Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zdieľanú ekonomiku nezakazujte, ale inšpirujte sa ňou, odkazuje politikom nová kniha

Zlyhania trhového hospodárstva by sa naprávať nemali idealizovanou, ale realistickou predstavou fungovania štátu.

Autor je makroekonóm VÚB banky

Americký evolučný biológ Ed Wilson, dvojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny, ktorého som mal šťastie pred pár rokmi osobne stretnúť na Harvarde, sa stal širšie známym aj svojou výstižnou odpoveďou na otázku výziev 21. storočia. Povedal, že problém je v tom, že „máme paleolitické emócie, stredoveké inštitúcie a božské technológie“.

Tento výrok v sebe zosobňuje klasické klišé o tom, ako sa svet veľmi rýchlo mení a ľudia a ich inštitúcie často akosi zaostávajú, začínajú sa v ňom strácať a často aj obávať budúcnosti. Najlepším liekom na tieto obavy je azda hlbšie pochopenie logiky rýchleho technického a hospodárskeho vývoja, jeho príležitostí a potrieb prispôsobiť sa mu.

Pomôcť v tom môže aj zaujímavá slovenská kniha Pokrok bez povolenia z pera ekonomického analytika Róberta Chovanculiaka, ktorú vlani v októbri vydal jeho domovský Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Publikácia o zrážke „starých inštitúcií s novými technológiami“ sa venuje internetovým platformám, zdieľanej ekonomike, crowdfundingu či kryptomenám a kryptotrhom. Celkom inovatívne a odvážne opisuje, ako tieto vymoženosti internetu pomáhajú prekonávať viaceré zlyhania trhovej ekonomiky (vyplývajúce najmä z vysokých transakčných nákladov a takzvanej informačnej asymetrie) a zároveň dopĺňajú štáty a ich vlády v oblasti poskytovania niektorých služieb vrátane práva a poriadku. S teoretickou možnosťou až úplného odstrihnutia sa od svojich zákonných povinností.

Noví tvorcovia pravidiel

Kým v minulosti by si asi väčšina z nás k cudziemu človeku len tak do auta neprisadla, a k cudzím ľuďom by asi nikdy nešli prespať, dnes je to vďaka Uberu či Airbnb celkom bežné. Ako došlo k takejto veľkej zmene? Tak, že nová „zdieľaná“ ekonomika znížila náklady na vyhľadávanie, uzatváranie a dodržiavanie dohôd potrebných na fungovanie takýchto jázd či nocľahov.

Aj v minulosti sme sa s niekým mohli dohodnúť, že nás za poplatok zvezie. No okrem klasických taxislužieb neexistovala v reálnom čase centralizovaná databáza všetkých ľudí ochotných šoférovať a všetkých hľadajúcich odvoz. Čo je však azda ešte zaujímavejšie, takéto internetové platformy aj preto, že často obchádzali pôvodne existujúce zákony, zároveň prišli s inovatívnymi riešeniami zabezpečujúcimi dodržiavanie základných pravidiel takýchto dohôd.

Napríklad formou hodnotenia reputácie vodičov a hostiteľov, v podobe dnes už klasických piatich hviezdičiek. Ak hodnotenie poskytovateľov týchto služieb používateľmi klesne pod určitú úroveň, platforma ich môže zo svojich radov jednoducho vyradiť. „Strata reputácie je ako Damoklov meč, ktorý visí nad každým potenciálnym podvodníkom zneužívajúcim svoju informačnú asymetriu,“ opisuje tento vplyv Róbert Chovanculiak.

Nové firmy tak aj v oblasti regulácií a vymáhania práva inovujú a svojím spôsobom „konkurujú“ samotnému štátu – je totiž v ich vlastnom záujme, aby boli čo najbezpečnejšie a najspoľahlivejšie. Inak si zákazníci vyberú konkurenciu. Ako platformy predchádzajú sporom a riešia ich? Prostredníctvom nových spôsobov overovania totožnosti, cez špecifické formy poistenia, spomínané reputačné mechanizmy až po algoritmickú analýzu veľkých dát, teda preverovanie a filtrovanie nebezpečných aktivít a ich následné sankcionovanie.

Ako zlyhávajú politici

Touto novou, súkromnou „reguláciou“ a jej nástrojmi v oblasti bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa (a jej vznikom v konkurenčnom prostredí) by sa pritom mohol inšpirovať aj štát, ktorý reguláciu doteraz poskytoval takpovediac monopolne bez dostatočnej spätnej väzby. A často až príliš, keďže na veľký objem a často zastarané povinnosti vyžadované legislatívou sa podnikatelia dennodenne (a často právom) sťažujú.

„Nie sú to dokonalé riešenia, ale rovnako ďaleko k dokonalosti má aj druhá strana – štátne regulácie,“ píše o novej regulácii samotných firiem zdieľanej ekonomiky autor. Štátny súbor povinností pre firmy je totiž často skôr výsledkom lobingu konkrétnych záujmových skupín ako zrelej úvahy o spoločenskej užitočnosti – a teda na úkor všetkých ostatných vrátane spotrebiteľov.

Ako príklad môžu poslúžiť spomínané taxislužby, ktorých ponuka nebola vo svete obmedzovaná len nepriamo – množstvom zbytočných regulácií, ale aj priamo: počtom vozidiel oprávnených ľudí prevážať (až donedávna napríklad v New Yorku). Príkladom môžu byť aj po voľbách často pertraktované stravné lístky, ktoré prinášajú (štedrý) prospech akurát samotným firmám, ktoré ich poskytujú.

Nižšie transakčné náklady a menšia informačná asymetria vďaka internetu preto môžu pomôcť prehodnotiť úlohu štátu v ekonomike a v niektorých oblastiach ju znížiť. „Zo samotného faktu, že trh nie je schopný zabezpečiť optimálne množstvo statkov, ešte automaticky nevyplýva, že má v tejto činnosti aj komparatívnu nevýhodu a že by ich mal zabezpečovať štát,“ dodáva liberál R. Chovanculiak.

Vyrovnať hracie pole

Ťažko však s autorom súhlasiť vo volaní po úplne voľnej súťaži v reguláciách, teda možnosti totálneho odpojenia sa od existujúcej legislatívy. Takzvané preteky ku dnu, teda k čo najnižším nákladom vyplývajúcim z nedodržiavania dnes platných povinností, môžu spotrebiteľov reálne ohrozovať, no autor tento protiargument opomína.

Ak nikto z nás nechce, aby sa na trhu predávali či podávali napríklad zdraviu nebezpečné potraviny, tak je celkom prirodzené ich zákonom všetkým subjektom zakázať. Vynucovanie tohto pravidla tiež nenecháme len na spätnú väzbu klientov potravín a reštaurácií na ich reputáciu, ale posilníme ho aj inšpekciu s právomocou rozdávať pokuty.

Voľná súťaž regulácií by pre spotrebiteľov vytvárala i neistotu a dodatočné informačné náklady, keďže zákazníci nebudú môcť očakávať ani minimálny štandard kvality tovarov a služieb a každá firma by si podmienky stanovovala po svojom.

Sieťové efekty internetových platforiem, napríklad v sociálnych sieťach či vo vyhľadávaní, zasa často produkujú monopolnú moc týchto firiem. Možný prestup k inému poskytovateľovi podobnej služby síce do istej miery znižuje zneužívanie postavenia internetových gigantov, no nie vždy je taký jednoduchý ako prechod medzi jednou a druhou taxiaplikáciou. Reguláciu pre Facebook a Google aj preto určite treba.

Najlepšie by bolo všeobecne vyrovnávať hracie pole medzi novými subjektmi, často obchádzajúcimi existujúcu reguláciu, a tými starými, ktoré sa novej „nekalej“ konkurencie boja. Teda zmeniť „pokrok bez povolenia“ na „pokrok s povolením“. Napokon, tak sa aj deje, keď slovenský parlament vlani uvoľnil reguláciu klasických taxislužieb a, naopak, sprísnil prepravu formou zdieľanej ekonomiky.

Crowdfunding štát nenahradí

Prepravné, ubytovacie, obchodné či iné internetové platformy by logicky mali platiť rovnaké dane ako ostatné miestne firmy. Teda nielen v mieste svojho svetového sídla, ktoré môže byť formálne v hociktorom daňovom raji, ale v každej krajine, kde robia svoj biznis. Inak herné pole pre všetky subjekty trhu férovo vyrovnané nebude.

Podobne menej presvedčivé sú aj iné časti Chovanculiakovej knihy. Kapitola o možnostiach crowdfundingu čitateľa implicitne zvádza k záveru, že na množstvo verejných statkov by sa azda dalo jednoducho poskladať. Z toho, že prostredníctvom internetových zbierok „sa budujú komunitné centrá, záhradky, komposty, knižnice, múzeá, detské ihriská, cyklotrasy, organizujú sa podujatia, pochody, koncerty, zbierky, […] rekonštruujú sa parky, chodníky, námestia […]“, však nijaký takýto záver nevyplýva.

Internetové zbierky totiž neriešia základný problém verejných statkov: čierne pasažierstvo. Teda to, že z verejnoprospešných projektov profitujú aj ľudia, ktorí na ne nijako neprispeli. To požiadavka na vyzbieranie určitej vopred zadefinovanej sumy v crowdfundingu nijako nezmazáva, ako sa z textu môže zdať.

Objemom zdrojov i formou je verejnoprospešný crowdfunding charitou, aktivitou neziskového sektora, ktorý môže vládne služby za desiatky percent HDP ročne akurát tak čiastočne dopĺňať. Dvojeurové príspevky pár tisícok ľudí nezaplatia verejné zdravotníctvo a školstvo, ako by si autor knihy zrejme prial. Aj keď možno v malom môžu pomôcť robiť často efektívnejšie, ako to robí samotný štát. A znova: ten sa z týchto decentralizovaných vylepšení môže učiť, ako svoje služby poskytovať lepšie a lacnejšie.

Atraktívnejšou témou na zamyslenie je v knihe opisovaný rozmach novej časti digitálnej ekonomiky založenej na anonymizácii, šifrovaní a kryptotrhoch. Celkom prirodzene sa tam dnes sústreďujú najmä kriminálne živly ako obchod s drogami, zbraňami a pranie špinavých peňazí. No potenciál tohto pre vládu fakticky nekontrolovateľného „anarchického“ internetového prostredia je oveľa väčší – dá sa tam bez kontroly a bez zdanenia predávať čokoľvek a komukoľvek, bez akýchkoľvek oficiálnych stôp.

Libertariánska anarchia nebude

To môže reálne pomôcť (a aj pomáha) ľuďom v oblastiach, kde sú vystavení nefungujúcim verejným inštitúciám alebo diskriminácii či prenasledovaniu, napríklad v Číne, Iráne, Venezuele či Afganistane. Kryptoanarchia má však oveľa väčšie ambície. Vďaka novej technike by rada podporila vznik paralelnej spoločnosti, v ktorej nebudú platiť štátom vynucované pravidlá. Akékoľvek nezmyselné regulácie a príkazy by stratili zmysel, vlády by stratili schopnosť zdaňovať a vstupovať do ekonomických interakcií tretích strán.

Také zlé (alebo dobré) to však nebude. Ani samotný autor neohlasuje príchod libertariánskej spoločnosti („zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by […] na internete prebiehala orwellovská revolúcia“). Hoci internetové spoločenstvá dokážu v digitálnom prostredí poskytovať aj určité služby práva a poriadku (okrem darkwebu napríklad aj peer-to-peer „súdnictvo“ na svetovo najväčšom internetovom obchode Taobao), vlády budú (azda) navždy ovládať fyzický verejný priestor, a teda môcť kontrolovať reálne toky tovarov i veľkej časti služieb medzi svojim občanmi.

Teória spoločenskej zmluvy nie je „rozprávka pre dospelých“, ako si myslí R. Chovanculiak. Ak sa veľkej skupine občanov v demokraciách nebude páčiť, že ich susedia nemusia dodržiavať rovnaké pravidlá ako oni, vrátane platenia daní, vláda má stále celkom silné nástroje na ich fyzický monitoring a vynucovanie.

„Paralelná polis“ tak v plnom význame slova nevzniká, aj keď kaviareň s rovnakým názvom už existuje. Hrozba straty významnej časti daňových príjmov štátov v prípade rozšírenia kryptotrhov mimo súčasných pár oblastí „podnikania“ napriek tomu môže byť reálna.

Ak bolo snahou knihy presvedčiť čitateľov, aby boli trochu optimistickejší voči súkromným reguláciám a o čosi skeptickejší voči tým verejným, tak to sa jej v mojom prípade podarilo. Digitálne riešenia zmenšujúce informačnú asymetriu a vysoké transakčné náklady naozaj o čosi vychýlili ručičku optimálneho zasahovania štátu do ekonomiky smerom bližšie k trhu – aspoň v niektorých oblastiach. Žiaden anarcho-kapitalizmus, aký by si možno niektorí kryptonadšenci radi predstavovali, však z tohto pozorovania nevyplýva.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kto vo februári veril akciám, keď boli na dne, zarobil už 35 percent
  • Sociálne: Ľudia v evidencii úradov práce budú môcť dlhšie poberať podporu
  • Doprava: Konzílium odborníkov dalo predbežný súhlas s obmedzenou obnovou leteckej dopravy
  • EÚ: Komisia chce poskytnúť členským štátom 750 miliárd eur, z toho dve tretiny budú priame platby
  • Japonsko: Vláda prestavila druhú časť balíka na pomoc ekonomike, spolu je najväčší na svete
  • USA: Walmart bude predávať aj oblečenie z druhej ruky
  • Pomoc ekonomike: Transparency zverejnilo zoznam príjemcov pomoci za marec
  • Radíme: Vláda ešte neprebrala zákon o zaplatení nájmov. Zhŕňame, čo zatiaľ vieme
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia predstavila mimoriadny rozpočet na mimoriadne časy

Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto - TASR/AP
Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto – TASR/AP

Z rôznych názorov na podobu ekonomického ozdravenia EÚ sa Ursula von der Leyenová priklonila k návrhu Francúzska a Nemecka, komentuje Marián Koreň z portálu Euractiv.sk 750-miliardový plán Európskej komisie na pomoc ekonomikám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie dnes posilnili aj napriek obavám z napätia vo vzťahoch medzi USA a Čínou. K rastu akciového trhu prispeli veľkou mierou bankové spoločnosti, pokles zaznamenali akcie spoločnosti Facebook či Amazonu. (čtk)

Zdieľať

Euro sa dnes voči doláru vyšplhalo na najvyššiu úroveň od začiatku apríla. Obchodovalo sa za 1,1031 USD, podporil ho plán EÚ na obnovu ekonomík. Neskôr však jednotná európska mena o zisky prišla a predávala sa zhruba za 1,0980 USD.

Európska komisia dnes oznámila, že plánuje v rámci pokrízovej obnovy ekonomík poskytnúť členským krajinám EÚ 750 miliárd eur, z toho väčšiu časť ako dotácie.

Časť krajín síce návrh ocenila, ďalšie štáty však dávajú najavo zásadné námietky, diplomati preto očakávajú náročné rokovania. (čtk)

Zdieľať

Ceny ropy klesajú v obavách z americko-čínskeho napätia okolo Hongkongu. Reagujú predovšetkým na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, že pripravuje ráznu odpoveď na čínsky návrh zákona o národnej bezpečnosti pre Hongkong.

  • Krátko po 17.00 SELČ cena severomorskej ropy Brent klesla o 5,2 percenta na 34,29 dolára za barel.
  • Americká ľahká ropa WTI sa v rovnakom čase zlacňovala o šesť percent na 32,29 dolára za barel.

Prípadné zhoršenie vzťahov medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami by mohlo zvýšiť tlak na globálne spoločnosti a ohroziť dopyt po rope, ktorý je už aj tak oslabený pandémiou koronavírusu. Podľa odhadu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) sa svetové investície do energetiky tento rok následkom koronavírusu znížia o 20 percent, teda o 400 miliárd dolárov.

„Hrozba novej obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou už nie je len okrajovým rizikom a pre rizikové aktíva by mohla znamenať katastrofu,“ povedal agentúre Reuters analytik Stephen Brennock zo spoločnosti PVM. (čtk)

Zdieľať

EIU: Globálna ekonomika sa nevráti na úrovne spred koronakrízy do roku 2022

Globálna ekonomika sa nevráti na úrovne spred koronakrízy do roku 2022, tvrdí Economist Intelligence Unit. Podľa správy analytickej spoločnosti verejné dlhy krajín tento rok prudko stúpnu.

Deväť rokov po tom, čo dlhová kríza zasiahla eurozónu, sa niektoré rozvinuté krajiny podľa EIU opäť ocitnú na pokraji krízy. Týka sa to predovšetkým Španielska a Talianska, ktoré pandémia tvrdo zasiahla a ktorých fiškálne pozície boli slabé už predtým.

Južné krajiny Európy sa stále zotavujú z rokov úsporných opatrení, čo ešte komplikujú vysoké úrovne verejného dlhu, starnúca populácia a trvalé fiškálne deficity. Podľa EIU je Európska centrálna banka (ECB) pripravená urýchlene konať v prípade potreby, „ale dlhová kríza v ktorejkoľvek z týchto krajín by spôsobila veľké turbulencie na finančných trhoch a následne by sa kríza rozšírila po svete“. (cnbc, tasr)

Zdieľať

Japonská vláda schválila druhý balíček na podporu ekonomiky. Vynaloží naň ďalších 31,9 bilióna jenov (270 miliárd eur), čo spolu s prvým balíčkom spred mesiaca predstavuje 230 biliónov jenov (1,94 bilióna eur), teda 40 percent HDP krajiny.

Oznámená pomoc je v súhrne najväčšia na svete, informujú svetové tlačové agentúry.

Tretia najväčšia ekonomika na svete sa prepadla do recesie a v aktuálnom kvartáli sa počíta s ďalším poklesom. Oživenie by malo podľa odhadov nastať v druhej polovici roka.

„Budem chrániť japonské hospodárstvo pred touto krízou za každú cenu,“ povedal japonský premiér Šinzó Abe.

Druhý stimulačný balíček sa zameriava predovšetkým na pomoc menším firmám, ktoré opatreniami proti šíreniu choroby COVID-19 veľmi utrpeli. Zamestnanci v zdravotníctve, ktorí bojovali s pandémiou v prvej línii, majú okrem toho dostať odmenu každý vo výške 200-tisíc jenov (1686 eur).

Tento dodatok k štátnemu rozpočtu bude Japonsko financovať štátnymi dlhopismi. Ešte viac sa tým zvýši jeho už teraz obrí štátny dlh, ktorý predstavuje dvojnásobok ročného HDP.

Vláda chce navrhnuté opatrenia nechať prerokovať v parlamente do 12. júna. (čtk)

Zdieľať

Prezidenti a premiéri krajín Únie budú o návrhu fondu obnovy a viacročného rozpočtu rokovať na samite 19. júna. Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel. Dohoda členských krajín by podľa neho mohla byť hotová do letných prázdnin. (čtk)

Zdieľať

Stačilo naštartovať osadené linky, no vynútený odchod špecialistov odložil spustenie megapekárne na jeseň

Fabrika Chipity v Kostolných Kračanoch. Foto - Chipita
Fabrika Chipity v Kostolných Kračanoch. Foto – Chipita

Nová veľká pekáreň gréckej Chipity, ktorá zamestná na Žitnom ostrove 600 ľudí, posúva svoj rozbeh na začiatok jesene. S odbytom výrobkov by síce problém nemala, no pre karantény jej dlho chýbali potrební špecialisti zo zahraničia.

Zdieľať

Európska komisia chce poskytnúť na pomoc po kríze pre členské krajiny 750 miliárd eur

Európska komisia chce v rámci pokrízovej obnovy európskych ekonomík poskytnúť členským štátom EÚ 750 miliárd eur. Pol bilióna zo sumy, ktorú si plánuje požičať na finančných trhoch, budú tvoriť priame platby, zvyšok úvery. Oznámila to šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Peniaze si chce Európska komisia požičať na finančných trhoch, za dlh by ručila budúcim sedemročným rozpočtom, v ktorom by malo byť celkovo 1,1 bilióna eur. Podľa von der Leyenovej je súčasná kríza kľúčovým okamihom pre budúcnosť európskeho bloku.

Komisia záchranným fondom reaguje na najväčší ekonomický výpadok v histórii EÚ, ktorý spôsobili koronavírusové obmedzenia.

„Plán obnovy z ťažkej výzvy, ktorej teraz čelíme, vytvára šancu. Nielen tým, že podporí ekonomiky, ale aj investíciami do budúcnosti. Zelená dohoda pre Európu a digitalizácia totiž podporia zamestnanosť a rasť, odolnosť našej spoločnosti a kvalitu nášho životného prostredia,“ povedala dnes von der Leyenová pri prezentácii návrhu komisie v Európskom parlamente.

Exekutíva Únie navrhuje rozpočet, ktorého objem približne zodpovedá návrhu, ktorý vo februári členské krajiny neschválili. Naplniť ho chce okrem doterajších zdrojov príjmami v podobe nových ekologických či digitálnych daní.

Členské štáty si podľa predstaviteľov komisie budú môcť vybrať, či chcú do spoločnej kasy poskytovať príjmy z emisných povoleniek, novo navrhované clo z neekologicky vyrábaných produktov, zvažovanej digitálnej dane či ďalších poplatkov. (čtk)

Zdieľať

Kmotríkov štadión posúdi najprv Kollárov, až potom Sulíkov človek

Štefan Holý si preberá od prezidentky Zuzany Čaputovej poverenie člena vlády. Foto - TASR
Štefan Holý si preberá od prezidentky Zuzany Čaputovej poverenie člena vlády. Foto – TASR

Aké veľké je riziko, že Kmotrík zažaluje štát, ak od neho nekúpi štadión, má posúdiť Kollárov nominant Štefan Holý. Vláda chce o štadióne rokovať v júli, dnes poverila podpredsedu pre legislatívu, aby povedal, či má štát povinnosť kúpiť štadión Slovana a za koľko.

Zdieľať

Ekonomike eurozóny sa pre pandémiu darí horšie, než sa čakalo. Prezidentka ECB Christine Lagardeová uviedla, že prepad hospodárstva eurozóny sa tento rok priblíži skôr k pesimistickejšiemu odhadu banky a klesne o 8 až 12 percent.

„Lepšiu predstavu budeme mať o niekoľko dní, až na začiatku júna zverejníme svoje údaje, ale je pravdepodobné, že sa budeme nachádzať medzi stredne vážnym a vážnym scenárom,“ uviedla Lagardeová k výhľadu eurozóny počas diskusie prostredníctvom internetu.

Európska centrálna banka má oficiálny výhľad hospodárskeho rastu a inflácie eurozóny zverejniť na budúci týždeň, keď bude Rada guvernérov zložená z členov Výkonnej rady a guvernérov centrálnych bánk členských krajín rozhodovať o politike ECB.

V marci ECB spustila pre koronavírusovú krízu program na nákup dlhopisov a ďalších aktív v objeme 750 miliárd eur. Podľa agentúry Bloomberg je možné, že program bude na budúci týždeň na schôdzke Rady guvernérov zvýšený. (čtk)

Zdieľať

Transparency International Slovensko zverejnilo zoznam príjemcov prvej pomoci od štátu pre podniky zasiahnuté koronakrízou za marec. Informácie si vypýtalo podľa infozákona, v zverejnených zmluvách totiž sumy chýbali.

Kto dostal pomoc

  • S odstupom najviac získal Volkswagen Slovakia – vyše 5,3 milióna eur.
  • Nasleduje púchovský výrobca pneumatík Continental Matador Rubber s podporou 602-tisíc eur.
  • Tretiu najvyššiu pomoc dostal Mobis Slovakia, výrobca modulov a autosúčiastok pre Kiu, zaplatili mu vyše 400-tisíc eur.
  • V prvej desiatke najviac podporených podnikov je aj košický U. S. Steel či strediská turistického ruchu Tatry mountain resorts, ktoré spoluvlastní Igor Rattaj.
  • Celková vyplatená suma za marec je vyše 42 miliónov eur, celkový počet podporených podnikateľov vyše 46-tisíc.
  • 90 percent žiadateľov dostalo menej než tisíc eur, upozorňuje Transparency.
  • Najmenšia vyplatená pomoc bola 96 centov.

Prečo Transparency tabuľku zverejnilo

„Hoci už takmer desať rokov platí pravidlo, že štát míňa peniaze len pod podmienkou zverejnenia zmlúv s konkrétnym partnerom, plnením aj sumou, pri koronakríze je to inak. Ústredia práce, ktoré pomoc podnikateľom vyplácajú, totiž s nimi uzatvárajú jednotné formy zmlúv s nominálnou sumou 0 eur. Pri našej kontrole nám to zdôvodnili veľkým objemom zmlúv a meniacimi sa sumami mesiac čo mesiac, čo by im aj podnikateľom vraj prinieslo veľkú administratívu,“ uviedla organizácia.

Zdieľať

Vicepremiérka Remišová vraví, že eurofondy budú mať už len jeden riadiaci orgán a jednotnú metodiku. Opatrenie platí do budúceho programového obdobia, má to zrýchliť čerpanie eurofondov.

Zdieľať

Banky už ľuďom píšu, koľko ich bude odklad splátok stáť. Pri spotrebákoch budú mnohí prekvapení

Ilustračné foto Jumpstory
Ilustračné foto Jumpstory

Presnú sumu, ktorú ľudia na úrokoch navyše zaplatia banke, ak požiadajú o odklad splátok, sa väčšinou dozvedajú až teraz z listu od banky. Tá má na tieto detaily a informácie o dôsledkoch odkladu 60 dní od jeho schválenia.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať