Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo hovoria Mikloš, Draxler, Molnárová a spol. na koaličnú pomoc ekonomike (Panel expertov E)

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo sú najlepšie stránky a čo sú najväčšie nedostatky aktuálne schválených opatrení na záchranu ekonomiky? 

Zatiaľ odpovedali Kahanec, Suďa, Štefanides, Ovčarik, Mikloš, Vlachynský, Hirman, Molnárová, Vašáková, Blahová, Draxler a Valachy.

Najprv odpovede jednou vetou:

 

Sanitka sa síce poriadne zdržala v zápche koaličných rokovaní, ale keď prišla, veci sa diali pomerne rýchlo.

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce


Viem si preto predstaviť, že by avizovaný mesačný miliardový kaliber mohla vláda pokojne zdvojnásobiť, aby aspoň čiastočne pomohla aj veľkým podnikom a ufinancovala povedzme trojmesačné moratórium na všetky daňové a odvodové preddavky, bez testovania poklesu tržieb firiem i živnostníkov.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk


Opatrenia sú v zásade správne, ich slabinou sa môže stať to, čo sa vládou deklaruje ako ich prednosť, a to je adresnosť.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií


Hypotéza v článku Miroslava Beblavého o odpočítavaní daňovej straty je určite prehnaná, keďže neráta s tým, že účtovné straty sa odlišujú od daňových. Napríklad v prípade najstratovejšej Kočnerovej firmy štát nepríde ani o cent, lebo táto kladný základ dane z príjmov nikdy nemala a ani mať nebude.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku


Pozitívne je, že opatrenia sú pomerne rýchle, po týždni nástupu novej vlády, a ponúkajú spoločnostiam nádej a finančnú injekciu.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Miestami vyzerajú niektoré opatrenia prekombinovane a nebude jednoduché ich rýchlo implementovať, ale oceňujem, že si vláda v tomto momente zachovala triezvy prístup.

Martin Vlachynský, INESS


Kurzarbeit malo už pred koronavírusom až 18 členských štátov. Krajiny ako Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Rakúsko či Portugalsko však tieto opatrenia upravili na obdobie krízy tak, aby sa stali flexibilnejšími a rýchlejšie použiteľnými.

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Povedzme na rovinu, že mnohé naše dôležité sektory ako automobilový priemysel či metalurgia boli vo vážnych problémoch už v minulom roku, teda ešte dávno pred vypuknutím epidémie. Aj im je však potrebné teraz pomôcť, už len kvôli ich dôležitosti pre celú našu ekonomiku.

Karel Hirman, energetický analytik


Bolo by dobré sadnúť si a porozmýšľať, ako pomôcť malým živnostníkom. Jedna vec je poskytnúť im finančnú dotáciu, ktorá im môže pomôcť na určitú dobu, dôležité je však vymyslieť postup, ako ďalej, aby prežili nasledujúce mesiace.

Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk


Zdá sa mi, že medzi odbornou lekárskou verejnosťou nie je jasne formulovaný konsenzus o tom, ako dlho nás bude vírus trápiť, a teda ako dlho musí byť ekonomika vypnutá. Preto je dobré, že si vláda dala strop 1 mld. eur mesačne na podporu ekonomiky a 500 mil. eur na záruky. Viac si ako krajina nemôžeme dovoliť, keďže nevieme, ako dlho ju budeme potrebovať dávať.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky


Teraz nám všetkým treba túto pohromu prežiť. Počítať, moralizovať a plánovať budeme potom. Na prežitie treba keš. Každému, rovnako (nech si nezávidíme) a hlavne hneď.

Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky


Prvé, čo sa pri pohľade na nedeľný koaličný balík dá konštatovať, je jeho relatívna skromnosť vzhľadom na výzvu, ktorá pred nami je.

Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva

Celé odpovede:


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Navrhované opatrenia sú prvou pomocou,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Ekonóm Goliaš z krízového štábu: Výška príspevkov na udržanie zamestnanosti je malá, odporučili sme ich zvýšiť

Šéf INEKO Peter Goliaš. Foto - TASR
Šéf INEKO Peter Goliaš. Foto – TASR

Ekonóm Peter Goliaš z ekonomického krízového štábu hovorí, že príspevky na udržanie zamestnanosti treba výrazne zvýšiť. Odkazuje na prieskumy, kde sa podnikatelia sťažujú, že výška podpory nestojí za nevyhnutnú administratívu.

Zdieľať

Pomoc pri nájmoch: Ministerstvo spravodlivosti verí, že sa nájde riešenie, ktoré nevyvolá pocit krivdy   

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Nájomcovia, ktorí museli pre pandémiu zatvoriť svoje prevádzky, čakajú na kompenzáciu nájmov, na program vlády a do parlamentu by sa mal zákon dostať 3. júna. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho pripravuje, verí, že sa nájde riešenie, ktoré nevyvolá pocit krivdy u nájomcov či prenajímateľov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Prešovský samosprávny kraj pridá od pondelka 1. júna prímestské školské spoje, nevráti sa však k plnej prevádzke ako pred pandémiou. Kraj to zdôvodňuje tým, že do škôl nebude chodiť väčšina žiakov druhého stupňa ani stredoškoláci.

  • Dopravcovia zverejnili cestovné poriadky na svojich weboch, podľa krajskej samosprávy sa dopĺňajú aj informácie na stránku cp.sk.
  • Kraj si prímestskú dopravu objednáva od SAD Prešov, SAD Humenné, SAD PopradBUS Karpaty.

MHD v Prešove bude jazdiť ďalej ako cez prázdninové pracovné dni, dopravný podnik však pridá niekoľko školských spojov. (tasr, n)

Zdieľať

Microsoft chce desiatky novinárskych pozícií nahradiť systémom umelej inteligencie. Podľa denníka Seattle Times sa opatrenie dotkne asi 50 pracovných miest vo výrobe spravodajstva pre web MSN prevádzkovaný Microsoftom.

Túto prácu teraz robia agentúrni zamestnanci, ktorých služby už však spoločnosť po 30. júni nechce využívať.

„Ako všetky spoločnosti pravidelne vyhodnocujeme svoju obchodnú činnosť,“ uviedol Microsoft vo vyhlásení. „To niekedy môže vyústiť do zvýšenia investícií do niektorých oblastí a reštrukturalizácie iných. Tieto rozhodnutia nevychádzajú z terajšej pandémie,“ dodala spoločnosť.

Podľa Seattle Times si Microsoft ponechá kmeňových novinárskych zamestnancov, ktorí vykonávajú podobnú prácu ako agentúrni, s tými však zmluvy neobnoví. Denník s odvolaním na niektorých zamestnancov uviedol, že MSN bude na produkčnú prácu využívať umelú inteligenciu.

Súčasťou práce spravodajskej produkcie je organizácia správ od spolupracujúcich mediálnych domov či výber údernejších titulkov a lepších ilustračných fotografií. Robia to teraz ľudia, túto úlohu však prevezme umelá inteligencia.

„Už niekoľko mesiacov to fungovalo v poloautomatickom režime, teraz to dostalo zelenú,“ citoval denník jedného z agentúrnych pracovníkov, ktorému neobnovili zmluvu. „Je demoralizujúce pomyslieť na to, že stroje nás môžu nahradiť, ale tak to je,“ dodal.

Niektorí prepustení novinári upozorňujú na to, že umelá inteligencia nemusí editorskú prácu plne zvládnuť, čo sa môže skončiť vydávaním nevhodných správ.

„Celý čas čítam o tom, ako automatizácia a umelá inteligencia prevezmú ľuďom prácu. A teraz prevzali moju,“ uviedol podľa denníka Guardian ďalší z prepustených novinárov.

Portál BBC poznamenal, že Microsoft je len jednou z mnohých IT firiem, ktoré s umelou inteligenciou v novinárskej práci experimentujú. Ďalšou je napríklad gigant Google. Cieľom vývoja takýchto systémov umelej inteligencie je znížiť náklady a zvýšiť efektivitu práce. (čtk)

Zdieľať

Pellegrini kritizuje vládnu pomoc pre podnikateľov počas koronakrízy. „Vaša pomoc je v porovnaní s inými krajinami najpomalšia, najkomplikovanejšia a najslabšia,“ povedal Pellegrini v TV Markíza. Podpredseda Smeru sa obáva, že sa spustí „pandémia nezamestnanosti na Slovensku“.

Zdieľať

Peter Pellegrini si myslí, že na zákaz nedeľného predaja nie je ideálny čas. Návrh zákona však podľa neho preverí, aká jednotná je koalícia. Pellegrini to povedal v diskusnej relácií Na telo.

Zdieľať

Minister práce Milan Krajniak k zákazu nedeľného predaja: „Zatiaľ platí stav, ktorý je dohodnutý – poslanecké návrhy môžu prejsť iba vtedy, ak sa na tom všetci zhodneme,“ povedal v relácii TV Markíza Na telo.

Krajniak dodal, že on by tento návrh podporil, ale akceptuje, že SaS na čele s Richardom Sulíkom je proti. Ak sa oni nerozhodnú návrh podporiť, zákaz predaja v nedeľu nebude.

Zdieľať

Peter Žiga k zatvoreniu obchodov v nedeľu: „Prečo v čase, keď by sme mali podporovať predaj, hovoríme o tom, že by sme zatvorili obchody v nedeľu? Ekonomická situácia teraz na toto nie je dobrá,“ povedal Žiga v TA3.

Podpredseda Smeru by túto tému odsunul napríklad o dva roky. Taktiež by podľa neho nebolo fér, ak by sa zatvorili obchody, ale výroba vo fabrikách by naďalej v nedeľu pokračovala.

„Keď má byť voľná nedeľa, nech je pre všetkých,“ poznamenal k téme predseda parlamentu Boris Kollár.

Zdieľať

Boris Kollár si myslí, že obmedzenia by sa mali naďalej uvoľňovať. „Som presvedčený, že tento stav je už neudržateľný a pochopia to aj odborníci a hygienici,“ povedal Kollár na TA3 s tým, že Slovensko by malo ísť v súlade so susednými krajinami.

Zdieľať

Tender na rekonštrukciu gabčíkovských komôr prejde auditom, oznámil minister životného prostredia. Prípadom sa už zaoberá aj polícia.

„Existujú dôvodné podozrenia, že súťaž na rekonštrukciu gabčíkovských komôr nemusela byť v súlade s legislatívou. Ak by to zaváňalo korupciou, pravdepodobne by to nevyzeralo inak. O štátnu zákazku mali záujem viaceré firmy. Jednu z nich, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku, vyradili ešte pred súťažou,“ tvrdí Ján Budaj.

Za podozrivé považuje rezort aj okolnosti v personálnom obsadení vysokých postov v štátnom podniku, pričom sa odvoláva na medializované informácie. Štátnu zákazku vyhrala firma Metrostav, ktorej bývalý manažér pracoval vo vodohospodárskom štátnom podniku, ktorý celý tender pripravoval.

„Vidím v tom konflikt záujmov. Využijem všetky zákonné nástroje, ktoré mám v rukách, aby som zistil, či bola súťaž férová,“ doplnil minister. (tasr)

Zdieľať

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo pred továrňou Renaultu vo francúzskom meste Maubeuge proti plánovanému prepúšťaniu. Automobilka v piatok predstavila plány na reštrukturalizáciu tovární a zrušenie 15-tisíc miest, z toho 4 600 vo Francúzsku.

Informovala o tom agentúra AFP.

Renault zápasí s poklesom dopytu, ktorý tento rok prehĺbila koronavírusová kríza. Vlani automobilka vykázala prvú celoročnú stratu za desať rokov a jej tržby klesli o viac než tri percentá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento týždeň predstavil balíček v hodnote vyše osem miliárd eur na záchranu domáceho automobilového priemyslu. Vyzval tiež francúzske automobilky, aby vyrábali autá vo svojej krajine. Štát v Renaulte vlastní 15-percentný podiel. (čtk)

Zdieľať

Nemecká vláda sa dohodla s EÚ na záchrannom balíčku deväť miliárd eur pre leteckú spoločnosť Lufthansa. Berlín po intenzívnych rokovaniach súhlasil, že Lufthansa zníži počet svojich lietadiel vo Frankfurte a v Mníchove.

Letecká spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že sa na oboch letiskách vzdá 24 slotov, teda pridelených časov na vzlety a pristátia, čím vznikne priestor novým konkurentom. Balíček ešte musí schváliť dozorná rada a akcionári.

Domáce podmienky

Záchranný balíček najväčším európskym aerolíniám schválil nový nemecký fond pre hospodársku stabilizáciu WSF v pondelok. Pomoc zahŕňa majetkovú injekciu od vlády, ktorá získa podiel 20 percent kúpou nových akcií za 300 miliónov eur. Bude mať aj dve kreslá v predstavenstve. Tento podiel by WSF chcel predať do konca roka 2023.

WSF investuje do Lufthansy aj 5,7 miliardy eur prostredníctvom tichej účasti, čo znamená, že získa kapitál bez hlasovacích práv. Letecká spoločnosť získa taktiež syndikovaný úver až tri miliardy eur na tri roky od štátnej banky KfW a súkromných bánk.

Kto môže získať uvoľnené miesta

Lufthansa dnes uviedla, že Brusel v konečnej dohode ustúpil zo svojich počiatočných požiadaviek. Aerolínie z Frankfurtu a Mníchova stiahnu po štyroch lietadlách. 24 slotov sa rovná trom párom vzletov a pristátí každého zo štyroch lietadiel na danom letisku.

Počas prvých 18 mesiacov môže uvoľnené sloty vo Frankfurte či Mníchove získať vždy len jeden nový konkurent. Potom budú sprístupnené všetkým konkurentom, ktorí už na menovaných letiskách pôsobia. Ich kapacita bude pridelená v ponukovom konaní európskym leteckým spoločnostiam, ktorým v čase pandémie štát výrazne nepomohol, uviedla Lufthansa. (čtk)

Zdieľať

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a minister financií Eduard Heger rokovali v piatok o pomoci pre hlavné mesto. Diskutovali aj o financovaní mesta v budúcnosti, zákone o hazarde a objektívnej zodpovednosti pre mestských policajtov.

Bratislava čelí podobne ako iné mestá masívnym výpadkom príjmov v dôsledku koronakrízy.

Kto bol na rokovaní:

  • Okrem Valla a Hegera diskutovali aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) a predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Obaja sú zároveň bratislavskými mestskými poslancami. Za mesto sa zúčastnili aj riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál či Matúš Lupták, ktorý dozerá na mestské financie.

O čom sa hovorilo:

  • Poslanec Vetrák na sociálnej sieti napísal, že postavenie Bratislavy budú riešiť v rámci reformy financovania samosprávy.
  • Preskúmať chce aj možnosť zavedenia novej dane z vonkajšej reklamy či väčšie zdanenie developerov pri výstavbe viacpodlažných výškových budov.
  • Niektoré druhy hazardu, ktoré ľuďom prekážajú, chcú zakázať, ako napríklad herne či výherné automaty. „Musíme však spresniť aj legislatívu, aby pri iných druhoch hazardu finančne nepoškodzovala mestá a obce,“ tvrdil Vetrák.
  • Vláda podľa Vetráka môže pomôcť Bratislave s likviditou a taktiež poskytnúť finančnú pomoc verejnej doprave. „Eduard Heger prisľúbil aj urýchlenie úhrady finančných prostriedkov z eurofondov určených na výstavbu karlovesko-dúbravskej radiály (26 miliónov eur),“ poznamenal Vetrák.
  • Ministerstvá financií a vnútra pripravia spustenie inštitútu objektívnej zodpovednosti pre mestskú políciu, čo mesto žiada na podporu svojej chystanej parkovacej politiky.
  • Vetrák uviedol, že sa pracuje aj na novom zákone o Bratislave, ktorý „obmedzí pôsobnosť niektorých menších mestských častí“.
  • Aj primátor Vallo na Facebooku napísal, že diskutovali o financovaní Bratislavy v budúcnosti a ťažkostiach mestom vlastneného Dopravného podniku Bratislava (DPB).

Bratislava vyrokovala pomoc od štátu aj v závere minulého roka. (tasr, n)

Zdieľať

Polícia vzniesla obvinenie voči dvom vrcholným manažérom spoločnosti D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Obvinila ich z trestného činu ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, spôsobili údajne škodu vo výške 12,5 milióna eur.

Vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie prvého z obvinených do väzby. Na druhého bude vydaný zatýkací rozkaz, keďže sa už dlhšie nenachádza na Slovensku.

Čo hovorí polícia

  • Obvinenie súvisí s nelegálnou ťažbou materiálu určeného na výstavbu D4 a R7 v katastrálnom území obce Dunajská Lužná, časť Jánošíková.
  • V chránenom území Žitného ostrova tým podľa polície vznikla škoda 12,5 milióna eur.
  • Polícia zaistila sumu 12,25 milióna eur a nehnuteľnosti na Slovensku (neuviedla, či patrili firme).
  • V súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu polícia rieši deväť trestných vecí. Týkajú sa neoprávneného nakladania s odpadmi, ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, ako aj majetkovej a daňovej trestnej činnosti.

Polícia nemenovala, ktorých manažérov obvinila. Uviedla však, že jeden z nich je nemecký občan a má iniciály M. H. – podľa televízie Markíza ide o šéfa firmy Michaela Heerdta. Druhý je občan Španielska, ktorý sa na Slovensku nezdržiava, podľa Markízy je ním Heerdtov predchodca Juan José Bregel Serna.

Firmu D4R7 Construction vlastní španielska stavebná spoločnosť Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. (tasr, polícia sr, n)

Zdieľať

Prezident cechu taxikárov: Máme desatinu tržieb oproti časom pred krízou

Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová
Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová

Taxikárom sa ani po takmer štyroch týždňoch väčšina zákazníkov nevrátila. Šéfovia firiem odhadujú, že ich súčasné príjmy sú na úrovni pätiny až desatiny z čias pred krízou.

Zdieľať

Ivan Korčok vníma európsky balík na obnovu ekonomiky ako veľkú šancu na modernizáciu krajiny a štrukturálne reformy. V RTVS upozornil, že na celoeurópskej úrovni zatiaľ nie je zhoda na tom, ako presne bude tento balík vyzerať.

Podľa Korčoka sme ešte len na začiatku celého procesu a konečná podoba balíka na obnovu ekonomiky bude závisieť od rokovaní.

Slovenská diplomacia podľa ministra bude pri rokovaniach bojovať za Slovensko, no základným meradlom úspechu európskeho plánu podľa neho nie je to, koľko peňazí bude mať na konci Slovensko, ale či sa podarí pozviechať európskej ekonomike.

Proti návrhu Európskej komisie, ktorá prišla s balíkom 750 miliárd eur, pričom väčšinu tvoria granty, je napríklad Rakúsko či Dánsko. Nesúhlasia so spoločným požičiavaním.

Poslanec Smeru Peter Kmec si myslí, že financie z balíka by mali ísť na obnovu hospodárskeho rastu.

Zdieľať

Americké akcie zmazali väčšinu dnešných strát po vystúpení Donalda Trumpa, ktorý neoznámil odvetné clá na Čínu, hoci sa toho investori obávali. Zatiaľ čo Dow Jonesov index uzavrel seansu miernym poklesom, S&P 500 a Nasdaq sa spevnili.

V týždňovom a v mesačnom porovnaní sa všetky tri indexy posilnili.

Ako sa dnes obchodovali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, klesol o 0,07 percenta a uzavrel na 25 383,11 bodu.
  • Širší index S&P 500 vzrástol o 0,48 percenta na 3044,31 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 1,29 percenta na 9489,87 bodu.

Potláčanie autonómie Hongkongu

Investori dnes čakali na Trumpovu tlačovú konferenciu ohľadom bezpečnostného zákona pre autonómny Hongkong, ktorý vo štvrtok schválil čínsky parlament. Kritické reakcie sa ihneď ozvali nielen zo Spojených štátov, ale aj z ďalších krajín, ktoré považujú zákon za obmedzenie autonómie Hongkongu.

Trump počas svojho vystúpenia nezmienil žiaden krok, ktorý by mohol obmedziť prvú fázu obchodnej dohody uzavretej medzi Washingtonom a Pekingom v polovici januára.

Americký prezident povedal, že dal pokyn vláde, aby spustila proces rušenia politických výnimiek, ktoré Hongkongu poskytovali zo strany USA oproti pevninskej Číne špeciálne postavenie.

Dodal, že Spojené štáty tiež zakážu vstup do krajiny „potenciálne rizikovým“ osobám z Číny a začnú sankcionovať čínskych oficiálnych činiteľov, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za podrývanie hongkonskej ekonomiky. (čtk)

Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google
Zdieľať

Ceny ropy sa v máji po aprílovom kolapse výrazne zvýšili. Severomorská ropa Brent si za mesiac pripísala 40 percent, teda najviac od marca 1999, americká ľahká ropa WTI 88 percent, čo je jej najprudší mesačný nárast v histórii.

V priebehu dnešného obchodovania si Brent pripísal 0,1 percenta a uzavrel na 35,33 dolára za barel. WTI zdražela o 5,3 percenta na 35,49 dolára za barel.

Ceny ropy v poslednom čase ťažia z nádejí na oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti koronavírusu i z dohody kartelu OPEC a ďalších ťažiarov o obmedzení dodávok suroviny na trh. Naďalej však zostávajú hlboko pod úrovňami z obdobia pred príchodom koronavírusovej krízy.

Ťažba ropy v rámci kartelu OPEC v máji podľa dnešnej správy agentúry Reuters klesla na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. OPEC a ďalší poprední ťažiari na čele s Ruskom sa minulý mesiac dohodli, že v máji a v júni znížia dodávky ropy o takmer 10 miliónov barelov denne.

Štvrtkové údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) však ukázali, že zásoby ropy v USA sa minulý týždeň zvýšili o 7,9 milióna barelov na 534,4 milióna barelov. Dopyt po pohonných hmotách v USA zostáva podľa analytikov slabý, hoci niektoré štáty uvoľňujú reštrikcie na cestovanie, ktoré zaviedli v reakcii na šírenie koronavírusu. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia zhoršila prognózu obchodu EÚ so zvyškom sveta. Na tento rok očakáva pokles o 868 miliárd eur, teda o vyše 10 percent. V apríli predpokladala pokles o 525 miliárd eur. (čtk)

Zdieľať

Staviteľ bratislavského obchvatu D4R7 Construction potvrdil, že polícia predviedla jedného z manažérov firmy na výsluch. Postup polície označila firma za mimoriadne prekvapivý, hovorí, že so slovenskými orgánmi vždy spolupracovala.

Konzorcium, ktoré tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau, neuviedlo, ktorý z jej predstaviteľov bol zadržaný.

„Rešpektujeme právomoc slovenských orgánov vyšetrovať akékoľvek otázky, ktoré považujú za relevantné, no očakávame, že kroky, ktoré sú podnikané voči našej spoločnosti a jej pracovníkom, budú rozumné a primerané s ohľadom na okolnosti,“ reagovala D4R7.

Konzorciu sa nepáči, že sa informácie o jej pracovníkoch dostali do médií skôr, než sa stihli vyjadriť. „Vyzývame orgány činné v trestnom konaní, aby v súlade s princípmi právneho štátu rešpektovali prezumpciu neviny a aby sa zdržali používania nezákonných, zbytočných a neprimeraných opatrení,“ uzavrela D4R7. (tasr, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať