Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pätina ľudí hovorí, že bude mať problém splácať dlhy (prieskum Focusu o financiách v koronakríze) 

  • Vážne finančné problémy už má alebo ich očakáva pätina ľudí žijúcich na Slovensku. Predpokladajú, že im príjmy padnú tak, že nebudú vedieť splácať dlhy. 
  • Ďalších vyše 44 percent tvrdí, že síce so svojím príjmom vyjde, no bude to len z mesiaca na mesiac.
  • V najväčšom riziku sú nezamestnaní a ľudia, ktorí sa vidia ako živnostníci a podnikatelia.  

Podľa exkluzívneho prieskumu o postojoch ľudí v čase pandémie, ktorý robila pre Denník N agentúra Focus, si len menej ako desatina ľudí na Slovensku myslí, že sú aj v tejto novej situácii finančne „za vodou“.

Štvrtina hovorí, že si možno niečo usporí, no bude to akurát tak stačiť na mimoriadne výdavky.

Pre porovnanie, v Česku, kde urobila prieskum agentúra Behavio, sú na tom ľudia so svojimi očakávaniami ešte o čosi horšie.

Hoci problémy predpokladá rovnako pätina ľudí, zvyšok sa oproti Slovákom cíti menej komfortne.

Pocitovo „za vodou“ sa označili len štyri percentá ľudí, čo je len polovica slovenskej úrovne optimistov.

Až 55 percent obyvateľov Česka vyjde len tak-tak – z mesiaca na mesiac. A s úsporami, hoci pôjdu akurát na mimoriadne výdavky, ráta len 21 percent z nich.

Ľudia majú strach, že nebudú mať peniaze

Agentúra Focus robila prieskum koncom 25. a 26. marca na vzorke 1 015 respondentov. Teda ešte pred tým, než sa karanténa a opatrenia mohli prejaviť na výplatných páskach a skôr, ako vláda oznámila dotovanie časti platov a odklady splátok úverov.

Bolo to dva týždne po tom, čo sa opatrenia v ekonomike sprísnili, niektoré prevádzky povinne zavreli a ďalšie firmy nechali dobrovoľne svojich pracovníkov doma.

Aj keď väčšina ľudí tvrdí, že čakajú len mierny výpadok príjmov (dvaja z piatich) alebo sa ich to vôbec nedotkne (17 percent), nezanedbateľná skupina ľudí má strach.

Výrazného výpadku peňazí sa obáva viac než štvrtina ľudí a skoro 17 percent dokonca tvrdí, že už takúto dieru v peňaženke majú.

Focus robil prieskum pomocou on-line dotazníka, čo znamená, že je reprezentatívny pre slovenskú dospelú on-line populáciu, no nezachytáva odpovede približne 20-percentnej časti populácie, ktorá nemá pripojenie na internet. Do veľkej miery ide o ľudí starších ako 60 rokov.

Najviac sa budúcnosti boja podnikatelia a nezamestnaní

Medzi tých, čo majú najväčšie obavy o svoju finančnú budúcnosť, nepatria len nezamestnaní, ktorí, prirodzene, výpadok príjmov majú.

Patria tam ale najmä podnikatelia a živnostníci, či ľudia, ktorí pracovali len na čiastočný pracovný pomer alebo na dohodu. Viac než štvrtina z nich už výpadok pociťuje.

Zamestnanci v trvalom pracovnom pomere síce tiež majú obavy o svoju budúcu finančnú pohodu, ale medzi nimi je najväčšia skupina tých, ktorí si myslia, že im do domácej kasy pribudne len mierne menej peňazí (47 %), len čosi cez 12 percent už teraz zostalo s menším príjmom.

 

Najväčším finančným problémom v dôsledku epidémie čelia ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Prirodzene, najviac nezamestnaní.

Vysokoškolsky vzdelaní ľudia si väčšinou myslia, že vyjdú s príjmom len tak-tak, a ak si usporia, nakoniec to minú na mimoriadne výdavky.

Kto bude mať najväčšie problémy splácať dlhy

  • polovica nezamestnaných, tretina ľudí s čiastočným pracovným pomerom či na dohodu, podnikatelia a ľudia v domácnosti s deťmi (29, resp. 30 %)

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Aerolínie Emirates a Etihad zavádzajú cestovné preukazy pre pasažierov, ktorí boli očkovaní proti covidu-19 alebo majú negatívny test. Dopravcovia zo SAE vyskúšajú novinku v spolupráci s medzinárodným združením IATA.

Cestovný preukaz IATA sa bude predkladať na vybraných letoch z Abú Zabí v 1. štvrťroku, informovala národná letecká spoločnosť Etihad. Ak bude skúška úspešná, preukaz neskôr rozšíri na ďalšie lety.

Emirates odštartujú prvú fázu zavádzania cestovného preukazu v apríli na letoch z domovského Dubaja.

Spojené arabské emiráty zaočkovali proti covidu-19 takmer dva milióny ľudí a majú po Izraeli najviac očkovaných na 100 obyvateľov.

Združenie IATA so skupinou IAG (matka British Airways) na konci roka naplánovalo testovací program. V decembri začali skúšať nový proces digitálneho overovania založeného na systéme cestovného preukazu IATA Singapore Airlines. (čtk, bloomberg)

Slovenská aliancia moderného obchodu víta návrh ministerstva financií, aby sa obmedzili jedno- a dvojcentové mince pri platbách v hotovosti. Obchodníci argumentujú tým, že im to pomôže znížiť náklady a ľudia sa nemusia obávať zdražovania, keďže sa zaokrúhli až výsledný nákup hradený v hotovosti.

Bezhotovostné platby pôjdu naďalej bez zaokrúhľovania, keďže tie na používanie centových a dvojcentových mincí nemajú vplyv.

„Skúsenosť z iných európskych krajín ukazuje, že už v prvom roku platnosti sa stiahne z obehu výrazná väčšina týchto mincí. Napriek tomu obchodníci budú musieť aj naďalej prijímať tieto mince, keďže zostanú platným platidlom, pretože samotné zrušenie týchto mincí sa musí urobiť na centrálnej európskej úrovni“ uviedla aliancia.

Lietadlá Boeing 737 Max pravdepodobne na budúci týždeň dostanú povolenie na komerčné lety v EÚ, uviedol šéf európskeho regulátora EASA Patrick Ky. V USA a niektorých ďalších krajinách už tieto stroje môžu lietať po nútenej odstávke.

Boeingy 737 Max museli zostať mimo prevádzky po dvoch tragických nehodách v Indonézii a Etiópii, ktoré odhalili softvérovú chybu. Úrady po celom svete ich vyradili na jar 2019.

Stroje 737 Max budú môcť lietať, ak splnia podmienky EASA a piloti absolvujú výcvik. Jednou z vynútených zmien je nová certifikácia stabilizačného systému MCAS, ktorý pravdepodobne zohral kľúčovú úlohu pri nehodách.

Minulý mesiac sa 737 Max po schválení zmien od amerického regulátora FAA vrátil do prevádzky v Spojených štátoch. Stroj môže lietať aj v Brazílii, tento týždeň by mal získať povolenie i v Kanade. (čtk, reuters)

Sociálna poisťovňa upozorňuje na možné výpadky v dostupnosti portálu elektronických formulárov dnes od 14. do 16. h. Výpadky spôsobené úpravami na technickej infraštruktúre sa môžu týkať aj e-formulára na žiadosť o pandemickú PN.

Využitie prostriedkov z finančnej rezervy premiéra by mohla po novom posudzovať špeciálna komisia, zriadená by mohla byť ako poradný orgán predsedu vlády. Vyplýva to z navrhovanej novely, ktorú predložil Milan Vetrák z OĽaNO.

„S cieľom zabezpečiť transparentnosť využívania rozpočtových prostriedkov z rezervy predsedu vlády a komplexne posúdiť využitie týchto prostriedkov sa navrhuje zriadiť poradný orgán predsedu vlády v podobe komisie, ktorá by posúdila využitie týchto prostriedkov ešte pred tým, ako o využití prostriedkov z rozpočtovej rezervy predsedu vlády rozhodne premiér,“ píše sa v dôvodovej správe.

Vetrák, ktorý je predsedom parlamentného ústavnoprávneho výboru, argumentuje, že obdobné poradné orgány majú zriadené všetci členovia vlády aj niektorí vedúci orgánov štátnej správy, ktorí rozhodujú o poskytnutí dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Novela by mohla v prípade schválenia parlamentom a podpísania prezidentkou nadobudnúť účinnosť od 1. mája 2021. (tasr)

Dôvera investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku sa v januári zvýšila, prispel k tomu najmä lepší výhľad exportu aj celého hospodárstva. Index dôvery, ktorý zostavuje inštitút ZEW, stúpol na 61,8 z decembrových 55 bodov.

Rast ukazovateľa bol výraznejší, než očakávali analytici, ktorí počítali so zvýšením na 60 bodov. „Napriek neistote týkajúcej sa toho, ako sa bude ďalej vyvíjať uzávera, sa výhľad nemeckej ekonomiky zlepšil,“ uviedol šéf ZEW Achim Wambach.

Samostatný index hodnotiaci súčasné ekonomické podmienky vzrástol na mínus 66,4 bodu z decembrových mínus 66,5 bodu. Analytici očakávali opačný vývoj.

Ako sa darí ekonomike

Nemecký HDP sa vlani v dôsledku pandémie prepadol o 5 %. Čísla za 4. kvartál zverejní spolkový štatistický úrad koncom januára.

V 3. štvrťroku sa ekonomika zotavovala z jarného pandemického útlmu. Polepšila si o 8,5 % po rekordnom prepade o 9,8 % v 2. kvartáli. (čtk, reuters)

Bratislavskému letisku padol vlani počet cestujúcich o 82 %. Počtom vybavených pasažierov sa tak vrátilo podľa svojich údajov do roku 2002. Výsledok ovplyvnila predovšetkým pandémia koronavírusu. Nákladná doprava, naopak, rástla.

Aké čísla zverejnilo letisko

  • Vlani vybavilo 405 097 cestujúcich (– 82 %).
  • V januári a vo februári pred pandémiou ešte počet pasažierov rástol.
  • Najviac cestujúcich smerovalo do/z Londýna a Dublinu, najviac využívané aerolínie boli írsky Ryanair a maďarský Wizz Air.
  • Počet letov padol medziročne o 52 %, klesali najviac medzinárodné a charterové lety (o 70 %), menej obchodné a súkromné (o 25 %).
  • Objem nákladu medziročne stúpol o 21 % na 24 739 ton, čo je druhý najlepší výsledok po roku 2017.

Počas pandémie koronavírusu boli od 13. marca do polovice júna úplne zakázané prílety civilných lietadiel z iných krajín, výnimku mali repatriácie. Aj neskôr platili rôzne cestovné obmedzenia.

Letisko patrí štátu, politici za bývalej i súčasnej vlády hovoria o plánoch dlhodobo ho prenajať súkromnému investorovi.

Globálny nedostatok súčiastok okliešťuje výrobu automobilov v Maďarsku. Závod Mercedes-Benz v Kecskeméte zastavuje produkciu na desať dní, fabrika Audi v Győri bude pokračovať vo výrobe len na jednu zmenu.

O redukcii výroby v maďarských automobilkách informuje portál Vg.hu.

Komunikačná šéfka Audi Hungaria Mónika Czechmeisterová uviedla, že vo všetkých závodoch skupiny môžu byť obmedzené výrobné kapacity. Dodala, že koncern VW intenzívne pracuje na čo najskoršom vyriešení problému.

Továrni Suzuki v Ostrihome globálny nedostatok dielcov zatiaľ nespôsobuje ťažkosti. Spolu s dodávateľmi pracuje na tom, aby dodávky boli priebežné, uviedla spoločnosť Magyar Suzuki. (tasr)

McDonald’s na Slovensku vlani počas pandémie rozširoval doručovacie služby jedla. V januári pred vypuknutím pandémie túto službu ponúkal v štyroch bratislavských reštauráciách, aktuálne je ich 16, pribudli aj v Košiciach, Trnave a Banskej Bystrici.

Celkovo má reťazec s rýchlym občerstvením na Slovensku 35 reštaurácií, fungujú na systéme franšíz. Doručovacie služby chce zavádzať aj v ďalších prevádzkach.

Dopyt po rope sa v dôsledku pandémie bude oživovať pomalšie, v 2. polroku by ho mohlo podporiť rozšírenie očkovania a nové stimulačné opatrenia, uviedla agentúra IEA. Výhľad rastu dopytu na tento rok znížila o 300-tisíc barelov denne.

„Uzavretie hraníc, rozstupy a zastavenie aktivity budú aj naďalej obmedzovať dopyt po pohonných látkach, kým sa nepodarí viac rozšíriť distribúciu vakcíny, pravdepodobne až v druhej polovici roka,“ uvádza IEA v pravidelnej mesačnej správe.

Podľa agentúry sa dopyt po rope už zlepšoval, v decembri sa však trend obrátil. Znížila preto výhľad rastu dopytu na 1. štvrťrok o 580-tisíc barelov denne.

Tento rok IEA očakáva celkové zvýšenie dopytu o 5,5 milióna na 96,6 milióna barelov denne. Vlani klesol o 8,8 milióna barelov denne.

Ako sa vyvíjajú ceny ropy

Ceny ropy sa tento rok vďaka oznámeniu Saudskej Arábie o ďalšom znížení ťažby v nasledujúcich dvoch mesiacoch zotavili. Barel severomorskej zmesi Brent sa v súčasnosti obchoduje nad 55 dolármi a je blízko takmer ročného maxima.

Rast cien sa však spomalil, pretože zvýšenie počtu prípadov covidu-19 prinútilo mnohé krajiny opäť obmedziť pohyb. Je to aj prípad Číny, ktorá bola doteraz hlavným ťahúňom oživenia dopytu po pohonných látkach. (čtk, reuters)

Europoslanec SaS Eugen Jurzyca hovorí, že klesá ochota Slovákov financovať zelené projekty. Opiera sa o prieskum Focusu; pýtal sa v ňom na ochotu zvýšiť podporu zelených projektov z eurofondov aj za cenu zníženia podpory diaľnic, školstva či zdravotníctva.

Koncom roka 2019 so zvýšením podpory zelených projektov podľa europoslanca súhlasilo 40,5 % opýtaných, koncom vlaňajška už len 32,2 %. Prieskum si dal vypracovať europoslanec.

Jurzyca dodal, že treba napriek tomu „veriť vedeckému konsenzu o tom, že boj s klimatickou zmenou je nutný a musíme aj na Slovensku dodržiavať naše medzinárodné záväzky“.

Focus robil vlani v novembri aj iný prieskum pre SAV – 55 % opýtaných v ňom odpovedalo, že ochrana životného prostredia má prednosť pred ekonomickým rastom.

Slovensko získa v najbližšom období viac peňazí z EÚ než v minulosti. Okrem „klasických“ eurofondov totiž môže čerpať 5,8 milióna eur grantov z fondu obnovy EÚ. Veľká časť z nich bude venovaná práve na projekty zamerané proti klimatickej zmene.

Zdroj – SaS
Zdroj – SaS

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať