Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Odmietnutie koronabondov vyvolalo v eurozóne veľkú roztržku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas videosummitu EÚ. Foto - TASR / AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas videosummitu EÚ. Foto – TASR / AP

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

  • Odmietnutie koronabondov vyvolalo vážnu politickú roztržku
  • Hospodárska kríza prinesie rast nezamestnanosti…
  • …no zároveň niektorým krajinám chýba pracovná sila

1. Odmietnutie koronabondov je vážnym politickým problémom. Veľmi vážnym

Keď minulý týždeň lídri štyroch krajín eurozóny – Holandska, Nemecka, Fínska a Rakúska – odmietli vydávanie spoločných dlhopisov, takzvaných koronabondov, asi nečakali až takú negatívnu reakciu.

Koniec koncov, o eurobondoch sa hovorilo už počas najhorúcejších problémov eurozóny. Nemecko s podporou ďalších krajín, v tom čase aj Slovenska, však hovorilo jednoznačné nie. A keď prehlbovanie krízy koncom leta 2012 zastavila Európska centrálna banka, diskusia postupne odumrela.

Ako by mohli koronabondy fungovať

Na stole je viacero možných riešení, niektoré sa snažia vyrovnať aj s výhradami severských krajín. Existujú v zásade dve inštitúcie, ktoré by mohli spoločný dlh vydávať: ESM (euroval) a Európska investičná banka.

Dôležité sú spoločné garancie takéhoto dlhu. Vďaka nim by bol pre investorov atraktívnym nástrojom, bezpečným prístavom v neistých časoch. Krajiny ako Nemecko, ktoré dokážu predávať dlhopisy so zápornými výnosmi, to asi trápi menej. Taliansko však už prednedávnom čelilo rastu výnosov.

Prečo (vraj) koronabondy nepotrebujeme

Aj tentokrát vyrukovala Európska centrálna banka s masívnymi intervenciami – v súbehu existujúcich a nových programov až do výšky 1 bilióna eur. Nákupmi dlhopisov upokojuje situáciu na trhoch, drží nízke úrokové miery a tým rozväzuje ruky aj krajinám s vysokým dlhom ako Taliansko.

EÚ okrem toho úplne

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie