Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Rastislav Velič, líder skupiny Arca. Foto N - Tomáš Benedikovič
Rastislav Velič, líder skupiny Arca. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koronavírus zasiahol aj najväčšie domáce investičné skupiny, ktoré majú desiatky firiem z rôznych odvetví. Výnimkou nie je ani Arca Capital, ktorá pred krízou nakupovala asi vôbec najviac nových aktív zo všetkých veľkých hráčov.

Pred finančnou krízou z roku 2009 bola Arca podobne aktívna a napokon musela skoro všetko predať. O tom, ako chce touto krízou so svojimi podnikmi prejsť úspešnejšie, ako chce ustáť svoje nemalé dlhy, ku ktorým si teraz pomocou zmeniek plánuje požičať aj ďalšiu pol miliardy eur, sme sa rozprávali s jej lídrom Rastislavom Veličom. V rozhovore hovorí:

  • čo mu chýba v boji proti koronavírusu,
  • prečo je záchrana domácej ekonomiky hlavne v rukách EÚ a Európskej centrálnej banky,
  • čo dostane z kómy domáci cestovný ruch,
  • prečo nemá pôsobiť účtovníctvo Arcy dobre iba naoko a ako sa podľa neho v krátkom čase zlepší,
  • aké sú dôvody pripravovanej emisie zmeniek za pol miliardy eur a či to nakoniec nebude menej,
  • aký má vzťah s J&T.

Ako hodnotíte doterajšie opatrenia slovenskej vlády na zabránenie šírenia koronavírusu a na pomoc ekonomike? Sú podľa vás dostatočne?

Spomalenie šírenia nákazy opatrenia vlády rozhodne zabezpečujú. Akým spôsobom to je dosiahnuté, je už iná vec. Myslím si, že Európa dlhodobo podceňuje krízový manažment. Veci, ktoré fungovali počas studenej vojny, teda že ľudia boli pripravení a pripravovaní aj na takéto krízové situácie a mali sme naozaj funkčné sklady civilnej obrany, toto sa opomína.

Do roku 1990 vlády i ľudia mali aspoň jasno, čo, ako a prečo idú robiť v prípade biologického či chemického ohrozenia. Teraz sa to všetci ešte len učia. Premrhali sme, čo sme mali zvládnuté, a teraz sa to musíme učiť nanovo.

Prístup do budúcnosti sa musí zmeniť. Ale súčasné opatrenia, ktoré sú prijímané narýchlo a intuitívne, zatiaľ fungujú. Vidíme to na nie príliš veľkom počte nakazených.

Druhá vec je, či pri týchto aktuálnych karanténnych opatreniach nevylejeme s vaničkou aj dieťa. Ekonomický dosah zavedených opatrení bude doslova devastačný. A preto výpomoc pre ekonomiku musí byť tiež zásadná.

A v budúcnosti opäť musíme vopred vedieť aj to, čo treba urobiť pre postihnutú ekonomiku. Nie že sa to narýchlo zostavuje len teraz.

Politikom chýbajú plány

Ako hodnotíte doterajšie záchranné siete pre ekonomiku?

Je tu snaha o odľahčenie obyvateľstvu, no robiť to celé na úkor väčších podnikateľských zoskupení a firiem je zničujúce pre strednodobý i dlhodobý vývoj našej ekonomiky. Zatiaľ sme zo stimulov pre veľké firmy skoro nič nevideli.

Napríklad v Česku, kde tiež podnikáme, vláda prijala opatrenia na podporu zamestnanosti, no vylúčila z nich personálne agentúry pre dočasné zamestnávanie. Pritom sme v tomto biznise na Slovensku i v Česku zásadným hráčom. Veríme, že to česká vláda urobila iba nedopatrením.

Rozhodne budeme lobovať, aby sa to ešte zmenilo, lebo agentúry dočasného zamestnávania teraz dodávajú svojich ľudí aj do fabrík, ktoré ešte stále bežia, no niektorí ich kmeňoví zamestnanci odmietajú nastupovať do práce. My máme našich ľudí z agentúr u výrobcov dezinfekčných prostriedkov či u producentov papierovej hygieny, ktorých produkty teraz ľudia bytostne potrebujú.

Naši ľudia dopĺňajú tiež predavačov a skladníkov v obchodných reťazcoch, aby fungovala distribúcia potravín.

Napriek tomu nás Česko z podpory vyňalo. A z dikcie navrhovaného znenia zákona je pravdepodobné, že nás chce s agentúrami vyňať aj Slovensko.

Koľko máte ľudí vo vašich personálnych agentúrach zastrešených firmou Manuvia?

V agentúrach dočasného zamestnávania sme koncom marca mali v oboch krajinách zhruba 17-tisíc ľudí.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo by ste teraz od vlády privítali najviac?

Aktuálne vystupuje do popredia problém likvidity. Práve pre oživenie likvidity firiem musia politici a centrálne banky okamžite pomôcť finančnému sektoru.

Bankové domy sa úplne

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Online predaj je ekologickejší než kamenné obchody. Môže to byť pravda?

Ilustračné foto - Unsplash.com
Ilustračné foto – Unsplash.com

Online nakupovanie je spojené s nižšími emisiami než nákupy v obchodoch, tvrdí spoločnosť Prologis, odvoláva sa na americkú štúdiu. Tá však analyzuje iba poslednú časť cesty od obchodníka k zákazníkovi a neuvádza všetky scenáre, vďaka ktorým by mohli byť emisie ešte nižšie.

Minúta po minúte

Viacerí poslanci sa zhodli, že pitná voda by mala ostať v správe štátu a mala by sa ochrániť pred privatizáciou a možným biznisom. Tvrdia, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov.

Zhodli sa na tom v rámci diskusii k novele zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Milan Potocký (OĽaNO) predložil pozmeňujúci návrh k novele, ktorým sa má definovať ochrana majetkovej účasti obcí a krajov vo verejných vodovodoch a kanalizáciách pred exekučným konaním.

Peter Cmorej (SaS) súhlasí s potrebou ochrany vodovodov, vie si ale predstaviť, že v budúcnosti by sa mohol umožniť vstup súkromníkov do vodárenských spoločností s jasnými pravidlami. Potocký uviedol, že novelou reagujú na prax a chcú zabrániť postupnej privatizácii vodárenských spoločností.

Dodal, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov. Tie označil za kľúčové pre rozvoj vodovodnej infraštruktúry. Pozmeňujúcim návrhom chce posunúť účinnosť novely z januára tohto roka na marec.

Vysvetlil, že pôvodne plánovali novelou stanoviť, aby akcie a majetkovú účasť mohol mať aj štát. To chcú z návrhu vypustiť a ponechať tam len kraje a obce.

Zároveň sa má jasne stanoviť, že ich majetková účasť vo verejných vodovodoch a kanalizáciách nemôže byť predmetom exekučného konania. Ozrejmil, že doteraz zákon ochraňoval len obce, preto chcú doplniť aj samosprávne kraje.

Nezaradený poslanec Miroslav Suja sa pýtal, v akom prípade budú môcť obce a kraje nakladať s akciami vo vodárenských spoločnostiach, či s nimi nebudú môcť nakladať vôbec. Potocký vysvetlil, že ich budú môcť previesť len na inú obec, samosprávny kraj či vodárenskú spoločnosť. Tvrdí, že cieľom je zabrániť manipulácii s cenou pitnej vody v prípade, ak by sa tieto spoločnosti dostali do súkromných rúk rôznych špekulantov.

Cmorej poznamenal, že legislatívna rada vlády nebola nadšená z obmedzovania prevoditeľnosť akcií vodárenských spoločností. Myslí si ale, že verejný záujem v tomto prípade treba uprednostniť.

Upozornil, že do budúcna by nebolo zlé umožniť do takýchto spoločností vstup aj súkromným investorom, no s jasnými pravidlami.

Poukázal na to, že vo viacerých vodárenských spoločnostiach je množstvo akcionárov s minimom akcií, ktorí často rezignovali na výkon svojich práv a dlhodobo nebolo možné riešiť napríklad zmeny vedenia. (tasr)

Úrad verejného zdravotníctva začne konanie proti kúpeľom Aphrodite Rajecké Teplice. Hrozí im pokuta až 20-tisíc eur za to, že mali hostí aj bez zdravotnej indikácie. To je podľa opatrení zakázané.

Počet patentových prihlášok sa na Slovensku vlani podľa úradu priemyselného vlastníctva znížil o 4 %. Zároveň sa zdvihol počet prihlášok úžitkových vzorov, ochranných známok a dizajnov.

Aké čísla zverejnil úrad

  • Počet patentových prihlášok klesol vlani z 234 na 225 (–3,8 %).
  • Prihlášok úžitkových vzorov pribudlo z 325 na 390 (+20,0 %).
  • Prihlášky ochranných známok rástli z 2878 na 2999 (+4,2 %).
  • Počet prihlášok dizajnov stúpol zo 109 na 148 (+35,8 %). (e, tasr)

Prípad poradcu premiéra so státisícmi eur z eurofondov ukazuje na ešte väčší problém u Budaja. Minister životného prostredia sa najprv dotácií pre premiérovho spolupracovníka zastal, po týždni oznámil, že ich nedostane. Pavol Kalinský ich získal pre združenie, ktoré zatiaľ nič neurobilo.

Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tržby EasyJetu za tri mesiace do decembra klesli medziročne o 88 % na 165 miliónov libier. Aerolínie varovali, že v dôsledku slabého záujmu o lietanie zostanú do marca na 10 % kapacity spred roka. Reagujú na vývoj pandémie v Európe.

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

  • Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
  • EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
  • Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Ekonomická nálada v EÚ aj eurozóne sa v januári zhoršila, menej priaznivé sú v dôsledku pandémie i vyhliadky zamestnanosti. V pravidelnej správe to uviedla Európska komisia.

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

  • Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
  • Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
  • Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Toyota do roku 2025 zvýši svoj náskok pred VW na pozícii najväčšej svetovej automobilky, prognózuje IHS Markit. Pomôže jej aj väčšia orientácia na Spojené štáty a Áziu, ktoré pandémia zasiahla miernejšie než európsky trh.

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Štát bude môcť ľahšie odpúšťať pokuty či úroky za oneskorené daňové priznania alebo daňové platby. Parlament v zrýchlenom režime schválil novelu daňového poriadku. Podrobnosti upraví vláda v nariadení.

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať