Aké budú ekonomické dôsledky pandémie? Čo vieme a čo nie

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Ako odhadnúť ekonomické dôsledky pandémie? Prvá vec, čo ekonómom napadne, je pozrieť sa, ako to bolo v minulosti. Za posledných sto rokov sa svetom prehnali tri veľké pandémie, s počtom mŕtvych viac ako jeden milión. Najhoršia bola povestná „španielska chrípka“. Podľa serióznych odhadov publikovaných v americkom časopise pre epidemiológiu zabila v rokoch 1918 – 1919 až 17,4 milióna ľudí. Ďalšie veľké pandémie prebehli v rokoch 1957 – 1958 („ázijská chrípka“, 1,1 milióna mŕtvych) a v rokoch 1968 – 1969 („hongkonská chrípka“, asi milión mŕtvych). Pandémie SARS a MERS si vyžiadali len niekoľko sto obetí.

Odhadovať ekonomické následky „španielskej chrípky“ je veľmi ťažké. Následky určite boli, ale nevieme povedať aké.

Po prvé, prakticky sa nedajú oddeliť od následkov končiacej sa prvej svetovej vojny. Po druhé, nemáme na to kvalitné údaje. Napríklad miera nezamestnanosti sa začala merať v decembri 1929 po veľkom burzovom krachu. Indikátor hrubého domáceho produktu sa začal používať v USA až v roku 1934 (na Slovensku v roku 1993).

Obdobie ázijskej i hongkonskej chrípky bolo už lepšie pokryté ekonomickými indikátormi. Napriek vysokým počtom úmrtí a dostupnosti dát o raste HDP a vývoji nezamestnanosti neexistuje žiadna seriózna štúdia o ekonomických dôsledkoch týchto pandémií.

Z ostrovov sa stal organizmus

Z hrubých údajov sa zdá, že ekonomický vplyv bol dosť obmedzený. V USA klesla miera rastu HDP z dvoch percent v roku 1956 na 0,4 percenta v roku 1957, aby potom stúpla na 2,7 percenta v roku 1958. Vo Veľkej Británii (druhej najväčšej kapitalistickej ekonomike) činil ekonomický rast 1,7 percenta v roku 1956, dve percentá v roku 1957 a 1,4 percenta v roku 1958. Fluktuácie v ekonomickom raste sú normálne, a nie je jednoduché stotožniť ich s pandémiou.

Čo sa týka hongkonskej chrípky, v USA i Veľkej Británii bol rok 1968 pre obe ekonomiky veľmi úspešný. Vrcholil ekonomický cyklus. Rast HDP bol vysoký a nezamestnanosť rekordne nízka.

Prehrabávanie sa v databázach vedeckých článkov nás dovedie k jednoznačnému záveru: obe pandémie vzbudili omnoho väčší záujem virológov a lekárov ako ekonómov. A o vplyve ázijskej i hongkonskej chrípky na ekonomiku socialistického Československa nevieme povedať vôbec nič. V auguste 1968 prišli ku nám sovietske vojská a Hongkong bol pre nás tak ďaleko ako Mars. Skrátka, usudzovať na súčasný vývoj na základe príkladov z minulosti nie je veľmi užitočné. O to viac, že dnešný svet je predsa len dosť iný ako v roku 1957 či 1968.

Tak, ako sa vírus šíri od človeka k človeku, tak sa jeho ekonomické následky prenášajú medzi krajinami, ktoré medzi sebou obchodujú. Čím viac niekto chodí medzi ľudí, tým rýchlejšie sa nakazí. Čím viac je krajina zapojená do svetového obchodu, tým viac si odskáče jeho narušenie. Keď napríklad nemeckí spotrebitelia prestanú kupovať slovenské autá, slovenskí robotníci zostanú sedieť doma bez roboty a peňazí.

Pravdepodobne nízky ekonomický vplyv pandémií 1957 – 58 a 1968 – 69 sa dá vysvetliť hlavne relatívnou izolovanosťou vtedajších veľkých svetových ekonomík. Podiel svetového obchodu na globálnom HDP činil vtedy len 25 percent. Dnes je tento podiel takmer 60 percent, pričom Slovensko vyváža až 95 percent svojho HDP. Okrem toho, pred polstoročím obchodovali hlavne veľké kapitalistické ekonomiky medzi sebou. Čína bola vtedy ponorená do najhlbšieho maoistického šialenstva. V krajine sa vyskytoval hladomor a obchodná výmena so svetom bola veľmi obmedzená. Dianie v Číne sa globálnej ekonomiky príliš netýkalo.

Dnes vyzerá globálna ekonomika úplne inak. Namiesto izolovaných ostrovov s občasnou trajektovou dopravou pripomína skôr živý organizmus. Milióny veľkých i menších ciev prepájajú dôležité orgány a zásobujú ich kyslíkom a živinami. Nervy prenášajú informácie z periférie i vnútra tela. Predstavme si, že na organizmus zrazu spadne stokilový balvan. Ako zareaguje organizmus? Koľko krvi vytečie, ako veľmi to bude bolieť, čo to spraví s inými časťami tela a ako dlho potrvá, kým sa rana vylieči a organizmus sa vráti do normálu?

Rovnice sa často mýlia

Podobným spôsobom môžeme uvažovať o efektoch súčasnej pandémie na globálnu ekonomiku. Na vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivými sektormi národnej i globálnej ekonomiky používajú ekonómovia „dynamické stochastické modely všeobecnej rovnováhy“ (takzvané DSGE modely). Za komplikovaným názvom sa skrývajú nemenej komplikované súbory rovníc, ktoré modelujú, ako jednotlivé časti ekonomiky reagujú na vonkajšie šoky.

Pred tridsiatimi rokmi vyvinuli Austrálčan Warwick McKibbin a Američan Peter Wilcoxen prvé verzie DSGE modelov. V roku 2006 ich použili na modelovanie hypotetickej chrípkovej pandémie. Ak by pandémia mala podobu hongkonskej chrípky z roku 1968, svetový HDP by sa znížil o 0,7 percenta. Pri scenári ázijskej chrípky z roku 1957 by sa svetový HDP znížil o dve percentá a pri apokalyptickom scenári španielskej chrípky dokonca o 4,8 percenta.

Pandémia koronavírusu poskytla McKibbinovi neočakávanú príležitosť oprášiť staré modely. Pred niekoľkými týždňami publikoval aktualizované výsledky. V modeloch navrhol sedem scenárov podľa počtu úmrtí. V najmiernejšom by na COVID-19 celosvetovo zomrelo 279-tisíc ľudí a globálny HDP by klesol o 0,2 percenta. V najhoršom scenári by globálny HDP klesol o 6 až 8 percent, na pandémiu by zomrelo 68 miliónov ľudí (z toho 29 miliónov v Číne a Indii).

Hrôza? Nuž, zdá sa, že prinajmenšom čo sa týka počtov úmrtí, pánovi profesorovi sa v modeli namnožili nejaké tie nuly. DSGE modely vyzerajú úžasne najmä preto, lebo hravo spočítajú celú globálnu ekonomiku na štyri desatinné miesta. Pravda, musia urobiť stovky nerealistických predpokladov. Vrátane takých, že ľudia i firmy majú k dispozícii všetky informácie a na ich základe konajú racionálne. DSGE modely už v ekonomickej praxi viackrát spektakulárne zlyhali. Naposledy v roku 2008, keď tvrdili, že globálna ekonomika je v dobrom stave.

Záver je taký, že minulé pandémie nám o tej súčasnej nepovedia nič, a komplikované modely nám povedia, ako málo sú tieto modely užitočné. A čo nám povie sedliacky rozum? Čím väčší balvan na organizmus spadne, tým dlhšie sa organizmus bude liečiť. Súčasná pandémia narušila veľa obchodných i finančných prepojení v globálnej ekonomike. Zotavenie môže trvať rok i dva. Dôležité však je, že ide o externý šok a nie systémovú poruchu, ktorá by šla zvnútra ekonomického organizmu. Krátkodobý prepad bude možno väčší, ako bol ten v roku 2008 (keď hrozilo zrútenie finančného systému), ale strednodobé vyhliadky na zotavenie sú lepšie ako pred 12 rokmi.