Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ide vláda prednostne dať obrovské peniaze Kočnerovi, Pente či J&T?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedno z núdzových opatrení vlády nemá takmer žiadny protikrízový obsah a ani nepomôže firmám podľa toho, či dnes naozaj trpia.

Autor je ekonóm

Vláda v nedeľu predstavila sedem opatrení na pomoc ekonomike. Dnes o nich rokuje a zajtra ich má schvaľovať parlament. Rozhodol som sa preto upozorniť na jedno z nich, ktoré nemá veľký zmysel pri zastavení krízy, ale môže priniesť milióny až desiatky miliónov ľuďom, ktorí nás už vycicali dosť. Ak sa ho podarí zastaviť, budú peniaze na veci, ktoré ľuďom a zamestnávateľom naozaj pomôžu.

Ide o opatrenie, podľa ktorého si podnikatelia budú môcť započítať naraz doteraz neuplatnenú stratu od roku 2014. Keďže ide o zložitú tému, nedočkala sa takmer žiadnej analýzy. Mala by – pretože najväčšie peniaze sú často tam, kde tomu rozumejú len „naši ľudia“.

Takže si to ľudsky vysvetlíme:

  • Ak firma v jednom roku prerobí 100 eur a v druhom zarobí 100 eur, tak reálne nezarobila nič. V druhom roku by však mala zaplatiť daň 21 eur, čo nie je úplne spravodlivé a môže to obmedzovať najmä neisté investície. Preto sa straty z minulých rokov dajú započítavať do základu dane, a tak firma spočíta − 100 + 100 = 0 a neplatí ani v druhom roku žiadnu daň.
  • Aby sa to nezneužívalo, zaviedol minister Kažimír obmedzenie týchto odpočtov na štyri roky. V praxi to znamená, že v daňovom priznaní za rok 2019, ktoré firmy podávajú v najbližších mesiacoch, si môžu uplatniť straty za roky 2015 – 2018, ale už nie za rok 2014. (Aj na roky 2015 – 2018 boli doteraz obmedzenia, ale pre jednoduchosť ich teraz vynechám.)
  • Richard Sulík dlhodobo presadzuje, aby si mohli podnikatelia odpisovať stratu podľa svojej ľubovôle. Tento návrh presadil aj do exkluzívneho balíka siedmich opatrení vlády na záchranu ekonomiky v podobe neobmedzenej možnosti odpisovania straty za roky 2014 – 2018 v aktuálne predkladanom daňovom priznaní. To znamená, že straty z roku 2014, ktoré si už teraz nebolo možné odpísať z daní, budú zrazu odpísateľné.

O tomto návrhu môžeme ekonomicky diskutovať, ale nemá takmer žiadny protikrízový obsah, a preto nemá čo hľadať v Prvej pomoci ekonomike, ako to nazvala vláda. Nepomôže firmám podľa toho, či dnes trpia, ale podľa toho:

  • či v roku 2019 zarobili veľa peňazí (aby bolo z čoho odpisovať) a
  • či v roku 2014 mali veľkú stratu (a v menšej miere aj v rokoch 2015 – 2018).

Premiér Matovič aj minister financií opakovane zdôraznili, že opatrenia vlády musia byť veľmi adresné a pomáhať len tým, ktorí to teraz najviac potrebujú. Odpisovanie strát z roku 2014 je absolútne neadresné a pomáha najviac tým najhorším – ako uvidíme.

Ide o potenciálne veľké opatrenie. Spoločnosť FINSTAT mi poskytla údaje o stratách, za čo jej veľmi ďakujem. Straty firiem dosiahli v roku 2014 až 3 793 342 094 eur, teda takmer štyri miliardy (ide o účtovné straty, nie daňové, ktoré s nimi nemusia byť totožné). V každom ďalšom roku boli tiež nad tri miliardy eur. Tohtoročné straty štátneho rozpočtu na dani z príjmov právnických osôb tak môžu teoreticky dosiahnuť miliardy eur. To je extrémne nepravdepodobné – mnohé z týchto strát už boli odpísané a iné sa nebudú dať odpísať ani teraz. Lenže je dosť pravdepodobné, že pôjde o stratené stovky miliónov eur v roku 2020 – v roku, v ktorom budeme mať čo robiť, aby štát neskrachoval. Osobitne preto, že s týmito stratami sa dá obchodovať – zlúčením firiem či transferovými operáciami. Finančná správa môže takéto obchody rozporovať, ale konečné slovo má súd a skúsenosť nie je veľmi dobrá.

Ide o opatrenia, pri ktorých väčšina možnej úspory ide len malému počtu firiem.

78-tisíc firiem síce vykázalo stratu v roku 2014, ale viac ako 54-tisíc malo stratu do 10-tisíc eur, teda ide o maximálnu úsporu vo výške dvetisíc eur.

Naopak, viac ako dve miliardy straty vykázalo len 497 firiem. Keď som si tento zoznam začal pozerať, natrafil som na 115 miliónov eur straty vykázaných dvoma firmami J&T, 100 miliónov vykázaných štyrmi firmami Mariana Kočnera, 31 miliónov vykázaných Pro Partners či 20 miliónov vykázaných Pentou. To je pritom zoznam, ktorý som vytvoril pri veľmi rýchlej kontrole malého počtu veľkých firiem. Okrem toho tam vidno niekoľko schránkových firiem so stratami za desiatky až stovky miliónov. Niečo z toho už možno bolo z daní odpísané v minulosti, ale pri rýchlej kontrole sa zdá, že len malá časť. Zvyšok už podľa dnešného právneho stavu tieto firmy nemôžu použiť, ale ak sa schváli zmena zákona, priestor na odpisovanie sa otvorí.

Je pravdepodobné, že pri podrobnejšej analýze sa tam nájde oveľa viac problémov.

Preto chcem veľmi pekne apelovať na ministrov a poslancov Národnej rady:
Odložte toto opatrenie, ktoré

  • nemá takmer žiadny okamžitý efekt,
  • len malá časť efektu pomôže veľkým a kľúčovým zamestnávateľom, ktorým inak hrozí krach (sú tam aj takí, napríklad Tatravagónka, ale tvoria menšinu),
  • najviac z neho budú profitovať podvodníci, oligarchovia a obchodníci s firmami.

A určite ho neschvaľujte bez analýzy toho, kto na ňom zarobí.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Paradox zelenej ekonomiky – potrebujeme viac baní
  • Pandémia: Ústredný krízový štáb výrazne sprísnil opatrenia
  • Parlament: Obce budú môcť zakázať hazard aj bez petície
  • HDP: Bankoví analytici zmiernili očakávanie tohtoročného prepadu zo 7,6 na 7 %
  • EÚ: Nálada v ekonomike eurozóny sa zlepšila viac, než sa očakávalo
  • Ceny: Deflácia v Nemecku sa v septembri prehĺbila, spotrebiteľské ceny sa znížili medziročne o 0,4 %
  • Doprava: Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá IATA
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Minúta po minúte

Denník The Financial Times píše o ďalších pochybných investíciách Vatikánu do luxusných nehnuteľností v Londýne za 100 miliónov libier. Pre škandál okolo kontroverzných akvizícií už odstúpil vplyvný taliansky kardinál Angelo Becciu. Cirkevný štát teraz plánuje reformovať svoje hospodárenie.

Z dokumentov, ktoré má britský denník, vyplýva, že Becciu sa podieľal na investovaní prostriedkov Vatikánu do nákupov luxusných bytov vo štvrti Knightsbridge, ktorá patrí k najdrahším v Londýne.

Pre vyšetrovanie, ktoré cirkvi údajne spôsobilo rozsiahle finančné straty, vlani prepustili niekoľko zamestnancov vatikánskeho aparátu a vo funkcii skončil aj šéf správnej rady vatikánskeho úradu pre kontrolu finančných tokov Tommaso di Ruzza.

Rezignoval aj Domenico Giani, dlhoročný veliteľ vatikánskej stráže a hlavný bodyguard pápeža Františka.

Finančné toky Vatikánu často podliehajú nedostatočnej kontrole. Talianske médiá začiatkom týždňa uviedli, že pápež chce vo financiách okamžite nastoliť poriadok. Posilniť by sa mala predovšetkým Správa majetku apoštolského sídla. (čtk, financial times)

Odkaz MMŠ: „Experti sú iste užitoční v mnohých oblastiach, ale pokiaľ ide o budúcnosť ekonomiky, nedá sa im veriť… Neschopnosť vidieť do budúcnosti platí aj pre politiku.“

Američanovi hrozí v Thajsku sedem rokov väzenia za kritickú recenziu hotela. Podľa obžaloby porušil zákon o trestnej činnosti na internete, keď na webe zverejnil údajne nepravdivé informácie.

Američan Wesley Barnes si spolu s ďalšou osobou priniesol do hotelovej reštaurácie vlastný alkoholický nápoj. Keď ich obsluha upozornila, že si reštaurácia za tzv. korkovné účtuje vyše 12 eur, sťažovali sa a po dohode s prevádzkovateľom si svoju fľašu mohli otvoriť bez toho, aby za to platili.

Barnes zároveň tvrdí, že videl prevádzkovateľa, ako sa neúctivo správa k thajským zamestnancom. „Tu nespite. Nepodporujte modernú formu otroctva Thajčanov!“ napísal v recenziách na aplikácii TripAdvisor.

Hotel Sea View Koch Chang, ktorý sa nachádza 300 kilometrov východne od Bangkoku, vo vyhlásení tvrdí, že Američan Wesley Barnes si za všetko môže sám, pretože odmietol stiahnuť svoju recenziu na cestovateľských weboch pred tým, ako na neho hotel podal trestné oznámenie.

Aktivisti či novinári bývajú v Thajsku v posledných rokoch terčom žalôb za ohováranie preto, že odhaľujú porušovanie zákonov zo strany úradov či podnikov. (čtk, guardian)

Orange má výpadok optického internetu na celom Slovensku. Spoločnosť uviedla, že pracuje na odstránení problému.

„Na území celého Slovenska evidujeme výpadok optického internetu. Na odstránení problému intenzívne pracujeme, zároveň sa ospravedlňujeme za prípadné komplikácie,“ uviedol Orange. (živé)

Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá združenie IATA. Zhoršilo tak svoju predchádzajúcu prognózu, ktorá počítala s celoročným poklesom sektora o 63 %.

Zhoršenie výhľadu odráža prekvapujúco slabé oživovanie leteckej dopravy v uplynulých mesiacoch. „Katastrofálne augustové výsledky zavŕšili doteraz najhoršiu letnú sezónu v odvetví. Oživenie medzinárodneho dopytu prakticky neexistuje,“ uviedol šéf združenia Alexandre de Juniac.

V auguste sa osobná letecká doprava podľa údajov IATA znížila medziročne o 75,3 %. Pokles sa tak len mierne spomalil zo 79,5 % v predchádzajúcom mesiaci.

„Bez dodatočných vládnych podporných opatrení a znovuotvárania hraníc zmiznú státisíce pracovných miest v oblasti leteckej dopravy,“ varoval de Juniac. Nepriamo sú ohrozené ďalšie desiatky miliónov pozícií. (čtk, reuters)

Slovenská aliancia moderného obchodu požaduje účasť svojho zástupcu v krízovom štábe. Uviedol to Martin Krajčovič, predseda aliancie zastupujúcej veľké reťazce, v reakcii na sprísnenie hygienických opatrení od 1. októbra.

„Rešpektujeme opatrenia, ktoré boli ohlásené krízovým štábom a, samozrejme, ich budú obchodníci reflektovať. Zároveň však treba podotknúť, že obchodníkom to prinesie vysoké finančné a administratívne náklady, vzhľadom na to, že obchody nie sú automaticky vybavené súkromnými bezpečnostnými službami,“ priblížil. Upozornil, že doposiaľ sa nepreukázalo šírenie vírusu v rámci obchodných prevádzok, keďže obchodníci, nad rámec regulácie štátu, prijali účinné hygienické a prevádzkové opatrenia.

„Najväčšiu výhradu máme k nesystémovému zavádzaniu opatrení podľa hesla ‚o nás bez nás‘. Od marca vyzývame vládu a krízový štáb, aby komunikovali zmeny s dotknutými subjektmi. Neprišlo k vyhodnoteniu opatrení z jari a na diskusiu sa nevyužil ani čas medzi prvou a druhou vlnou epidémie,“ povedal.

Poznamenal, že obchodníci už od augusta evidovali zhoršovanie situácie. „Za SAMO sme žiadali osobne aj verejne účasť v krízovom štábe alebo aspoň konzultácie, aby sme vedeli s dostatočným predstihom pripraviť efektívne rozhodnutia vychádzajúce z praxe, a nie rozhodnutia od zeleného stola bez diskusie,“ zdôraznil.

„Cieľ pri tom máme všetci rovnaký, chrániť zdravie a životy našich zamestnancov a zákazníkov. Ak sa však nezmení prístup štátu, tak opäť budeme prijímať opatrenia, ktoré môžu mať oveľa negatívnejšie dosahy na ekonomiku a môžu byť menej účinné ako tie, ktoré by vznikli v diskusii s dotknutými subjektmi z praxe,“ dodal predseda SAMO.

Čo ohlásil premiér od 1. októbra:

  • v obchodoch a obchodných domoch bude od 1. októbra obmedzený počet osôb,
  • platiť bude desať štvorcových metrov na zákazníka,
  • v obchodoch a obchodných domoch budú povinné rúška, dezinfekcia rúk a dvojmetrové rozstupy medzi zákazníkmi,
  • opatrenia by mali kontrolovať zamestnanci pri vstupe do obchodu či obchodného domu. (tasr)

Nestlé na Slovensku a v Česku zmení po 10 rokoch šéfa, Dána Torbena Emborga od októbra vystrieda Holanďan Michiel Kernkamp. Firma oznámila, že od januára bude pod Kernkampa spadať tiež maďarský a poľský trh a pobaltské štáty.

Kernkamp prichádza do slovenského a českého Nestlé z postu generálneho riaditeľa firmy pre škandinávsky trh, na ktorom ho vymení práve Emborg.

Kto je Kernkamp (51)

  • kariéru v Nestlé začal v Malajzii v roku 1995, pôsobil v predaji a marketingu;
  • v roku 1998 sa stal prevádzkovým šéfom pre Čínu, Japonsko, Kóreu a Oceániu so sídlom vo Švajčiarsku;
  • v roku 2001 sa vrátil do Malajzie ako riaditeľ divízie kávy a nápojov v Nestlé Malajzia/Singapur;
  • niekoľko rokov viedol japonské podnikanie v oblasti kávy a nápojov, neskôr vstúpil do Nestlé Professional na pozíciu šéfa globálnych značkových nápojov.

Nestlé vyrába okrem pochúťok potraviny Maggi, kávu a nápoje Nescafé, Caro alebo Granko, dojčenskú výživu Nestlé a Beba i krmivo pre domáce zvieratá Purina, Friskies či Felix.

Na Slovensku má Nestlé výrobný závod Carpathia v Prievidzi, v Česku továrne Zora, Sfinx a Tivall. (čtk, n)

Britské banky schválili minulý mesiac viac než 84 000 hypoték, najviac za takmer 13 rokov. K výraznému rastu dopytu po nich prispelo uvoľnenie predošlých karanténnych opatrení a kroky vlády na podporu bývania.

Poukázali na to údaje, ktoré zverejnila britská centrálna banka Bank of England (BoE). Podľa nej schválili banky v Británii v auguste 84 700 úverov na bývanie, v júli ich počet dosiahol 66 300.

Augustový údaj predstavuje najvyšší počet schválených hypotekárnych úverov od októbra 2007 a zároveň lepší výsledok, než predpokladali analytici. Tí očakávali, že banky schvália celkovo 73 000 úverov na bývanie.

Napriek takmer 13-ročnému maximu však ani augustové čísla nevykompenzovali prepad v počte hypoték zaznamenaný v období od marca do konca júna, dodala BoE. Opatrenia na spomalenie šírenia nového koronavírusu v tomto období spôsobili, že za osem mesiacov súčasného roka schválili britské banky celkovo 418 000 hypotekárnych úverov, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 524 000.

Navyše podľa analytikov ani terajší prudký rast dopytu po hypotékach nebude mať príliš dlhé trvanie. Dôvodom sú dôsledky pandémie na ekonomiku a nástup druhej vlny, čo bude zvyšovať obavy z ďalšieho vývoja hospodárstva. (tasr)

Dánska vláda chce znížiť emisie oxidu uhličitého nad európsky cieľ aj bez škrtov v sociálnej oblasti. Krajina sa zaviazala znížiť emisie do roku 2030 o 70 %, oproti roku 1990 by tak mala vypúšťať do vzduchu o 20 mil. ton škodlivín menej.

„Naše ambiciózne klimatické ciele nie sú bez nákladov, ale vďaka rozumnému prístupu sa konečný účet môže znížiť a budeme si môcť dovoliť ekológiu aj sociálny štát,“ povedal minister životného prostredia Dan Jörgensen.

Aký je dánsky plán

Podľa plánov má rýchlejšie zníženie emisií stáť verejné financie v prepočte zhruba 2,2 až 3,2 miliardy eur ročne. To predstavuje 0,7 % až jedno percento dánskeho HDP.

Dánsko stavia na nových zelených technológiách, chce tiež veľa využívať energiu z veterných elektrární na mori. Vládna koalícia v júni schválila zavedenie dane na emisie oxidu uhličitého a skleníkových plynov.

Aké sú ciele EÚ

Ambície EÚ sú menej ambiciózne než v prípade Dánska, ktoré je tiež jej súčasťou. Členské štáty sa zaviazali, že do konca desaťročia znížia emisie oxidov uhlíka o 40 % oproti hodnotám z roku 1990.

Šéfka EK Ursula von der Leyenová v polovici septembra vyzvala k zvýšeniu cieľa na 55 %, čo časť členských krajín považuje za nerealistické. (čtk, reuters)

Španielska vláda schválila podmienky predĺženia programu na udržanie zamestnanosti počas pandémie do 31. januára 2021. Pôvodne mal program vypršať koncom septembra.

Vládnemu kabinetu sa podarilo dosiahnuť dohodu so zamestnávateľmi a odbormi. Ako zdôraznila ministerka práce Yolanda Díazová, predĺženie tzv. kurzarbeitu „ochráni všetky firmy a všetkých zamestnancov“ v ďalších mesiacoch, ktoré môžu byť komplikované.

Španielsky systém ERTE umožňuje firmám dočasne poslať zamestnancov domov alebo im skrátiť pracovný čas, pričom vláda pokrýva časť nákladov na ich mzdy. Státisíce ľudí tak neprídu o miesto a udržia si aspoň časť výplat počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov. (tasr)

Deflácia v Nemecku sa v septembri prehĺbila, spotrebiteľské ceny podľa údajov harmonizovaných s metodikou EÚ sa znížili medziročne o 0,4 %. Ide o najnižší údaj od roku 2015, pokles cien ťahali lacnejšie energie a zníženie DPH.

Predbežné údaje o septembrovej inflácii zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. V auguste sa ceny znížili medziročne o 0,1 %, klesli prvý raz za štyri roky.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa harmonizované ceny v septembri znížili o 0,4 %. Analytici čakali medziročný aj medzimesačný pokles o 0,1 %.

Destatis upozornil, že infláciu výrazne ovplyvnilo dočasné zníženie DPH, ktoré zaviedla vláda od 1. júla na pomoc ekonomike v koronakríze. Energie v septembri zlacneli o 7,1 %, ceny potravín sa zvýšili o 0,6 %.

Vývoj inflácie v Nemecku sa ešte viac vzdialil od cieľa ECB, ktorá sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne držala tesne pod 2 %. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať