Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Od pondelka sa otvoria stavebniny, záhradníctva či optiky, musia však zabezpečiť dezinfekcie rúk a rozostupy

Igor Matovič, Ján Mikas a Marek Krajčí v sobotu po zasadnutí ústredného krízového štábu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Igor Matovič, Ján Mikas a Marek Krajčí v sobotu po zasadnutí ústredného krízového štábu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pre všetky otvorené prevádzky chce vláda sprísniť hygienické štandardy. Firmy by mali zabezpečiť, aby zákazníci dodržiavali aspoň dvojmetrové odstupy a aby nosili jednorazové rukavice.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) oznámil, že od budúceho týždňa povoľuje otvorenie niektorých typov predajní a servisov. Musia však dodržať prísne hygienické štandardy, v opačnom prípady ich môže hygienik uzatvoriť.

„Chceme umožniť ekonomike, aby sa pomaly znovu otvorila a aby sme mali zabezpečené bežné potreby,“ povedal v sobotu Matovič.

Doteraz boli povolené predajne potravín a drogérie. Výnimku mali práčovne a čistiarne, autoservisy, pneuservisy či odťahové služby.

Vláda nad rámec toho povolila, aby boli aj počas nedele otvorené pohotovostné lekárne a veterinárne ambulancie.

Od pondelka sú povolené:

  • záhradníctva a predajne záhradnej techniky
  • očné optiky
  • služby STK a emisnej kontroly
  • lízingové služby
  • predajne a servis bicyklov
  • notári a advokáti
  • stavebniny
  • galantérie a metrový textil
  • farby, laky
  • predajne inštalácií a elektroinštalácií
  • železiarstva
  • zberné dvory
  • servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky
  • kľúčové služby

(Týka sa len malých prevádzok, nie obchodov typu Obi či Hornbach)

Video: V pondelok sa otvoria niektoré ďalšie prevádzky
Autorka: Michaela Barcíková

Prísnejšie hygienické štandardy

Ďalším zásadným opatrením je, že všetky fungujúce prevádzky

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Netreba sa báť, nikomu už nenapadne zatvárať obchody
  • Plán obnovy: Plénum nebude na mimoriadnej schôdzi rokovať o pláne obnovy, návrh Smeru podporilo len 55 poslancov
  • Eurofondy: Ministerstvo investícií posúva rozhodovanie o peniazoch pre regióny k miestnym ľuďom
  • Parlament: Poslanci opravili Richterovu dôchodkovú tabuľku, ktorá poškodzovala ročníky 1957 - 1965
  • Pomoc ekonomike: Britské ministerstvo financií ohlásilo nový balík opatrení na podporu zamestnanosti
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA prekvapujúco stúpol na 870-tisíc

Verili, že si v družstve budujú lepší dôchodok, teraz môžu o svoje peniaze prísť

Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia - NFD.sk
Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia – NFD.sk

Finančné družstvo zo Starej Ľubovne sľubovalo svojim družstevníkom „pasívny príjem“ z majetku družstva, ktorý spoločne vlastnia a zveľaďujú. Uverili tomu tisícky ľudí, teraz je však na súde návrh na konkurz a oni o svoje peniaze môžu prísť.

Minúta po minúte

Zamestnávateľské a priemyselné zväzy nesúhlasia s tým, aby sa novela zákona o odpadoch prijímala v skrátenom konaní. Postup, ktorý pri novelizácii zvolil rezort životného prostredia, podľa nich nie je v súlade so zásadami právneho štátu.

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Maďarská centrálna banka prekvapujúco zvýšila týždennú depozitnú sadzbu o 0,15 percentného bodu na 0,75 bodu. Snaží sa tak zabrániť rastu inflačných rizík. Forint reagoval posilnením z päťmesačných miním voči euru.

Forint v poslednom čase strácal, pretože druhá vlna koronavírusu podkopala nádeje investorov na rýchle oživenie maďarskej ekonomiky. Podľa niektorých odborníkov bude posilnenie maďarskej meny v dôsledku zvýšenia depozitnej sadzby len dočasné.

„Nemyslím si, že to bude stačiť,“ uviedol analytik Peter Virovacz z ING. „Ak forint centrálnu banku v súvislosti s vývojom inflácie znepokojuje, bude zrejme musieť budúci týždeň depozitnú sadzbu opäť zvýšiť.“ (čtk, reuters)

Private equity CVC Capital Partners začína pripravovať predaj firmy PKP Energetyka, ktorú v roku 2015 kúpila od štátnych poľských železníc. Cena transakcie sa môže vyšplhať na približne 1,8 miliardy eur.

Podľa zdrojov Reuters bude potenciálny záujemca o PKP Energetyku vzhľadom na snahy poľskej vlády o kontrolu strategických energetických aktív potrebovať v tendri lokálneho partnera.

PKP Energetyka patrí k najväčším energetickým skupinám v Poľsku, je aj dodávateľom elektriny pre štátne železnice. CVC za firmu pred piatimi rokmi zaplatila približne 440 miliónov eur vrátane dlhu.

CVC si podľa Reuters plánuje začiatkom roka 2021 najať poradcu a krátko nato spustiť súťaž. V roku 2015 sa o PKP Energetyku zaujímali aj viaceré fondy, ktoré investujú do infraštruktúry, ako napríklad KKR, EQT, Macquarie či First State.

Európsky orgán pre bankovníctvo sa rozhodol ku koncu septembra ukončiť usmernenia pre banky pri hodnotení bonity klientov, ktorí si počas pandémie požiadali o odklad splátok úverov. Informovala o tom Národná banka Slovenska.

Toto rozhodnutie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) znamená, že banky majú povinnosť postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie. „Lex korona na Slovensku naďalej platí a je možné aj naďalej požiadať o odklad splátok, pričom klienti bánk nebudú evidovaní ako omeškaní,“ priblížila NBS.

Národná banka považuje mechanizmus odkladu splátok za jedno z najúčinnejších opatrení vo vzťahu k domácnostiam a malým a stredným podnikom počas pandémie nového koronavírusu. „NBS pri hlasovaní v EBA hlasovala s ďalšími krajinami za predĺženie tohto obdobia, ale nakoniec bolo väčšinovo schválené rozhodnutie toto obdobie nepredĺžiť,“ doplnila NBS. (tasr)

Šéf štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf označil konanie bývalej podpredsedníčky Zuzany Šubovej za nemiestne a nešťastné. Tvrdí, že nie je pravda, že jej bránil k prístupu k informáciám o zákazkách úradu.

„Všetky zmluvy, ktoré si pani podpredsedníčka vyžiadala, dostala.“

Rudolf priznáva, že sa so Šubovou diametrálne rozchádzali v názore, ako riadiť inštitúciu, a na jej personálne obsadenie.

„Nemôžete prísť do úradu a myslieť si, že všetci, čo tu pracujú, sú Kičurovi ľudia,“ hovorí.

Ak by nebol ústavne zastropovaný dôchodkový vek na 64 rokov, tak by sa ženám, ktoré vychovali deti, nemohlo pomôcť vôbec. Tvrdí to Smer s tým, že OĽANO hlasovalo proti tomuto opatreniu.

Predseda strany Robert Fico preto považuje štvrtkové vyjadrenia premiéra Igora Matoviča k tejto téme o tom, že „prijatie novely je veľkou vecou pre Slovensko,“ za divadlo.

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zohľadní výchovu detí aj ročníkom žien 1957 – 1963 pri odchode do dôchodku. Koaliční ministri aj poslanci vyhlásili, že odstránili krivdu, ktorú spôsobila bývalá vláda. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že na nápravu musela vláda nájsť 430 miliónov eur.

„Keby sme takto nezastropovali dôchodky, tak by ľudia odchádzali do dôchodku vo veku 70 a viac rokov, ako si vždy želala pravicová vláda. V súčasnosti sa odchádza do dôchodku vo veku okolo 62 rokov a tým, že je nastavený určitý automat, ktorý sa zastaví o niekoľko rokov, tak v budúcnosti ľudia pôjdu do dôchodku maximálne vo veku 64 rokov,“ povedal Fico.

Proti tomuto návrhu sa podľa jeho slov postavil Matovič ako bývalý opozičný politik. „Vtedy hovoril, že Fico posiela expresom Slovensko ‚do Grécka‘, že za toto zaplatíme neuveriteľné peniaze. Tento istý Matovič sa tu vo štvrtok postaví, falošne plače a vykrikuje, že ako sme my ublížili nejakým ženám narodeným v rokoch 1957 – 1963. Takže, aká pravda?“ pýta sa Fico.

Zároveň vyčíslil, že vlani ministerstvo práce vyčlenilo 33 miliónov eur na kompenzáciu týchto ročníkov dotknutých žien. Navyše sa vedie spor na Ústavnom súde vo veci kvality zastropovania dôchodkového veku. „Stále máme pochybnosti o tom, čo je ústavné a čo nie, ale dali sme prednosť zákonu, ktorý vo štvrtok v parlamente prešiel, 140 poslancov hlasovalo za vrátane 26 poslancov Smeru. O čom to tu rozpráva Igor Matovič? Keby nedošlo k zastropovaniu dôchodkového veku na 64 rokov, v budúcnosti tak nemôžeme pomôcť ženám,“ vyhlásil Fico.

Poslanci strany podľa jeho slov za novelu zákona o sociálnom poistení hlasovali preto, že „dali prednosť sociálnym istotám“. „O akých 430 miliónoch eur tu hovorí Kollár, že je dosah? V stanovisku vlády sa hovorí o odhade pre rok 2021 vo výške 51 miliónov eur. Štvrtkové divadlo bolo trápne a smiešne,“ adresoval koaličným predstaviteľom Fico. (tasr)

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA minulý týždeň prekvapujúco stúpol na 870-tisíc. Vývoj na trhu práce nasvedčuje tomu, že oživenie americkej ekonomiky sa s dobiehajúcimi vládnymi stimulmi spomaľuje.

Analytici očakávali, že počet nových žiadostí o dávky za týždeň do 19. septembra klesne na 840-tisíc z 866-tisíc v predchádzajúcom týždni. Od začiatku pandémie sa drží nad maximami z obdobia hospodárskej krízy v rokoch 2007 až 2009 na úrovni 665-tisíc.

O podporu už nežiadajú milióny nových nezamestnaných, ako to bolo v začiatkoch pandémie. Koncom marca počet žiadostí vystrelil na historický rekord takmer 6,9 milióna. Najímanie ľudí sa rozbehlo v máji, keď firmy začali obnovovať podnikanie po uvoľnení koronavírusových reštrikcií.

Nezamestnanosť v USA v auguste klesla na 8,4 % z júlových 10,2 %, čo bolo výraznejšie, než sa očakávalo. Vzniklo však menej pracovných miest oproti predpokladom. (reuters, n)

Počet zamestnancov v bizniscentrách sa zvýšil oproti minulému roku o 3,5 %, vyplýva to z prieskumu Americkej obchodnej komory v SR. Väčšina centier podnikových a zdieľaných služieb počas pandémie pokračovala bez výrazných obmedzení a 84 % nežiadalo o žiadnu vládnu pomoc.

Pracovný trh v tomto sektore je aj vzhľadom na hospodársku situáciu stabilný, pričom asi tri z desiatich bizniscentier plánujú ďalší nábor vyššieho počtu zamestnancov vzhľadom na rast centier v najbližších mesiacoch. Na druhej strane desatina bizniscentier na Slovensku pripúšťa redukciu stavov.

Zamestnávatelia v tomto sektore aj naďalej podporujú flexibilitu výkonu práce a technologické riešenia. Stráca sa závislosť na konkrétnej lokácii zamestnanca a fyzickej prítomnosti na pracovisku.

Viac ako 40 % spoločností uviedlo, že v budúcnosti očakáva tri až štyri dni práce z domu a jeden až dva dni v kancelárii. Ďalších 28 % preferuje plnú flexibilitu podľa potrieb pracovných tímov.

Najväčšou výzvou sektora v najbližších rokoch bude dostupnosť talentov s vysokou kvalitou digitálnych zručností na trhu práce a zvyšovanie nasadzovania automatizácie a robotizácie procesov.

Predseda Fóra centier podnikových služieb v rámci Americkej obchodnej komory SR Gabriel Galgóci ocenil, že bizniscentrám sa na Slovensku darilo aj v čase pandémie. „Spoločnosti dokázali odolnosť voči negatívnym vplyvom a schopnosť adaptovať sa na zmenené podmienky,“ uviedol.

Ak chce byť Slovensko naďalej atraktívnou destináciou pre investorov, musí podľa Galgóciho radikálne zmeniť štruktúru vzdelávania, zjednodušiť proces prijímania cudzincov a zmeniť systém daní a odvodov, ktoré neúmerne zvyšujú mzdové náklady na strane zamestnávateľov. (tasr)

Predsedovia Najvyšších kontrolných úradov Poľska a Slovenska Marian Banaś a Karol Mitrík podpísali dohodu o vzájomnej spolupráci. Dohodli sa, že budú robiť paralelné kontrolné akcie, napríklad k zaobchádzaniu s plastovým odpadom či k vakcinácii obyvateľstva.

Na aktuálnej schôdzi Národnej rady sa možno ešte bude rokovať o pláne obnovy, povedal to predseda parlamentu Boris Kollár. Do programu by podľa neho mohli zaradiť podobný návrh, ktorý podal Smer, keď inicioval mimoriadnu schôdzu.

„Rokujeme o tom s koaličnými poslancami. Niečo na tento spôsob by sme chceli priniesť, aby sme tento bod otvorili a poslanci dostali viac informácií,“ povedal Kollár.

Plénum vo štvrtok neschválilo program mimoriadnej schôdze, ktorú inicioval Smer. Chcel, aby parlament prijal stanovisko k plánu obnovy.

Uznesenie malo zaviazať vládu, aby pri vypracovaní národného plánu zachovala zaužívanú úroveň sociálneho dialógu, mali by byť nominovaní experti pre včasné posúdenie plánu. Navrhované uznesenie malo súčasne zaviazať predsedu vlády Igora Matoviča (OĽANO), aby zabezpečil včasné zaradenie národného plánu obnovy na prerokovanie do parlamentu ešte pred jeho formálnym doručením Európskej komisii.

Po tom, čo parlament odmietol rokovať o tomto návrhu, predseda Smeru a poslanec Robert Fico navrhol, aby NR SR vzala na vedomie článok 2 ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach EÚ. Ten podľa neho konštatuje, že ak sa NR SR nevyjadrí k návrhu stanoviska SR do dvoch týždňov, toto stanovisko je pre vládu záväzné.

„Pripomínam, pán predseda, že návrh stanoviska podľa ústavného zákona bol predložený vo štvrtok minulý týždeň. Vo štvrtok o týždeň nadobudne, ak sa národná rada nevyjadrí k tomuto bodu, toto stanovisko záväznosť,“ adresoval Fico predsedovi parlamentu.

Kollár následne potvrdil, že má pravdu. „Budeme sa tým musieť zaoberať,“ dodal. Na tlačovej konferencii Kollár doplnil, že majú sedem dní na to, aby pripravili právne stanovisko a tento problém vyriešia.

Predseda vlády Matovič reagoval, že opoziční poslanci, ktorí chceli rokovať o pláne obnovy, nie sú pre nich partneri na túto diskusiu. Vyhlásil, že bývalí premiéri Fico a Peter Pellegrini (nezaradený) rozkradli Slovensko.

„Fico s Pellegrinim ukradli 30 miliárd eur Slovensku, ľuďom, ktorým mali vládnuť. My teraz dostaneme šesť a oni chcú o tom ešte diskutovať. Aké majú na to morálne právo?“ pýtal sa premiér. (tasr)

Britské ministerstvo financií ohlásilo nový balík opatrení na podporu zamestnanosti. V rámci neho vláda dofinancuje mzdy ľuďom, ktorí pracujú menej z dôvodu nižšieho dopytu. Nová schéma začne platiť od novembra.

Vďaka štátnej podpore miezd si zamestnanci udržia prácu aj pri nižšom počte odpracovaných hodín a nestanú sa tak nadbytočnými. Podporný program bude trvať šesť mesiacov.

Na získanie podpory bude musieť zamestnanec odrobiť aspoň tretinu normálneho pracovného času, plat za zvyšnú časť úväzku do dvoch tretín mu dorovná štát.

Schéma je určená pre malé a stredné firmy, no zapojiť sa budú môcť tiež väčšie podniky, ak im počas krízy klesol obrat.

Doterajší vládny program sa skončí 31. októbra. V Británii panovali obavy, že firmy následne začnú masívne prepúšťať. Podpornú schému vlády využívajú takmer 3 milióny ľudí (asi 12 % britskej pracovnej sily), ktorí v dôsledku pandémie nemajú prácu, ale poberajú mzdu. (tasr, čtk, cnbc)

Koalícia odmieta zásadné zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Riaditeľ RTVS v stredu informoval, že poplatok by sa mohol zvýšiť na 8,50 eura mesačne. Podľa Rezníka sa na tom zhodla pracovná skupina na ministerstve kultúry.

„Ako člen tejto pracovnej skupiny neviem o takomto jasnom závere a už vôbec nie o konkrétnej sume,“ reagoval poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO).

„Predčasné komunikovanie záverov tejto pracovnej skupiny považujem za politicky účelové,“ dodal.

Podľa neho Rezník bráni rozvoju RTVS, pretože diskusiu o financovaní RTVS otvoril strašením občanov takmer dvojnásobným zvýšením poplatkov.

„Ja si nemyslím, že v tejto chvíli prichádza zvyšovanie koncesií do úvahy,“ dodal Čekovský.

„Za stranu Sloboda a solidarita odkazujem pánovi Rezníkovi, že už nie je vo vláde s SNS a toto naozaj prehnal,“ povedal poslanec Roman Foltin (SaS). „SaS dlhodobo presadzuje, aby sa koncesionárske poplatky zrušili.“

Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov ráno odmietol aj Igor Matovič. „Roky sme ich kritizovali ako neférovú rovnostársku daň, takže určite ich teraz nebudeme dvíhať len preto, lebo si to niekto praje,“ napísal premiér na Facebooku.

Koaliční poslanci informovali, že ak to epidemiologická situácia umožní, v najbližších týždňoch zorganizujú odbornú diskusiu o budúcnosti RTVS, kde bude hlavnou témou aj financovanie verejnoprávneho média.

Koalícia od volieb avizuje zmenu zákona o RTVS. Kedy by mohol byť hotový legislatívny návrh, zatiaľ nevie odhadnúť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať