Nemci, Česi a Taliani dávajú na pomoc ekonomike oveľa viac ako my – väčšinou však najmä úvery

Slovenská vládna koalícia oznámila v nedeľu program pomoci ekonomike, ktorého základom je preplácanie časti miezd postihnutým firmám a živnostníkom, štátne garancie na bankové úvery pre podnikateľov či chystaná dohoda o jednoduchej možnosti odkladu splátok hypoték.

Priame mesačné náklady tohto programu by mali byť okolo miliardy eur na dotované platy, OČR a nemocenské v karanténe a k tomu sa pridá pol miliardy eur garancií na úvery – tiež mesačne.

Na vytvorenie obrazu, či je to málo alebo veľa a či slovenská vláda vo výbere opatrení postupuje podobne ako väčšina iných, ponúkame prehľad toho, ako na koronavírus reagujú svetové vlády.

Analytici NBS zhrnuli z dostupných informácií kľúčové opatrenia. Vyplýva z nich, že väčšina štátov sa v prvom rade pokúša podporiť likviditu firiem, a to najčastejšie úverovými zárukami:

• v Británii by mali zaistiť úvery v objeme 330 miliárd libier (15 % HDP), malé a stredné podniky sa budú môcť oprieť o pôžičky štátnej rozvojovej banky do 5 miliónov libier s odpustením úrokov na pol roka,
• v Nemecku by zaručené úvery mohli dosiahnuť 460 miliárd eur, s možnosťou zvýšenia o ďalších 93 miliónov eur,
• Taliansko počíta so zárukami 5,1 miliardy eur, mali by mobilizovať až 350 miliárd eur likvidity (k podporeným nástrojom patrí moratórium na splácanie úverov malých a stredných podnikov, záruky na úvery pre stredné a veľké podniky, čiastočná konverzia zlyhaných pôžičiek na daňové pohľadávky voči štátu),
• USA poskytnú úvery v objeme 500 miliárd dolárov pre veľké firmy, dodatočné pôžičky budú k dispozícii pre malé podniky.

Krajiny reagujú aj odkladom alebo rozložením daní a odvodov podnikov, väčšinou dane z príjmov a DPH (napríklad Bulharsko i odkladom dane z majetku a vozidiel).

Osobitné opatrenia prijímajú štáty na udržanie pracovných miest:

• Švédsko – možnosť pracovať na kratší pracovný čas, vláda doplatí takmer plnú mzdu.
• Rakúsko – kompenzácia tretiny platu vo firmách, ktoré umožnia zostať zamestnancom doma do Veľkej noci.
• Británia – uvažuje o preplácaní 80 % platu až do 2500 libier mesačne pre zamestnancov na neplatenom voľne.
• Litva – dotácia najviac 60 % platu, max. 555 eur mesačne.
• Cyprus – dotácia 70 % platu vo firmách s najviac 5 zamestnancami a príspevok pre fyzické osoby, ktoré svoju činnosť vykonávajú popoludní alebo večer.
• Chorvátsko – dotácia ohrozeného pracovného miesta do výšky minimálnej mzdy, dotácie sezónnych pracovníkov, pracovníkov v poľnohospodárstve a rybolove.

Domácnosti sú ohrozené stratou príjmu v súvislosti s obmedzením malého podnikania aj celkovo zlou situáciou podnikov, ktorá ich núti šetriť na mzdách.

• Taliansko – dávka 600 eur pre živnostníkov a sezónnych pracovníkov. Rodiny môžu žiadať o pozastavenie splácania hypoték, ak zatvorenie podnikov ohrozuje ich živobytie. Podobne rodičia môžu dostať 600 eur na starostlivosť o deti alebo alternatívne čerpať 12-dennú rodičovskú dovolenku pri 50 % svojej mzdy,
• Británia – zavádza 3-mesačnú podporu živnostníkov na úrovni 80 % ich priemerného zisku za posledné tri roky až do 2500 libier mesačne,
• Litva – domácnosti si môžu odložiť platby (alebo dohodnúť splátky) za elektrinu a plyn,
• Rumunsko – bezplatné lieky zo štátneho rozpočtu cez sieť rodinných lekárov,
• Cyprus – cenová regulácia vybraných produktov osobnej hygieny,
• Británia, USA, Japonsko, Austrália – po vzore Hongkongu zvažujú jednorazové platby občanom, rezidentom alebo aspoň niektorým obyvateľom.

Mnohé krajiny prichádzajú so schémami dodatočnej kompenzácie podnikov. Mnohé totiž majú existenčné problémy pre zatvorené prevádzky či problémy s dodávkami alebo odbytom a opatrenia na doplnenie likvidity pre ne nepostačujú:

• Británia – granty pre malé podniky do 10-tisíc libier. Podniky v maloobchode, pohostinstve a zábave (najviac zasiahnuté pandémiou) môžu čerpať granty do 25-tisíc libier a majú 12-mesačné daňové prázdniny na zdaňovanie priestorov prevádzkarne.
• Nemecko – uvažuje o majetkových vstupoch štátu do problémových spoločností.
• Rakúsko – zriadilo špeciálny fond na krytie škôd vzniknutých zamestnancom a podnikateľom v cestovnom ruchu.
• Španielsko, Chorvátsko – podpora turistických zariadení, a to aj priamou podporou zamestnancov či odkladom turistických poplatkov súkromných ubytovní.
• Francúzsko – uvažuje, či najviac poškodeným firmám poskytne úver alebo dotáciu.
• Litva – stimuluje investície, napríklad podporou renovácie obytných domov.

Koľko odkroja z ekonomiky

Ekonómovia sa zhodujú, že pomoc pre firmy a domácnosti zasiahnuté koronakrízou musí prísť rýchlo a nemá zmysel ňou šetriť. Predpoklady na to vytvorila aj eurokomisia, keď uvoľnila pravidlá fiškálnej disciplíny, a tak sa členské krajiny výnimočne nemusia pri zvyšovaní zadlženia krotiť.

Z medzinárodného porovnania pomoci ekonomike vyplýva, že masívne sa do ratovania hospodárstva pustili napríklad Nemci. Objem ohlásenej podpory ekonomike dosahuje 28,5 % nemeckého HDP, všíma si v blogu ekonomický expert Progresívneho Slovenska Ján Remeta. Veľkú väčšinu tvoria bankové garancie a záruky.

Podobne je to aj v prípade Talianska, ktoré patrí ku krajinám najviac postihnutým pandémiou. Taliani vyčleňujú na pomoc ekonomike vyše pätiny HDP, rozsiahly balík naplánovali aj Česi (18 %). V oboch prípadoch tvoria gro opäť bankové záruky.

Slovenská „prvá pomoc“ je relatívne skromnejšia, na úrovni 4,5 % ročného výkonu ekonomiky. Na rozdiel od robustnejších schém je však väčšina podpory orientovaná priamo, záruky tvoria 1,5 % HDP.

Osvedčený nemecký recept

Nemecko siaha tiež po overenom nástroji na prečkanie krízových časov, takzvanom kurzarbeite, ktorým podopieralo zdecimovanú ekonomiku napríklad po 2. svetovej vojne. Jeho podstatou je, že firmy skrátia zamestnancom úväzky, nechajú ich doma, no stále ich platia. Väčšinu výdavkov na mzdy, typicky 60 %, zatiahne štát, píše Bloomberg.

Podniky musia aj v rámci kurzarbeitu zháňať peniaze na výplaty, štát im časť výdavkov prepláca spätne. Cieľom je, aby firmy prečkali zlé časy a mohli rýchlo naskočiť na bežnú prevádzku, keď sa situácia opäť zlepší.

Počas finančnej krízy v roku 2009 fungovalo v režime kurzarbeitu 1,5 milióna nemeckých pracovníkov. Vláda Angely Merkelovej odhaduje, že tento rok by ich mohlo byť najmenej 2,15 milióna, čo si vyžiada náklady zhruba 10 miliárd eur.

Za týždeň do 20. marca požiadalo o kurzarbeit vyše 76-tisíc firiem. Desiatky tisíc zamestnancov si chce týmto spôsobom udržať v Nemecku napríklad Volkswagen či Daimler, záujem o schému prejavila aj Puma, uvažuje o nej Deutsche Bank.

Vlani, keď nemecká ekonomika zápasila s dosahmi globálneho obchodného napätia, malo o kurzarbeit záujem v priemere 600 podnikov za mesiac.

Slabé miesta kurzarbeitu

Nemecký systém skrátených úväzkov so štátnou finančnou podporou má svoje muchy. Podľa odborového zväzu Verdi mechanizmus vládnej podpory nie je dostatočný na to, aby reálne pomohol ľuďom pracujúcim v nízkopríjmových sektoroch, ako je turizmus či reštauračný biznis.

Ku kritikom kurzarbeitu patria menší podnikatelia. Majiteľ viacerých reštaurácií a kaviarní vo Frankfurte so zhruba 140 pracovníkmi hovorí, že si nemôže dovoliť čakať niekoľko dní či týždňov na preplatenie miezd od vlády, pretože každý mesiac má vysoké náklady na personál. „Nedá sa to jednoducho utiahnuť z úspor,“ tvrdí Sam Kamran.

Napriek takýmto nedostatkom sa očakáva, že kurzarbeit pomôže Nemecku vyhnúť sa prudkému nárastu nezamestnanosti.