Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Naše vlaky zrýchľujú pomaly. Prečo už v Rakúsku jazdia dvestovkou?

Medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou modernizujú železničnú trať. Stavba bude možno meškať. Foto - Tasr
Medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou modernizujú železničnú trať. Stavba bude možno meškať. Foto – Tasr

Zrýchlite si koľaje pri Trenčíne za vlastné peniaze, odkázala Slovensku Európska komisia, keď začala skúmať tender na modernizáciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou.

Víťaz tendra má zabezpečiť, aby sa po tejto trati dala zvýšiť rýchlosť na 160 kilometrov za hodinu. Bežná maximálna rýchlosť je 120 kilometrov za hodinu.

Bruselu sa nepozdáva, že štát v tendri vyradil z hry lacnejšiu ponuku na zrýchlenie koľají a zadal zákazku konzorciu okolo spoločnosti TSS Grade. Tá ponúkla, že trať zmodernizuje o 44 miliónov eur drahšie, než núkal jej lacnejší konkurent.

Kým Komisia definitívne rozhodne, či štát v súťaži diskriminoval, Brusel nás požiadal, aby sme si modernizáciu koľají platili sami. Štát s tým súhlasil. Ak by diskrimináciu Brusel nepotvrdil, môžeme teoreticky peniaze z eurofondov ešte uvidieť.

Načas to asi nebude

Dnes to vyzerá tak, že po koľajach pri Trenčíne možno nebudú vlaky premávať 160-kilometrovou rýchlosťou vo februári budúceho roka, ako to určuje zmluva.

„Zaznamenali sme v poslednom období korešpondenciu, ktorej predmetom sú snahy zhotoviteľa o predĺženie lehoty výstavby,“ reagovala na otázky Martina Pavliková, hovorkyňa štátneho správcu koľají ŽSR.

To, že konzorcium okolo TSS Grade nestíha práce podľa plánu, spôsobili udalosti, ktoré nemohol stavbár ovplyvniť, tvrdí Pavliková. Medzi takéto vplyvy môže patriť napríklad počasie.

Železničiari aj doteraz evidovali výskyt nepredvídateľných skutočností, ktoré vplývali na stavbu. Dostali napríklad nepresné informácie o tom, kde sa nachádzajú inžinierske siete, prípadne ich o niektorých neinformovali ich správcovia vôbec.

Spomínajú aj problémy pre záplavy na rieke Váh vlani v máji. Zatiaľ však vraj nič z toho nemalo taký dosah, aby sa stavbári dostali do časového sklzu oproti zmluvným termínom.

Cenu to neovplyvní?

Či teraz železničiari vyhovejú žiadosti stavbárov o posun konečného termínu, zatiaľ nevedno. „Sme povinní vzniknutú situáciu z pozície investora podrobne analyzovať, pretože v prípade každého zaznamenaného časového sklzu pri tom – ktorom stavebnom objekte ide o individuálnu záležitosť,“ vraví Pavliková.

Preto je predčasné hovoriť o tom, či sa harmonogram posunie za horizont volieb alebo nie. Pripomeňme, že samotný tender na zrýchlenie koľají pri Trenčíne sa ťahal tri roky.

V praxi je bežné, že spolu s posunmi termínov sa upravuje nahor aj cena stavby. Nečakané zmeny si totiž môžu vyžiadať práce navyše.

Železnice však ubezpečujú, že dohodnutá cena 245 miliónov eur bez DPH sa určite neprekročí.

Ako to vidí TSS Grade, sme sa nedozvedeli. S Denníkom N  sa rozhodla po minulých skúsenostiach nekomunikovať, odpísal šéf firmy Dušan Chovanec.

Úspora až pol hodiny

Aktuálne môžu vlaky u nás súvisle premávať 160-kou z Bratislavy po Zlatovce pri Novom Meste nad Váhom. Dokončené sú aj niektoré etapy rýchlejšej železnice od Nového Mesta nad Váhom smerom na Žilinu.

Železnice hovoria, že len úsek po Nové Mesto nad Váhom skrátil cestu o osem až deväť minút. Keby boli koľaje rýchlejšie až do Žiliny, ušetrili by cestujúci ďalších asi 33 minút.

Kde sme už zrýchlili

  • Maximálnou rýchlosťou 160 km/hod. sa môže jazdiť na vyše 100 kilometrovej trase od Bratislavy Rača po Zlatovce.
  • Stálo to 747 mil. eur.
  • Dokončený bol aj asi 20-kilometrový úsek Trenčianska Teplá – Beluša v hodnote 251 mil. eur.
  • Na zvyšnej trati v smere na Žilinu sa pracuje, alebo je to na pláne.
  • Práce meškajú napríklad na úseku medzi Belušou a Púchovom. Stavbu má na starosti OHL a Váhostav. Narazili na nepredvídateľné skutočnosti, píše sa v dodatku.
  •  Zdroj: ŽSR

Inde už jazdia rýchlejšie

Z pohľadu zrýchlenia tratí vyzerá Slovensko pri porovnaní s inými krajinami na prvý pohľad ako chudobný príbuzný. 

„Najvyššiu rýchlosť, 230 kilometrov za hodinu, dosahujú naše rýchlovlakové súpravy. Premávajú na trati Viedeň – Salzburg,“ povedal hovorca rakúskej spoločnosti ÖBB Michael Braun.

Na iných úsekoch jazdia vlaky v Rakúsku 200-kou alebo pomalšie. Najvyššiu, 230-kilometrovú rýchlosť dokážu dosahnuť iba na 100 kilometroch trate.

Nemecká spoločnosť Deutsche Bahn reagovala, že najrýchlejšie môžu u nich jazdiť ich vlaky 300-kilometrovou rýchlosťou – medzi Frankfurtom nad Mohanom a Kolínom, ale aj z Norimbergu do Ingolstadtu.

Nie je to také zlé

To, prečo u nás zrýchľujeme iba na 160-ku, má svoje dôvody. Slovensko je malá krajina na to, aby sa u nás nazbieralo dosť ľudí, ktorí by rýchle vlaky zaplnili a boli by ochotní si za rýchlejšie cestovanie aj priplatiť.

Svedčí o tom aj postoj Európskej komisie, ktorá tunajšiu drahú modernizáciu z väčšinovej miery financuje.

Napríklad, ešte vôbec nie je isté, či nám odsúhlasí peniaze aj na trať umožňujúcu premávať 160-kilometrovou rýchlosťou od Žiliny po Košice. Zatiaľ máme jej súhlas, aby sme takto trať zmodernizovali od Liptovského Mikuláša po Košice.

Či a kde všade je však takáto investícia efektívna máme preukázať štúdiou realizovateľnosti. Má byť hotová v septembri.

Keby sme aj chceli jazdiť aspoň na hlavnej trati ešte rýchlejšie,  než 160-kou, ktorá je stále iba v predstavách štátu, vyšlo by to ešte drahšie. „Čím vyššia rýchlosť, tým je drahší projekt,“ vysvetľuje hlavný dôvod šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková.

Rýchle vlaky potrebujú napríklad rovnejšiu trať, o to viac treba pri modernizácii meniť aktuálne trasy a presmerúvať koľaje. Zákruty nesmú byť ostré, ale dlhé a tiahle, rýchlotrať si spravidla vynucuje aj tunely, ktoré sú extra drahé. Môže tak ísť aj o stavbu úplne novej trate, po ktorej nejadzdí nič iné než rýchlovlaky.

„Nateraz 160-ka pre Slovensko úplne stačí z pohľadu našich ekonomických možností,“ myslí si Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Rýchly musí byť aj vlak

K trati umožňujúcej vyššiu rýchlosť treba mať aj vlaky, ktoré rýchlosť dráhy utiahnu. Príkladom, ktorý ukazuje, že vlak je jedna vec a trať druhá, sú napríklad Česi. Ich Pendolína jazdia v Česku najviac 160-kou, no keď zájdu do Rakúska, môžu zrýchliť aj na 200-kilometrov za hodinu.

Umožňuje im to aj technológia naklápania vozových skríň. Vďaka tomu sú schopné lepšie zvládať odstredivé sily.

České dráhy pripomínajú, že keby nemali špeciálne vlaky, na niektoré trate ich Rakúšania ani nepustia. „Do Rakúska alebo do Nemecka je bežná požiadavka, aby celá súprava mohla ísť rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu,“ vysvetľuje hovorca firmy České dráhy Petr Šťáhlavský.

Naše železnice do Rakúska jazdia v rámci regionálnej dopravy do Viedne. Regionálne vlaky jazdia pomalšie, pretože častejšie zastavujú. Vysoké rýchlosti sa im neoplatí využívať, ani keby mohli. Kým by sa rozbehli, museli by už začať brzdiť, aby zastavili v najbližšej stanici.

U nás vraj rýchlejšie vlaky nepotrebujeme, ani keby sme nimi chceli posielať pasažierov na rýchlejšie západné koľaje. Najviac ľudí totiž cestuje smerom od nás do Česka, kde je najviac 160-ka.

Je to len možný strop

Ani 160-kilometrovou rýchlosťou však vlak nemusí naozaj jazdiť. Dostať sa k nej čo najbližšie môžu u nás napríklad IC vlaky na trati medzi Bratislavou a Zlatovcami.

„Priemerná rýchlosť nezávisí len od techniky, ale aj od počtu zastavení na trase a prípadných meškaní. Priemerná rýchlosť vlaku InterCity na úseku Bratislava – Trenčín vychádza na 112,7 kilometra za hodinu,“ vysvetľuje Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá prepravuje cestujúcich.

Vlaky Pendolino jazdia medzi Prahou a Ostravou priemernou rýchlosťou 117 kilometra za hodinu. Do toho sú zarátané aj prejazdy úsekmi, na ktorých napríklad ešte prebiehajú práce alebo majú náročný terén, a tak sa nimi dá jazdiť len pomalšie či na nich jednoducho 160ka nie je.

Kto má aké plány

Česi však už pokukujú po tom, že by vlaky zrýchlili aj doma. V krajine diskutujú o vysokorýchlostných tratiach, ktoré by umožnili cestovať rýchlosťou 200 alebo až 350 kilometrov za hodinu.

V Stredočeskom kraji neďaleko mesta Poděbrady majú 13-kilometrový skúšobný neverejný okruh pre rýchlosť 210 kilometrov a pri špeciálnych podmienkach aj 230 kilometrov za hodinu.

U nás zatiaľ čakáme, či presvedčíme Brusel, že je efektívne investovať do rýchlejšieho, na 160-kilometrov za hodinu prispôsobeného, prepojenia trase od Žiliny do Košíc.

Rakúšania plánujú, že by v roku 2025 chceli mať najvyššiu možnú rýchlosť 250 kilometrov za hodinu a 230-kou by ich vlaky mohli jazdiť na 260 kilometroch z celkovo 5-tisíc kilometrov koľají.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Minúta po minúte

Zdieľať

Podcast z diskusie Denníka N o ľuďoch bez domova. Diskutovala riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z bratislavského magistrátu Martin Freund a Ján Dráb, spoluautor novej analýzy o bezdomovectve.

Diskusiu moderovala novinárka Denníka N Lucia Osvaldová. Diskusiu si môžete vypočuť tu.

Jedno euro investované do práce s ľuďmi bez domova vie ušetriť verejným financiám až 12 eur a to najmä v prípade zdravotnej prevencie a intervencie u mladých ľudí. Aj keď náklady spojené so životom bez domova predstavujú rádovo tisíce eur ročne, pre štát sú takmer neviditeľné, lebo ich znášajú rôzne inštitúcie verejnej správy. Celá nová štúdia o bezdomovectve tu.

Novinka: Spúšťame nové podcasty. Na ich odber sa môžete prihlásiť tu:

Zdieľať

Trump opäť kritizoval obchodnú politiku EÚ. Počas prejavu v Hospodárskom klube v New Yorku hovoril o „hrozných“ obchodných bariérach v EÚ, ktoré sú podľa neho v mnohých smeroch horšie ako v prípade Číny. (čtk)

Zdieľať

O online nákupoch budú daniari vedieť viac, môžu odhaliť podvody s DPH

Banky a platobné služby ako PayPal či Amazon Payment budú musieť po roku 2024 daniarom poskytovať dáta o platbách v e-commerce s DPH. V únii by sa tak malo predchádzať online daňovým podvodom.

Rada Európskej únie sa predbežne dohodla na nových pravidlách výmeny údajov o platbách DPH koncom minulého týždňa, čaká ich už len formálne prijatie.

„Vlani vlády EU prišli na online podvodoch s DPH v príjmoch o päť miliárd eur,“ povedal európsky komisár pre dane Pierre Moscovicsi počas ministerských debát.

  • Nové pravidlá majú uľahčiť odhaľovanie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách elektronického obchodu.
  • Umožnia členským štátom harmonizovaným spôsobom zhromažďovať záznamy, ktoré v elektronickej podobe sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb, napríklad banky.
  • Vznikne nový centrálny elektronický systém na uchovávanie informácií o platbách a na ďalšie spracúvanie v boji proti podvodom.

Poskytovatelia platobných služieb sú podľa fínskeho ministra financií Mika Lintilä kľúčovým článkom reťazca online nákupov. „So svojimi informáciami môžu pomáhať vnútroštátnym daňovým orgánom odhaľovať podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim,“ hovorí. Keď sa zjednotí zhromažďovanie týchto informácií a prístup k nim získajú členské štáty, budú efektívnejší.

Tieto novinky doplnia pravidlá pre DPH v elektronickom obchode, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2021. Vtedy sa zavedú nové povinnosti týkajúce sa DPH pre elektronické trhoviská a zjednodušené pravidlá dodržiavania predpisov v oblasti DPH pre online podniky.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní s októbrom výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti sa zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému brexitu.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

Tesla vyrobila prvé elektromobily Model 3 vo svojom novom závode v Číne. Ide o prvú automobilovú fabriku, ktorú v krajine celú vlastní zahraničná firma. Do konca roka v nej Tesla plánuje vyrábať 1000 áut týždenne.

Spustenie výroby elektromobilov v Číne je míľnikom pre spoločnosť vedenú Elonom Muskom, píše Bloomberg.

Ide o prvú fabriku Tesly mimo Spojených štátov, zatiaľ vyrába len v malom množstve a čaká na potrebné výrobné certifikáty.

Elektrické sedany Model 3 zo závodu v Šanghaji sa majú predávať len na čínskom trhu. Cenovka sa začína pod hranicou 50-tisíc dolárov.

Musk sa spolieha na čínsky trh napriek obchodnej vojne, ktorú s krajinou vedú USA. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete, pre odbyt Tesly je číslom dva.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať