Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Autor je viceguvernér NBS, text vyjadruje jeho osobný názor
Tento text prvý raz publikoval
na svojom blogu

Idem kráčať po tenkom ľade. Možno je to trúfalosť v časoch všeľudovej diskusie o blackoute, ale čoraz viac rozmýšľam o tom, ako a kedy začať proces resuscitácie (aspoň časti) ekonomiky.

Idem aj do rizika, že epidemiológovia ma bleskovo pošlú do teplých krajín. Ale ako ekonóm cítim povinnosť prispieť do diskusie.

Mám tri dôvody, prečo prichádzať s touto témou.

Po prvé, čísla o nakazených na Slovensku vyzerajú (našťastie) veľmi dobre.

Po druhé, nie som si istý, že máme dostatočné kapacity a potrebnú infraštruktúru na druhý polčas boja, keď už bude súper značne unavený. Čím skôr sa nad tým zamyslíme, tým lepšie.

Po tretie, pri zmene taktiky boja budeme potrebovať aj súčinnosť obyvateľov. Preto im treba včas vysvetliť, ako sa veci majú.

Čo hovorí matematika

Začnem dobrými číslami. Najskôr som si myslel, že je to nedostatočným testovaním, ale čoraz viac sa mi zdá, že nakoniec sa ani nemusíme dostať do fázy exponenciálneho nárastu nových prípadov.

Ak je to tak, možno sme preskočili fázu „kladiva“ a rovno sme sa ocitli pri „tanci“ (Hammer and the Dance, vysvetlenie tu).

Skorá reakcia, disciplína ľudí a možno aj kus šťastia sú za dobrými číslami, ale to je teraz jedno.

Ako teda rozmýšľať o víruse? Pomohol mi Rišo Kollár, ktorého som spoznal ešte na nejakom matematickom sústredení v minulom storočí.

Väčšina epidemiologických modelov, ktoré používame, vychádza z dobre známeho modelu SIR (detaily tu). Základnou ideou jednoduchej verzie modelu je, že ľudia žijú v obrovskej izbe, kde sa náhodne stretávajú a podľa toho vyzerá aj rýchlosť nákazy.

Každý môže nakaziť každého s rovnakou pravdepodobnosťou. Lenže to je zlá analógia. Svet ľudí vyzerá inak.

Predstavme si radšej internet. Je to sieť s množstvom počítačov (uzlov) a prepojení. Na jednom mieste sú prepojenia husté a inde riedke. Pri epidémii sú ľudia uzlami a sociálne kontakty prepojeniami.

Takisto platí, že máme oveľa vyššiu šancu nakaziť sa od manželky ako od stavebného robotníka.

Navyše, keď vieme, že vonku je vírus, tak aj sami od seba obmedzujeme počet kontaktov s inými. Inak povedané, naše správanie mení celú sieť, po ktorej sa pandémia môže šíriť (a mení sa tak aj rýchlosť nákazy). To isté platí napríklad aj pre karanténne opatrenia vlády.

Múdre hlavy ukázali, že šírenie vírusu po takýchto sieťach je po istom čase skôr mocninové (na začiatku je krátky exponenciálny nárast a na konci exponenciálny pokles). Na grafe vidíte Rišove (spolu s Katkou Boďovou) prepočty pre Taliansko a Španielsko. Celkom to sedí.

Zdroj – Boďová a Kollár, so súhlasom autorov
Zdroj – Boďová a Kollár, so súhlasom autorov

Ak by naozaj platilo, že sme dokázali dostatočne skoro zmeniť našu sieť na „mocninovú“, potom je namieste úvaha o tom, ako ďalej.

Všimnite si na grafoch, že po nábehu na mocniny (rovná čiara po cca. 20 dňoch) trvá 20 až 30 dní k dosiahnutiu vrcholu.

Čo z toho vyplýva pre ekonomiku

Teraz, ak dovolíte, preskočím k ekonomike. Použijem model, ktorý som ukazoval minule (v skutočnosti jeho vylepšenú verziu, ktorá napr. počíta aj s pravdepodobnosťou nájdenia vakcíny).

Konkrétne sa pozriem na optimálnu intenzitu karanténnych opatrení. Grafy nižšie síce ukazujú kalibráciu na USA a používajú model SIR, ale teraz mi ide len o kvalitatívny záver.

Ako vidíte, v tomto modeli má význam začať s relatívne prísnymi opatreniami a postupne ich ďalej sprísňovať, až kým epidémia nedosiahne svoj vrchol. Potom je optimálne ich postupne uvoľňovať (stačí sa sústrediť na prvý a posledný graf).

Zdroj – Eichenbaum a kol, so súhlasom autorov

Ak dáme dohromady epidemiologický model na báze sietí a model Eichenbauma a spol., vyjde nám, že ak všetko dobre pôjde (veľké AK), možno by bolo dobré karanténne reštrikcie uvoľňovať už o pár týždňov. Ako na to? Sme vôbec pripravení?

Vytvorme rýchlu rotu a skúsme uvoľňovať

Moja (možno naivná)

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kto vo februári veril akciám, keď boli na dne, zarobil už 35 percent
  • Sociálne: Ľudia v evidencii úradov práce budú môcť dlhšie poberať podporu
  • Doprava: Konzílium odborníkov dalo predbežný súhlas s obmedzenou obnovou leteckej dopravy
  • EÚ: Komisia chce poskytnúť členským štátom 750 miliárd eur, z toho dve tretiny budú priame platby
  • Japonsko: Vláda prestavila druhú časť balíka na pomoc ekonomike, spolu je najväčší na svete
  • USA: Walmart bude predávať aj oblečenie z druhej ruky
  • Pomoc ekonomike: Transparency zverejnilo zoznam príjemcov pomoci za marec
  • Radíme: Vláda ešte neprebrala zákon o zaplatení nájmov. Zhŕňame, čo zatiaľ vieme
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia predstavila mimoriadny rozpočet na mimoriadne časy

Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto - TASR/AP
Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto – TASR/AP

Z rôznych názorov na podobu ekonomického ozdravenia EÚ sa Ursula von der Leyenová priklonila k návrhu Francúzska a Nemecka, komentuje Marián Koreň z portálu Euractiv.sk 750-miliardový plán Európskej komisie na pomoc ekonomikám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie dnes posilnili aj napriek obavám z napätia vo vzťahoch medzi USA a Čínou. K rastu akciového trhu prispeli veľkou mierou bankové spoločnosti, pokles zaznamenali akcie spoločnosti Facebook či Amazonu. (čtk)

Zdieľať

Euro sa dnes voči doláru vyšplhalo na najvyššiu úroveň od začiatku apríla. Obchodovalo sa za 1,1031 USD, podporil ho plán EÚ na obnovu ekonomík. Neskôr však jednotná európska mena o zisky prišla a predávala sa zhruba za 1,0980 USD.

Európska komisia dnes oznámila, že plánuje v rámci pokrízovej obnovy ekonomík poskytnúť členským krajinám EÚ 750 miliárd eur, z toho väčšiu časť ako dotácie.

Časť krajín síce návrh ocenila, ďalšie štáty však dávajú najavo zásadné námietky, diplomati preto očakávajú náročné rokovania. (čtk)

Zdieľať

Ceny ropy klesajú v obavách z americko-čínskeho napätia okolo Hongkongu. Reagujú predovšetkým na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, že pripravuje ráznu odpoveď na čínsky návrh zákona o národnej bezpečnosti pre Hongkong.

  • Krátko po 17.00 SELČ cena severomorskej ropy Brent klesla o 5,2 percenta na 34,29 dolára za barel.
  • Americká ľahká ropa WTI sa v rovnakom čase zlacňovala o šesť percent na 32,29 dolára za barel.

Prípadné zhoršenie vzťahov medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami by mohlo zvýšiť tlak na globálne spoločnosti a ohroziť dopyt po rope, ktorý je už aj tak oslabený pandémiou koronavírusu. Podľa odhadu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) sa svetové investície do energetiky tento rok následkom koronavírusu znížia o 20 percent, teda o 400 miliárd dolárov.

„Hrozba novej obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou už nie je len okrajovým rizikom a pre rizikové aktíva by mohla znamenať katastrofu,“ povedal agentúre Reuters analytik Stephen Brennock zo spoločnosti PVM. (čtk)

Zdieľať

EIU: Globálna ekonomika sa nevráti na úrovne spred koronakrízy do roku 2022

Globálna ekonomika sa nevráti na úrovne spred koronakrízy do roku 2022, tvrdí Economist Intelligence Unit. Podľa správy analytickej spoločnosti verejné dlhy krajín tento rok prudko stúpnu.

Deväť rokov po tom, čo dlhová kríza zasiahla eurozónu, sa niektoré rozvinuté krajiny podľa EIU opäť ocitnú na pokraji krízy. Týka sa to predovšetkým Španielska a Talianska, ktoré pandémia tvrdo zasiahla a ktorých fiškálne pozície boli slabé už predtým.

Južné krajiny Európy sa stále zotavujú z rokov úsporných opatrení, čo ešte komplikujú vysoké úrovne verejného dlhu, starnúca populácia a trvalé fiškálne deficity. Podľa EIU je Európska centrálna banka (ECB) pripravená urýchlene konať v prípade potreby, „ale dlhová kríza v ktorejkoľvek z týchto krajín by spôsobila veľké turbulencie na finančných trhoch a následne by sa kríza rozšírila po svete“. (cnbc, tasr)

Zdieľať

Japonská vláda schválila druhý balíček na podporu ekonomiky. Vynaloží naň ďalších 31,9 bilióna jenov (270 miliárd eur), čo spolu s prvým balíčkom spred mesiaca predstavuje 230 biliónov jenov (1,94 bilióna eur), teda 40 percent HDP krajiny.

Oznámená pomoc je v súhrne najväčšia na svete, informujú svetové tlačové agentúry.

Tretia najväčšia ekonomika na svete sa prepadla do recesie a v aktuálnom kvartáli sa počíta s ďalším poklesom. Oživenie by malo podľa odhadov nastať v druhej polovici roka.

„Budem chrániť japonské hospodárstvo pred touto krízou za každú cenu,“ povedal japonský premiér Šinzó Abe.

Druhý stimulačný balíček sa zameriava predovšetkým na pomoc menším firmám, ktoré opatreniami proti šíreniu choroby COVID-19 veľmi utrpeli. Zamestnanci v zdravotníctve, ktorí bojovali s pandémiou v prvej línii, majú okrem toho dostať odmenu každý vo výške 200-tisíc jenov (1686 eur).

Tento dodatok k štátnemu rozpočtu bude Japonsko financovať štátnymi dlhopismi. Ešte viac sa tým zvýši jeho už teraz obrí štátny dlh, ktorý predstavuje dvojnásobok ročného HDP.

Vláda chce navrhnuté opatrenia nechať prerokovať v parlamente do 12. júna. (čtk)

Zdieľať

Prezidenti a premiéri krajín Únie budú o návrhu fondu obnovy a viacročného rozpočtu rokovať na samite 19. júna. Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel. Dohoda členských krajín by podľa neho mohla byť hotová do letných prázdnin. (čtk)

Zdieľať

Stačilo naštartovať osadené linky, no vynútený odchod špecialistov odložil spustenie megapekárne na jeseň

Fabrika Chipity v Kostolných Kračanoch. Foto - Chipita
Fabrika Chipity v Kostolných Kračanoch. Foto – Chipita

Nová veľká pekáreň gréckej Chipity, ktorá zamestná na Žitnom ostrove 600 ľudí, posúva svoj rozbeh na začiatok jesene. S odbytom výrobkov by síce problém nemala, no pre karantény jej dlho chýbali potrební špecialisti zo zahraničia.

Zdieľať

Európska komisia chce poskytnúť na pomoc po kríze pre členské krajiny 750 miliárd eur

Európska komisia chce v rámci pokrízovej obnovy európskych ekonomík poskytnúť členským štátom EÚ 750 miliárd eur. Pol bilióna zo sumy, ktorú si plánuje požičať na finančných trhoch, budú tvoriť priame platby, zvyšok úvery. Oznámila to šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Peniaze si chce Európska komisia požičať na finančných trhoch, za dlh by ručila budúcim sedemročným rozpočtom, v ktorom by malo byť celkovo 1,1 bilióna eur. Podľa von der Leyenovej je súčasná kríza kľúčovým okamihom pre budúcnosť európskeho bloku.

Komisia záchranným fondom reaguje na najväčší ekonomický výpadok v histórii EÚ, ktorý spôsobili koronavírusové obmedzenia.

„Plán obnovy z ťažkej výzvy, ktorej teraz čelíme, vytvára šancu. Nielen tým, že podporí ekonomiky, ale aj investíciami do budúcnosti. Zelená dohoda pre Európu a digitalizácia totiž podporia zamestnanosť a rasť, odolnosť našej spoločnosti a kvalitu nášho životného prostredia,“ povedala dnes von der Leyenová pri prezentácii návrhu komisie v Európskom parlamente.

Exekutíva Únie navrhuje rozpočet, ktorého objem približne zodpovedá návrhu, ktorý vo februári členské krajiny neschválili. Naplniť ho chce okrem doterajších zdrojov príjmami v podobe nových ekologických či digitálnych daní.

Členské štáty si podľa predstaviteľov komisie budú môcť vybrať, či chcú do spoločnej kasy poskytovať príjmy z emisných povoleniek, novo navrhované clo z neekologicky vyrábaných produktov, zvažovanej digitálnej dane či ďalších poplatkov. (čtk)

Zdieľať

Kmotríkov štadión posúdi najprv Kollárov, až potom Sulíkov človek

Štefan Holý si preberá od prezidentky Zuzany Čaputovej poverenie člena vlády. Foto - TASR
Štefan Holý si preberá od prezidentky Zuzany Čaputovej poverenie člena vlády. Foto – TASR

Aké veľké je riziko, že Kmotrík zažaluje štát, ak od neho nekúpi štadión, má posúdiť Kollárov nominant Štefan Holý. Vláda chce o štadióne rokovať v júli, dnes poverila podpredsedu pre legislatívu, aby povedal, či má štát povinnosť kúpiť štadión Slovana a za koľko.

Zdieľať

Ekonomike eurozóny sa pre pandémiu darí horšie, než sa čakalo. Prezidentka ECB Christine Lagardeová uviedla, že prepad hospodárstva eurozóny sa tento rok priblíži skôr k pesimistickejšiemu odhadu banky a klesne o 8 až 12 percent.

„Lepšiu predstavu budeme mať o niekoľko dní, až na začiatku júna zverejníme svoje údaje, ale je pravdepodobné, že sa budeme nachádzať medzi stredne vážnym a vážnym scenárom,“ uviedla Lagardeová k výhľadu eurozóny počas diskusie prostredníctvom internetu.

Európska centrálna banka má oficiálny výhľad hospodárskeho rastu a inflácie eurozóny zverejniť na budúci týždeň, keď bude Rada guvernérov zložená z členov Výkonnej rady a guvernérov centrálnych bánk členských krajín rozhodovať o politike ECB.

V marci ECB spustila pre koronavírusovú krízu program na nákup dlhopisov a ďalších aktív v objeme 750 miliárd eur. Podľa agentúry Bloomberg je možné, že program bude na budúci týždeň na schôdzke Rady guvernérov zvýšený. (čtk)

Zdieľať

Transparency International Slovensko zverejnilo zoznam príjemcov prvej pomoci od štátu pre podniky zasiahnuté koronakrízou za marec. Informácie si vypýtalo podľa infozákona, v zverejnených zmluvách totiž sumy chýbali.

Kto dostal pomoc

  • S odstupom najviac získal Volkswagen Slovakia – vyše 5,3 milióna eur.
  • Nasleduje púchovský výrobca pneumatík Continental Matador Rubber s podporou 602-tisíc eur.
  • Tretiu najvyššiu pomoc dostal Mobis Slovakia, výrobca modulov a autosúčiastok pre Kiu, zaplatili mu vyše 400-tisíc eur.
  • V prvej desiatke najviac podporených podnikov je aj košický U. S. Steel či strediská turistického ruchu Tatry mountain resorts, ktoré spoluvlastní Igor Rattaj.
  • Celková vyplatená suma za marec je vyše 42 miliónov eur, celkový počet podporených podnikateľov vyše 46-tisíc.
  • 90 percent žiadateľov dostalo menej než tisíc eur, upozorňuje Transparency.
  • Najmenšia vyplatená pomoc bola 96 centov.

Prečo Transparency tabuľku zverejnilo

„Hoci už takmer desať rokov platí pravidlo, že štát míňa peniaze len pod podmienkou zverejnenia zmlúv s konkrétnym partnerom, plnením aj sumou, pri koronakríze je to inak. Ústredia práce, ktoré pomoc podnikateľom vyplácajú, totiž s nimi uzatvárajú jednotné formy zmlúv s nominálnou sumou 0 eur. Pri našej kontrole nám to zdôvodnili veľkým objemom zmlúv a meniacimi sa sumami mesiac čo mesiac, čo by im aj podnikateľom vraj prinieslo veľkú administratívu,“ uviedla organizácia.

Zdieľať

Vicepremiérka Remišová vraví, že eurofondy budú mať už len jeden riadiaci orgán a jednotnú metodiku. Opatrenie platí do budúceho programového obdobia, má to zrýchliť čerpanie eurofondov.

Zdieľať

Banky už ľuďom píšu, koľko ich bude odklad splátok stáť. Pri spotrebákoch budú mnohí prekvapení

Ilustračné foto Jumpstory
Ilustračné foto Jumpstory

Presnú sumu, ktorú ľudia na úrokoch navyše zaplatia banke, ak požiadajú o odklad splátok, sa väčšinou dozvedajú až teraz z listu od banky. Tá má na tieto detaily a informácie o dôsledkoch odkladu 60 dní od jeho schválenia.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať