Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Autor je viceguvernér NBS, text vyjadruje jeho osobný názor
Tento text prvý raz publikoval
na svojom blogu

Idem kráčať po tenkom ľade. Možno je to trúfalosť v časoch všeľudovej diskusie o blackoute, ale čoraz viac rozmýšľam o tom, ako a kedy začať proces resuscitácie (aspoň časti) ekonomiky.

Idem aj do rizika, že epidemiológovia ma bleskovo pošlú do teplých krajín. Ale ako ekonóm cítim povinnosť prispieť do diskusie.

Mám tri dôvody, prečo prichádzať s touto témou.

Po prvé, čísla o nakazených na Slovensku vyzerajú (našťastie) veľmi dobre.

Po druhé, nie som si istý, že máme dostatočné kapacity a potrebnú infraštruktúru na druhý polčas boja, keď už bude súper značne unavený. Čím skôr sa nad tým zamyslíme, tým lepšie.

Po tretie, pri zmene taktiky boja budeme potrebovať aj súčinnosť obyvateľov. Preto im treba včas vysvetliť, ako sa veci majú.

Čo hovorí matematika

Začnem dobrými číslami. Najskôr som si myslel, že je to nedostatočným testovaním, ale čoraz viac sa mi zdá, že nakoniec sa ani nemusíme dostať do fázy exponenciálneho nárastu nových prípadov.

Ak je to tak, možno sme preskočili fázu „kladiva“ a rovno sme sa ocitli pri „tanci“ (Hammer and the Dance, vysvetlenie tu).

Skorá reakcia, disciplína ľudí a možno aj kus šťastia sú za dobrými číslami, ale to je teraz jedno.

Ako teda rozmýšľať o víruse? Pomohol mi Rišo Kollár, ktorého som spoznal ešte na nejakom matematickom sústredení v minulom storočí.

Väčšina epidemiologických modelov, ktoré používame, vychádza z dobre známeho modelu SIR (detaily tu). Základnou ideou jednoduchej verzie modelu je, že ľudia žijú v obrovskej izbe, kde sa náhodne stretávajú a podľa toho vyzerá aj rýchlosť nákazy.

Každý môže nakaziť každého s rovnakou pravdepodobnosťou. Lenže to je zlá analógia. Svet ľudí vyzerá inak.

Predstavme si radšej internet. Je to sieť s množstvom počítačov (uzlov) a prepojení. Na jednom mieste sú prepojenia husté a inde riedke. Pri epidémii sú ľudia uzlami a sociálne kontakty prepojeniami.

Takisto platí, že máme oveľa vyššiu šancu nakaziť sa od manželky ako od stavebného robotníka.

Navyše, keď vieme, že vonku je vírus, tak aj sami od seba obmedzujeme počet kontaktov s inými. Inak povedané, naše správanie mení celú sieť, po ktorej sa pandémia môže šíriť (a mení sa tak aj rýchlosť nákazy). To isté platí napríklad aj pre karanténne opatrenia vlády.

Múdre hlavy ukázali, že šírenie vírusu po takýchto sieťach je po istom čase skôr mocninové (na začiatku je krátky exponenciálny nárast a na konci exponenciálny pokles). Na grafe vidíte Rišove (spolu s Katkou Boďovou) prepočty pre Taliansko a Španielsko. Celkom to sedí.

Zdroj – Boďová a Kollár, so súhlasom autorov
Zdroj – Boďová a Kollár, so súhlasom autorov

Ak by naozaj platilo, že sme dokázali dostatočne skoro zmeniť našu sieť na „mocninovú“, potom je namieste úvaha o tom, ako ďalej.

Všimnite si na grafoch, že po nábehu na mocniny (rovná čiara po cca. 20 dňoch) trvá 20 až 30 dní k dosiahnutiu vrcholu.

Čo z toho vyplýva pre ekonomiku

Teraz, ak dovolíte, preskočím k ekonomike. Použijem model, ktorý som ukazoval minule (v skutočnosti jeho vylepšenú verziu, ktorá napr. počíta aj s pravdepodobnosťou nájdenia vakcíny).

Konkrétne sa pozriem na optimálnu intenzitu karanténnych opatrení. Grafy nižšie síce ukazujú kalibráciu na USA a používajú model SIR, ale teraz mi ide len o kvalitatívny záver.

Ako vidíte, v tomto modeli má význam začať s relatívne prísnymi opatreniami a postupne ich ďalej sprísňovať, až kým epidémia nedosiahne svoj vrchol. Potom je optimálne ich postupne uvoľňovať (stačí sa sústrediť na prvý a posledný graf).

Zdroj – Eichenbaum a kol, so súhlasom autorov

Ak dáme dohromady epidemiologický model na báze sietí a model Eichenbauma a spol., vyjde nám, že ak všetko dobre pôjde (veľké AK), možno by bolo dobré karanténne reštrikcie uvoľňovať už o pár týždňov. Ako na to? Sme vôbec pripravení?

Vytvorme rýchlu rotu a skúsme uvoľňovať

Moja (možno naivná)

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf Heinekenu: Ktovie, či ešte niekedy uvidíme preplnené puby, kde ľudia bok po boku pijú pivo

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenský šéf Heinekenu hovorí, že piva predávajú ako pred krízou, ale viac v obchodoch, a preto s nižšími maržami. „Finančne je to pre nás katastrofa. Ak vypadne sektor reštaurácií a hotelov na desať týždňov, tak je to ako stratený rok,“ hovorí Rene Kruijt.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Najväčšie riziko pre biznis je, že po lete sa môže vírus vrátiť +

  • Od stredy ďalšie zmäkčovanie opatrení, na budúci týždeň zrejme výrazné uvoľnenie
  • Čísla sú zlé, ekonomiky sa rýchlo otvárajú
  • Šéf Heinekenu si kladie otázku, či ešte niekedy uvidíme preplnené puby
Zdieľať

Aj Slovensko tlačí, aby na plynové projekty šli eurofondy aj naďalej

Osem krajín Únie vrátane Slovenska lobuje, aby bol zemný plyn považovaný za ekologicky čistý zdroj energie a mal nárok na úniové financovania. Iniciatíva prišla krátko pred stredajším zverejnením biliónového plánu obnovy ekonomík postihnutých koronakrízou.

Informáciu o tom, že sa skupina štátov prevažne z východného krídla EÚ obrátila na Európsku komisiu, aby sa z rozpočtu EÚ mohla platiť aj výstavba plynovej infraštruktúry, oznámili ČTK diplomatické zdroje.

Kontext: Komisia plánuje podmieniť čerpanie peňazí z chystaného fondu oživenia tým, že budú investovať v súlade s jej prioritami. Medzi tie hlavné patrí prechod ku klimaticky šetrnému hospodárstvu.

O to, aby bol plyn považovaný za zdroj neškodiaci životnému prostrediu, sa dlhodobo usiluje najmä Poľsko, ktoré sa spolu s Českom, Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom, Litvou a Gréckom obrátilo na Brusel.

Skupina krajín, ktoré sa obávajú veľkého sociálneho dosahu prechodu na čisté zdroje energie, označuje podporu plynových projektov za „zásadne dôležitú“.

Komisia tento rok začína pracovať na podrobnej klasifikácii energetických zdrojov podľa ekologickej udržateľnosti, na čom bude založená budúca finančná podpora. Práve plyn spolu s jadrom sú najväčším predmetom sporov medzi členskými štátmi. Koncom minulého roka pri predbežnej dohode dospeli krajiny ku kompromisu, ktorý tieto dva zdroje síce neoznačil ako čisté, avšak ani ako ekologicky škodlivé.

Poľsko si vlani ako jediná krajina vyjednalo výnimku zo záväzku dosiahnutia takzvanej klimatickej neutrality do polovice storočia. Táto neutralita spočíva v čo najväčšom obmedzení emisií skleníkových plynov a vyváženie tých zvyšných napríklad výsadbou stromov. Varšava požadovala kompenzáciu za zatváranie uhoľných prevádzok.

Podľa informácií ČTK je cieľom súčasnej výzvy presvedčiť Brusel, že pri podpore plynu bude pre postkomunistické krajiny ľahšia cesta k zatvoreniu „najšpinavších“ uhoľných prevádzok.

Kritici využívania zemného plynu však tvrdia, že ak sa EÚ nezameria výlučne na investície do obnoviteľných zdrojov a bude podporovať fosílne palivá, nedokáže byť do roku 2050 klimaticky neutrálna. (čtk)

Zdieľať

Sulík už napísal úradu pre dohľad, aby preveril audity od Deloittu pre Bratislavu

Minister hospodárstva Sulík už aj oficiálne požiadal úrad pre dohľad, aby skontroloval audítorské správy Deloitte Audit pre Bratislavu. Deloitte už v minulosti pokutu od úradu dostal, podľa firmy bola „v nevýznamnej výške“.

Zdieľať

V Česku by mala klesnúť DPH na ubytovacie služby, na vstupné na kultúrne či športové akcie a na vstupy na vleky a do sáun z 15 na 10 %. O štvrtinu sa má znížiť cestná daň pre nákladné autá nad 3,5 tony, ráta s tým daňový balíček, ktorý schválila česká vláda.

Informovalo o tom ministerstvo financií, ktoré navrhuje balíček prerokovať v skrátenom režime.

Podľa schváleného návrhu firmy budú môcť takisto uplatňovať daňovú stratu spätne. Obce zrejme získajú oprávnenie oslobodzovať od dane z nehnuteľností v dôsledku mimoriadnych udalostí. Poľnohospodárom by sa mohla skrátiť lehota na vrátenie preplatku spotrebnej dane pri zelenej nafte z 60 na 40 dní. (čtk)

Zdieľať

Chemesu hrozí dvojmiliónová pokuta, aj keď sa s firmou Nexis Fibers zmieril

Priemyselný park Chemes v Humennom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Priemyselný park Chemes v Humennom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Uzavretie zmieru medzi firmami Chemes a Nexis Fibers nestoplo prešetrovanie Chemesu protimonopolným úradom. Zisťuje, či spoločnosť Chemes pri sporoch mohla zneužívať dominantné postavenie, ak by jej to preukázal, hrozí jej až dvojmiliónová pokuta.

Zdieľať

V Česku od utorka rušia nákupné hodiny pre seniorov. Obchody boli medzi 8:00 a 10:00 prístupné iba obyvateľom nad 65 rokov.

Vláda rozhodla aj o tom, že otvoria ďalšie letiská pre lety v rámci schengenského priestoru. Ide o letiská v Brne, Ostrave, Karlových Varoch, Pardubiciach a Prahe-Kbeloch. Doteraz bolo otvorené iba pražské Letisko Václava Havla. (čtk)

Zdieľať

Fiat Chrysler má na dosah záchranný úver vo výške 6,3 miliardy eur od talianskej banky Intesa Sanpaolo. Ak sa pôžičku podarí dotiahnuť, pôjde o najväčší štátom garantovaný balík pomoci pre automobilku v Európe od vypuknutia koronakrízy.

Vedenie FCA a Intesy sa už dohodli na podmienkach úveru s trojročnou splatnosťou, banka by ho mala schváliť v utorok, píše Bloomberg. Uvoľnenie financií si vyžaduje tiež súhlas talianskej vlády.

Pôžička má pomôcť celému talianskemu automobilovému sektoru, prostredníctvom Fiatu sa peniaze dostanú k jeho dodávateľom. Dodatočnú podporu by tak touto formou mohlo získať 10-tisíc malých a stredných podnikov v dodávateľskom reťazci.

Talianska časť FCA vlani prerobila v hrubom zhruba 1 miliardu dolárov. Predaj áut v Taliansku sa v apríli zosunul o 98 %, závody Fiatu boli v marci a apríli prevažne zatvorené pre koronavírusové reštrikcie.

Zdieľať

V nedeľu bude môcť byť otvorených viac prevádzok – už aj kiná, divadlá, taxislužby či autoškoly. Okrem toho môžu byť po novom v nedeľu otvorené turistické informačné centrá či služby ambulantného predaja.

Zdieľať

Nový riaditeľ Všeobecnej zdravotnej: Ideál sú presné časy, dokedy sa má pacient dostať k lekárovi

Nový šéf Všeobecnej zdravotnej bude pýtať od štátu viac peňazí, ale ešte nevie koľko. „Máme tu 2-tisíc ľudí a keď som sa pýtal, kto z nich mi dá jedno číslo, dá obrazne povedané hlavu na klát, tak sa nik neozval,“ hovorí Richard Strapko.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať