Denník N

Aké budú ekonomické dôsledky pandémie? Čo vieme a čo nie

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Dve pandémie chrípky v druhej polovici 20. storočia mali na svetové hospodárstvo iba malý vplyv, lenže odvtedy sa svetová ekonomika úplne zmenila.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Ako odhadnúť ekonomické dôsledky pandémie? Prvá vec, čo ekonómom napadne, je pozrieť sa, ako to bolo v minulosti. Za posledných sto rokov sa svetom prehnali tri veľké pandémie, s počtom mŕtvych viac ako jeden milión. Najhoršia bola povestná „španielska chrípka“. Podľa serióznych odhadov publikovaných v americkom časopise pre epidemiológiu zabila v rokoch 1918 – 1919 až 17,4 milióna ľudí. Ďalšie veľké pandémie prebehli v rokoch 1957 – 1958 („ázijská chrípka“, 1,1 milióna mŕtvych) a v rokoch 1968 – 1969 („hongkonská chrípka“, asi milión mŕtvych). Pandémie SARS a MERS si vyžiadali len niekoľko sto obetí.

Odhadovať ekonomické následky „španielskej chrípky“ je veľmi ťažké. Následky určite boli, ale nevieme povedať aké.

Po prvé, prakticky sa nedajú oddeliť od následkov končiacej sa prvej svetovej vojny. Po druhé, nemáme na to kvalitné údaje. Napríklad miera nezamestnanosti sa začala merať v decembri 1929 po veľkom burzovom krachu. Indikátor hrubého domáceho produktu sa začal používať v USA až v roku 1934 (na Slovensku v roku 1993).

Obdobie ázijskej i hongkonskej chrípky bolo už lepšie pokryté ekonomickými indikátormi. Napriek vysokým počtom úmrtí a dostupnosti dát o raste HDP a vývoji nezamestnanosti neexistuje žiadna seriózna štúdia o ekonomických dôsledkoch týchto pandémií.

Z ostrovov sa stal organizmus

Z hrubých údajov sa zdá, že ekonomický vplyv bol dosť obmedzený. V USA klesla miera rastu HDP z dvoch percent v roku 1956 na 0,4 percenta v roku 1957, aby potom stúpla na 2,7 percenta v roku 1958. Vo Veľkej Británii (druhej najväčšej kapitalistickej ekonomike) činil ekonomický rast 1,7 percenta v roku 1956, dve percentá v roku 1957 a 1,4 percenta v roku 1958. Fluktuácie v ekonomickom raste sú normálne, a nie je jednoduché stotožniť ich s pandémiou.

Čo sa týka hongkonskej chrípky, v USA i Veľkej Británii bol rok 1968 pre obe ekonomiky veľmi úspešný. Vrcholil ekonomický cyklus. Rast HDP bol vysoký a nezamestnanosť rekordne nízka.

Prehrabávanie sa v databázach vedeckých článkov nás dovedie k jednoznačnému záveru: obe pandémie vzbudili omnoho väčší záujem virológov a lekárov ako ekonómov. A o vplyve ázijskej i hongkonskej chrípky na ekonomiku socialistického Československa

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Ekonomika, Komentáre

    Teraz najčítanejšie