Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Najlepší scenár môže byť kombinácia samovypnutia a získania kolektívnej odolnosti

Autor je generálny riaditeľ IT spoločnosti PosAm

Slovensko sa síce zaradilo k veľmi úspešným krajinám z hľadiska potláčania pandémie, ale všetci tušíme, že dlhodobo s ňou takto bojovať nie sme schopní.  Napriek tomu, že časť odvetví je schopná pracovať v provizórnom režime z domu, rozhodujúca časť ekonomiky takúto alternatívu nemá.

Preto cena za rázne opatrenia  každým týždňom rýchlo narastá. A navyše, o čo dlhšie bude tento stav trvať, o to ťažší bude návrat na predkrízovú úroveň výkonnosti. Bolo by preto vynikajúce, keby sme našli rovnako dobre aj cestu k rýchlemu návratu do štandardného fungovania bez zbytočných zdravotných rizík.

Prvý pokus o definovanie východiska urobil náš premiér. Žiaľ, svojím návrhom na „blackout Slovenska“ vyvolal prevažne negatívne reakcie. Aj keď sa mi tiež jeho návrh nepozdáva, oceňujem, že ako prvý prišiel s ideovým návrhom spôsobu návratu Slovenska do normálneho stavu.

Typicky sú diskutované dva možné scenáre prekonania pandémie. Ten, ktorý navrhol pán premiér, by sa dal charakterizovať ako potlačenie pandémie dokonalou izoláciou všetkých nakazených a ich vyliečením.

Ten druhý scenár, ktorý prichádza do úvahy, vychádza z konceptu získania kolektívnej odolnosti. Odborníci uvádzajú, že ak 60%  populácie získa odolnosť, vírus prirodzene stráca predpoklady na svoje ďalšie šírenie.

Riziká stratégie potlačenia pandémie sú najmä v tom, že nikto nevie vylúčiť  možnosť jej opakovaného prepuknutia.

Navyše, veľmi nepríjemné by mohli byť jej ekonomické dopady na malú a otvorenú slovenskú ekonomiku.

Rizikom je tiež schopnosť zvládnutia „samovypnutia“ Slovenska. Predsa je len veľký rozdiel, či vypne Čína jednu zo svojich provincií, alebo či sa vypne štát ako celok. Bola by naozaj schopná armáda zabezpečiť chod krajiny počas niekoľkých týždňov?

Naproti tomu, riziko stratégie „získania kolektívnej odolnosti“ je predovšetkým etické. Koľko ľudí by zaplatilo životom, aby sme si vytvorili potrebnú úroveň kolektívnej odolnosti? Príklady z krajín, ktoré sa oneskorili v obmedzovaní sociálnych kontaktov, sú odstrašujúce a táto cesta je zjavne nepriechodná.

Zdanlivo sú pred nami len dve zlé riešenia. Rád by som však poukázal aj na tretiu možnosť, ktorá by sa dala charakterizovať ako cielená kombinácia výhod dvoch vyššie uvedených scenárov.

Jej podstata je založená na viac diferencovanom prístupe, než aký je uplatňovaný v súčasnosti. Pre mladšie populačné ročníky aplikovať stratégiu kolektívnej odolnosti, pre staršie ročníky stratégiu potláčania.

Základným oporným bodom navrhovaného prístupu je silne diferencovaný vplyv pandémie na jednotlivé vekové skupiny podľa tabuľky zverejnenej Inštitútom zdravotnej politiky (IZP).

Po doplnení aktuálnej vekovej štruktúry obyvateľov Slovenska zistíme, že pri rovnakej sociálnej mobilite je v skupine 50+ predpokladaných až 25-krát viac pacientov s potrebou akútnej zdravotnej starostlivosti ako u vekovej skupiny 50 -.

Diferencovaný prístup preto navrhuje zlepšenie starostlivosti o skupinu 50 + tak,  aby nemusela opúšťať svoje byty pre bežné životné potreby.

Naopak, menej ohrozeným vekovým skupinám postupne otvárať sociálne kontakty na normálnu úroveň tak, aby získali kolektívnu imunitu.

Ak by sme predpokladali, že  lepšou starostlivosťou dokážeme znížiť potrebu akútnej zdravotnej starostlivosti u vekovej skupiny 50+ o tretinu, a naopak, uvoľnením sociálnych kontaktov u vekovej skupiny 50 – bude potrebná trojnásobná, stále bude celkový počet pacientov odkázaných na akútnu zdravotnú starostlivosť znížený o 25 % voči plošne aplikovanej starostlivosti.

Inak povedané, ak by sme dokázali uviesť k

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf Heinekenu: Ktovie, či ešte niekedy uvidíme preplnené puby, kde ľudia bok po boku pijú pivo

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenský šéf Heinekenu hovorí, že piva predávajú ako pred krízou, ale viac v obchodoch, a preto s nižšími maržami. „Finančne je to pre nás katastrofa. Ak vypadne sektor reštaurácií a hotelov na desať týždňov, tak je to ako stratený rok,“ hovorí Rene Kruijt.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Najväčšie riziko pre biznis je, že po lete sa môže vírus vrátiť +

  • Od stredy ďalšie zmäkčovanie opatrení, na budúci týždeň zrejme výrazné uvoľnenie
  • Čísla sú zlé, ekonomiky sa rýchlo otvárajú
  • Šéf Heinekenu si kladie otázku, či ešte niekedy uvidíme preplnené puby
Zdieľať

Aj Slovensko tlačí, aby na plynové projekty šli eurofondy aj naďalej

Osem krajín Únie vrátane Slovenska lobuje, aby bol zemný plyn považovaný za ekologicky čistý zdroj energie a mal nárok na úniové financovania. Iniciatíva prišla krátko pred stredajším zverejnením biliónového plánu obnovy ekonomík postihnutých koronakrízou.

Informáciu o tom, že sa skupina štátov prevažne z východného krídla EÚ obrátila na Európsku komisiu, aby sa z rozpočtu EÚ mohla platiť aj výstavba plynovej infraštruktúry, oznámili ČTK diplomatické zdroje.

Kontext: Komisia plánuje podmieniť čerpanie peňazí z chystaného fondu oživenia tým, že budú investovať v súlade s jej prioritami. Medzi tie hlavné patrí prechod ku klimaticky šetrnému hospodárstvu.

O to, aby bol plyn považovaný za zdroj neškodiaci životnému prostrediu, sa dlhodobo usiluje najmä Poľsko, ktoré sa spolu s Českom, Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom, Litvou a Gréckom obrátilo na Brusel.

Skupina krajín, ktoré sa obávajú veľkého sociálneho dosahu prechodu na čisté zdroje energie, označuje podporu plynových projektov za „zásadne dôležitú“.

Komisia tento rok začína pracovať na podrobnej klasifikácii energetických zdrojov podľa ekologickej udržateľnosti, na čom bude založená budúca finančná podpora. Práve plyn spolu s jadrom sú najväčším predmetom sporov medzi členskými štátmi. Koncom minulého roka pri predbežnej dohode dospeli krajiny ku kompromisu, ktorý tieto dva zdroje síce neoznačil ako čisté, avšak ani ako ekologicky škodlivé.

Poľsko si vlani ako jediná krajina vyjednalo výnimku zo záväzku dosiahnutia takzvanej klimatickej neutrality do polovice storočia. Táto neutralita spočíva v čo najväčšom obmedzení emisií skleníkových plynov a vyváženie tých zvyšných napríklad výsadbou stromov. Varšava požadovala kompenzáciu za zatváranie uhoľných prevádzok.

Podľa informácií ČTK je cieľom súčasnej výzvy presvedčiť Brusel, že pri podpore plynu bude pre postkomunistické krajiny ľahšia cesta k zatvoreniu „najšpinavších“ uhoľných prevádzok.

Kritici využívania zemného plynu však tvrdia, že ak sa EÚ nezameria výlučne na investície do obnoviteľných zdrojov a bude podporovať fosílne palivá, nedokáže byť do roku 2050 klimaticky neutrálna. (čtk)

Zdieľať

Sulík už napísal úradu pre dohľad, aby preveril audity od Deloittu pre Bratislavu

Minister hospodárstva Sulík už aj oficiálne požiadal úrad pre dohľad, aby skontroloval audítorské správy Deloitte Audit pre Bratislavu. Deloitte už v minulosti pokutu od úradu dostal, podľa firmy bola „v nevýznamnej výške“.

Zdieľať

V Česku by mala klesnúť DPH na ubytovacie služby, na vstupné na kultúrne či športové akcie a na vstupy na vleky a do sáun z 15 na 10 %. O štvrtinu sa má znížiť cestná daň pre nákladné autá nad 3,5 tony, ráta s tým daňový balíček, ktorý schválila česká vláda.

Informovalo o tom ministerstvo financií, ktoré navrhuje balíček prerokovať v skrátenom režime.

Podľa schváleného návrhu firmy budú môcť takisto uplatňovať daňovú stratu spätne. Obce zrejme získajú oprávnenie oslobodzovať od dane z nehnuteľností v dôsledku mimoriadnych udalostí. Poľnohospodárom by sa mohla skrátiť lehota na vrátenie preplatku spotrebnej dane pri zelenej nafte z 60 na 40 dní. (čtk)

Zdieľať

Chemesu hrozí dvojmiliónová pokuta, aj keď sa s firmou Nexis Fibers zmieril

Priemyselný park Chemes v Humennom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Priemyselný park Chemes v Humennom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Uzavretie zmieru medzi firmami Chemes a Nexis Fibers nestoplo prešetrovanie Chemesu protimonopolným úradom. Zisťuje, či spoločnosť Chemes pri sporoch mohla zneužívať dominantné postavenie, ak by jej to preukázal, hrozí jej až dvojmiliónová pokuta.

Zdieľať

V Česku od utorka rušia nákupné hodiny pre seniorov. Obchody boli medzi 8:00 a 10:00 prístupné iba obyvateľom nad 65 rokov.

Vláda rozhodla aj o tom, že otvoria ďalšie letiská pre lety v rámci schengenského priestoru. Ide o letiská v Brne, Ostrave, Karlových Varoch, Pardubiciach a Prahe-Kbeloch. Doteraz bolo otvorené iba pražské Letisko Václava Havla. (čtk)

Zdieľať

Fiat Chrysler má na dosah záchranný úver vo výške 6,3 miliardy eur od talianskej banky Intesa Sanpaolo. Ak sa pôžičku podarí dotiahnuť, pôjde o najväčší štátom garantovaný balík pomoci pre automobilku v Európe od vypuknutia koronakrízy.

Vedenie FCA a Intesy sa už dohodli na podmienkach úveru s trojročnou splatnosťou, banka by ho mala schváliť v utorok, píše Bloomberg. Uvoľnenie financií si vyžaduje tiež súhlas talianskej vlády.

Pôžička má pomôcť celému talianskemu automobilovému sektoru, prostredníctvom Fiatu sa peniaze dostanú k jeho dodávateľom. Dodatočnú podporu by tak touto formou mohlo získať 10-tisíc malých a stredných podnikov v dodávateľskom reťazci.

Talianska časť FCA vlani prerobila v hrubom zhruba 1 miliardu dolárov. Predaj áut v Taliansku sa v apríli zosunul o 98 %, závody Fiatu boli v marci a apríli prevažne zatvorené pre koronavírusové reštrikcie.

Zdieľať

V nedeľu bude môcť byť otvorených viac prevádzok – už aj kiná, divadlá, taxislužby či autoškoly. Okrem toho môžu byť po novom v nedeľu otvorené turistické informačné centrá či služby ambulantného predaja.

Zdieľať

Nový riaditeľ Všeobecnej zdravotnej: Ideál sú presné časy, dokedy sa má pacient dostať k lekárovi

Nový šéf Všeobecnej zdravotnej bude pýtať od štátu viac peňazí, ale ešte nevie koľko. „Máme tu 2-tisíc ľudí a keď som sa pýtal, kto z nich mi dá jedno číslo, dá obrazne povedané hlavu na klát, tak sa nik neozval,“ hovorí Richard Strapko.

Zdieľať

Žiadateľom o príspevky prvej pomoci už odišlo na účty viac ako 96 miliónov eur, tvrdí ministerstvo práce. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny už odosielajú prvú pomoc za apríl, o tie môžu zamestnávatelia a SZČO požiadať do 31. mája 2020.

Tí, ktorí už o pomoc žiadali za mesiac marec a neprechádzajú do iného opatrenia, zasielajú úradom práce iba vyplnený výkaz za apríl.

„Zjednodušili sme našu pomoc tak, že dnes už nie je potrebné podpisovať druhýkrát dohody, ak niekto žiada opakovane o príspevok v rámci toho istého opatrenia ako v marci. Zašle nám iba vyplnený výkaz, ten skontrolujeme a hneď odosielame financie. Preto aj v štatistikách už vidíme, že máme viac odoslaných platieb ako podpísaných dohôd,“ vysvetľuje minister práce Milan Krajniak.

Žiadatelia, ktorí žiadajú o príspevky prvýkrát, musia úradu poslať vyplnenú žiadosť aj výkaz. To isté platí v prípade, ak záujemca v apríli žiada o inú pomoc ako v marci.

Pri opatrení č. 4 sa opätovne žiadosť nezasiela, príspevok sa poskytuje za marec, apríl a máj. Ak však žiadateľ medzičasom začne pracovať alebo podnikať, musí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť, že si v apríli, resp. máji, neuplatňuje nárok na príspevok.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať