Nemci, Česi a Taliani dávajú na pomoc ekonomike oveľa viac ako my – väčšinou však najmä úvery

Slovenská vládna koalícia oznámila v nedeľu program pomoci ekonomike, ktorého základom je preplácanie časti miezd postihnutým firmám a živnostníkom, štátne garancie na bankové úvery pre podnikateľov či chystaná dohoda o jednoduchej možnosti odkladu splátok hypoték.

Priame mesačné náklady tohto programu by mali byť okolo miliardy eur na dotované platy, OČR a nemocenské v karanténe a k tomu sa pridá pol miliardy eur garancií na úvery – tiež mesačne.

Na vytvorenie obrazu, či je to málo alebo veľa a či slovenská vláda vo výbere opatrení postupuje podobne ako väčšina iných, ponúkame prehľad toho, ako na koronavírus reagujú svetové vlády.

Analytici NBS zhrnuli z dostupných informácií kľúčové opatrenia. Vyplýva z nich, že väčšina štátov sa v prvom rade pokúša podporiť likviditu firiem, a to najčastejšie úverovými zárukami:

• v Británii by mali zaistiť úvery v objeme 330 miliárd libier (15 % HDP), malé a stredné podniky sa budú môcť oprieť o pôžičky štátnej rozvojovej banky do 5 miliónov libier s odpustením úrokov na pol roka,
• v Nemecku by zaručené úvery mohli dosiahnuť 460 miliárd eur, s možnosťou zvýšenia o ďalších 93 miliónov eur,
• Taliansko počíta so zárukami 5,1 miliardy eur, mali by mobilizovať až 350 miliárd eur likvidity (k podporeným nástrojom patrí moratórium na splácanie úverov malých a stredných podnikov, záruky na úvery pre stredné a veľké podniky, čiastočná konverzia zlyhaných pôžičiek na daňové pohľadávky voči štátu),
• USA poskytnú úvery v objeme 500 miliárd dolárov pre veľké firmy, dodatočné pôžičky budú k dispozícii pre malé podniky.

Krajiny reagujú aj odkladom alebo rozložením daní a odvodov podnikov, väčšinou dane z príjmov a DPH (napríklad Bulharsko i odkladom dane z majetku a vozidiel).

Osobitné opatrenia prijímajú štáty na udržanie pracovných miest:

• Švédsko – možnosť pracovať na kratší pracovný čas, vláda doplatí takmer plnú mzdu.
• Rakúsko – kompenzácia tretiny platu vo firmách, ktoré umožnia zostať zamestnancom doma do Veľkej noci.
• Británia – uvažuje o preplácaní 80 % platu až do 2500 libier mesačne pre zamestnancov na neplatenom voľne.
• Litva – dotácia najviac 60 % platu, max. 555 eur mesačne.
• Cyprus – dotácia 70 % platu vo firmách s najviac 5 zamestnancami a príspevok pre fyzické osoby, ktoré svoju činnosť vykonávajú popoludní alebo večer.
• Chorvátsko – dotácia ohrozeného pracovného miesta do výšky minimálnej mzdy, dotácie sezónnych pracovníkov, pracovníkov v poľnohospodárstve a rybolove.

Domácnosti sú ohrozené stratou príjmu v súvislosti s obmedzením malého podnikania aj celkovo zlou situáciou podnikov, ktorá ich núti šetriť na mzdách.

• Taliansko – dávka 600 eur pre živnostníkov a sezónnych pracovníkov. Rodiny môžu žiadať o pozastavenie splácania hypoték, ak zatvorenie podnikov ohrozuje ich živobytie. Podobne rodičia môžu dostať 600 eur na starostlivosť o deti alebo alternatívne čerpať 12-dennú rodičovskú dovolenku pri 50 % svojej mzdy,
• Británia – zavádza 3-mesačnú podporu živnostníkov na úrovni 80 % ich priemerného zisku za posledné tri roky až do 2500 libier mesačne,
• Litva – domácnosti si môžu odložiť platby (alebo dohodnúť splátky) za elektrinu a plyn,
• Rumunsko – bezplatné lieky zo štátneho rozpočtu cez sieť rodinných lekárov,
• Cyprus – cenová regulácia vybraných produktov osobnej hygieny,
• Británia, USA, Japonsko, Austrália – po vzore Hongkongu zvažujú jednorazové platby občanom, rezidentom alebo aspoň niektorým obyvateľom.

Mnohé krajiny prichádzajú so schémami dodatočnej kompenzácie podnikov. Mnohé totiž majú existenčné problémy pre zatvorené prevádzky či problémy s dodávkami alebo odbytom a opatrenia na doplnenie likvidity pre ne nepostačujú:

• Británia – granty pre malé podniky do 10-tisíc libier. Podniky v maloobchode, pohostinstve a zábave (najviac zasiahnuté pandémiou) môžu čerpať granty do 25-tisíc libier a majú 12-mesačné daňové prázdniny na zdaňovanie priestorov prevádzkarne.
• Nemecko – uvažuje o majetkových vstupoch štátu do problémových spoločností.
• Rakúsko – zriadilo špeciálny fond na krytie škôd vzniknutých zamestnancom a podnikateľom v cestovnom ruchu.
• Španielsko, Chorvátsko – podpora turistických zariadení, a to aj priamou podporou zamestnancov či odkladom turistických poplatkov súkromných ubytovní.
• Francúzsko – uvažuje, či najviac poškodeným firmám poskytne úver alebo dotáciu.
• Litva – stimuluje investície, napríklad podporou renovácie obytných domov.

Koľko odkroja z ekonomiky

Ekonómovia sa zhodujú, že pomoc pre firmy a domácnosti zasiahnuté koronakrízou musí prísť rýchlo a nemá zmysel ňou šetriť. Predpoklady na to vytvorila aj eurokomisia, keď uvoľnila pravidlá fiškálnej disciplíny, a tak sa členské krajiny výnimočne nemusia pri zvyšovaní zadlženia krotiť.

Z medzinárodného porovnania pomoci ekonomike vyplýva, že masívne sa do ratovania hospodárstva pustili napríklad Nemci. Objem ohlásenej podpory ekonomike dosahuje 28,5 % nemeckého HDP