komunikácie. Ak by došlo k situácii, že je nutné komunikovať s veľkým množstvom ľudí, call centrá by mohli zostať pre ľudí, ktorí takú techniku nemajú, a ostatní by mohli využiť mobilné ID.

Ako by mobilné ID fungovalo?

Občan by sa mohol prihlásiť do štátnej schránky, ktorá je garantovaná pre občanov. Mohol by dostávať od štátu veľmi rýchlo doporučené listy; v prípade, že by štát chcel od občana rýchlo vyplniť nejaký formulár alebo pár údajov, len by to vyplnil a odoslal. Asi by to nebolo komplikovanejšie než zaslať niečo na Facebook alebo odoslať mail. Toto keby sme mali, dnes by nám to pri niektorých potenciálnych scenároch, ktoré môžu nastať, veľmi pomohlo. Mali by sme vyriešenú priamu komunikáciu. Mohla by to byť alternatíva k striktnému overovaniu pomocou občianskeho preukazu. To, že ste to s vysokou pravdepodobnosťou vy, keď sa niekde nahlásite a komunikujete so štátom, by vedeli potvrdiť banka, energetické firmy aj ďalšie inštitúcie, ktoré už videli váš občiansky preukaz. V niektorých krajinách sa totiž identita pri takýchto službách zdieľa. Úrovní zabezpečenia je niekoľko, s mobilným ID by sa asi nedal prevádzať majetok.

Prečo to ešte nemáme?

Tento koncept mali rozpracovať štátne inštitúcie, ktoré sú za to zodpovedné. Za informatizáciu zodpovedá úrad podpredsedu vlády. Sú dokumenty, podľa ktorých malo byť mobilné ID hotové do konca roka. Dokonca niektoré riešenia boli už aj vysúťažené. Prečo to ešte nie je hotové, neviem.

Už ste sa stretli s vicepremiérkou Veronikou Remišovou a hovorili ste s ňou napríklad aj o tom?

Ešte sme sa oficiálne nestretli. Kontaktovala nás pred nástupom do funkcie. Ako zástupcovia IT sektora sme jej spolu s ITAS-om, Slovenskou informatickou spoločnosťou a Partnerstvami pre prosperitu v stredu poslali list, v ktorom sme zdôraznili pár vecí, ktoré treba podľa nás v informatizácii riešiť. Rozhodli sme sa ako tretí sektor postupovať koordinovane.

Čo ste jej poradili?

V princípe sme ju vyzvali na rýchle zlepšenia elektronických služieb, e-governmentu, chceli by sme prejsť tému ľudských zdrojov a digitálnej transformácie. To sú však témy, ktoré sú nad tým, čo sa teraz deje.

Slovensko.Digital je súčasťou poradného orgánu krízového štábu pre oblasť IT. Čo je vašou úlohou?

Ešte na začiatku sa dala dokopy komunita informatikov a vytvorila slovensko-help, cez čo bežala krízová komunikácia. Ako IT-čkári sme sa snažili im niečo poradiť. Poradný orgán sa na začiatku venoval koordinácií kľúčových ľudí z krízového štábu, ministerstiev a inštitúcií, dostal na starosť spoločnú komunikačnú platformu. Boli to videokonferencie, zdieľanie spoločných nástrojov. Aj s tým sme sa im snažili poradiť. Úrad podpredsedu vlády spolu s IT Asociáciou Slovenska sa teraz snaží prísť s centrálnejšími riešeniami pre školstvo a komunikáciu učiteľov so žiakmi a rodičmi.