Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Prvá pomoc podnikom bude stáť miliardu mesačne, peniaze priamo dostanú aj živnostníci

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát pomôže firmám a živnostníkom opatreniami na udržanie pracovných miest za miliardu eur mesačne a bankovými zárukami za 500 miliónov eur mesačne. Na spoločnej tlačovej besede to oznámili špičky vládnej koalície.

Pomoc bude smerovať podnikateľom či firmám, čo museli zavrieť prevádzku v dôsledku opatrení proti koronavírusu, alebo tým, ktorých kríza výrazne obrala o tržby.

Podmienkou príspevkov na mzdy bude, že neprepustia zamestnancov, čo Igor Matovič na tlačovej besede viackrát zopakoval.

Na rozdiel od napríklad Spojených štátov sa vláda neodhodlala k prideľovaniu peňazí priamo občanom.

„Opatrenia sa nezakladajú na helicopter money ani na morálnom hazarde,“ vyhlásil o balíčku minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Odhadovaná miliarda eur mesačne bez bankových záruk prestavuje približne jedno percento ročného výkonu slovenskej ekonomiky a podľa ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) ide o najväčšiu podobnú pomoc v dejinách Slovenska.

V pomere k HDP patrí veľkosť slovenskej pomoci k štandardu, ktorý teraz prijímajú aj iné rozvinuté krajiny. Napríklad veľký americký balík bude stáť 10 percent HDP vrátane úverov a záruk.

Jednotlivé kroky bude musieť ešte schváliť vláda a parlament. Kabinet zasadne najbližšie v utorok, parlament potom bude návrhy schvaľovať v zrýchlenom režime.

Koaliční politici nezverejnili ďalšie technické podrobnosti pomoci, tie majú byť známe postupne od pondelka.

Zoznam opatrení

1. Štát uhradí 80 % platu zamestnancov vo firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Pomoc môže byť do výšky 200-tisíc eur na firmu, štát zaplatí celých 80 % najviac z hrubej mzdy 1100 eur.

Podmienkou podľa premiéra Igora Matoviča je, že zamestnanec nesmie byť vo výpovednej lehote. Nie je dôležité, či má zamestnanec pracovnú zmluvu na určitý čas alebo na neurčito. Typickými firmami, ktorých sa to dotkne, sú gastroprevádzky a iné služby, ktoré boli zatvorené.

2. Štát poskytne príspevky pre živnostníkov a zamestnancov vo firmách, ktoré zaznamenali pokles tržieb. Výška príspevku sa bude odvíjať od výšky ich prepadu. Môže to byť maximálne 800-tisíc eur na rok. Toto opatrenie je zamerané na firmy, ktoré sú krízou sekundárne dotknuté.

Ak firme klesnú tržby od 13. marca do 31. marca o viac ako 20 %, štát prispeje živnostníkovi alebo zamestnancovi sumou 180 eur, pri poklese tržieb o 40 %  to bude 300 eur, pri poklese o 60 % – 420 eur a pri poklese tržieb o 80 % bude príspevok 540 eur.

Tržby sa budú porovnávať s rovnakým obdobím minulého roka. Firmy a živnostníci budú môcť podľa ministra Krajniaka podávať žiadosti od pondelka budúceho týždňa a prvé peniaze majú podľa plánu odísť 15. apríla.

Všetko budú administrovať úrady práce. Krajniak hovorí, že pri posudzovaní poklesu tržieb sa spoľahnú na čestné vyhlásenia, no po skončení krízy budú tieto tržby spätne preverovať. Môžu tak urobiť napríklad vďaka dátam z e-kasy.

3. Štát poskytne mesačne bankové záruky na pôžičky vo výške 500 miliónov eur, ktoré potom komerčné banky posunú k podnikateľom za výhodných podmienok. O detailoch vláda ešte s bankami rokuje.

Premiér Matovič povedal, že minister financií v tomto týždni už viackrát s bankami rokoval.

Predpokladá sa, že banky poskytnú jednoduché podmienky odkladov splátok na tri mesiace nielen firmám, ale napríklad aj ľuďom s hypotékou.

Nie je doteraz ani jasné, či štát zruší bankový odvod.

4. Štát pre zamestnancov v karanténe, ktorí čerpajú PN alebo OČR, uhradí 55 % z ich hrubej mzdy. Toto už parlament schválil. Doteraz platil prvé dni PN zamestnávateľ.

5. Odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 %.

6. Odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40 %.

7. Firmy a podnikatelia si budú môcť započítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu od roku 2014 vrátane. Firmy to zrejme budú môcť urobiť ešte v daňovom priznaní za rok 2019, ktorého termín sa posunul na koniec júna.

Prvé dve opatrenia majú

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Tržby EasyJetu za tri mesiace do decembra klesli medziročne o 88 % na 165 miliónov libier. Aerolínie varovali, že v dôsledku slabého záujmu o lietanie zostanú do marca na 10 % kapacity spred roka. Reagujú na vývoj pandémie v Európe.

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

  • Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
  • EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
  • Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Ekonomická nálada v EÚ aj eurozóne sa v januári zhoršila, menej priaznivé sú v dôsledku pandémie i vyhliadky zamestnanosti. V pravidelnej správe to uviedla Európska komisia.

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

  • Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
  • Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
  • Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Toyota do roku 2025 zvýši svoj náskok pred VW na pozícii najväčšej svetovej automobilky, prognózuje IHS Markit. Pomôže jej aj väčšia orientácia na Spojené štáty a Áziu, ktoré pandémia zasiahla miernejšie než európsky trh.

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Štát bude môcť ľahšie odpúšťať pokuty či úroky za oneskorené daňové priznania alebo daňové platby. Parlament v zrýchlenom režime schválil novelu daňového poriadku. Podrobnosti upraví vláda v nariadení.

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať