Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Minister Krajniak: Kurzarbeit pre veľkých predstavíme na budúci týždeň, s bankami si splátky musia dohodnúť sami

Minister práce Milan Krajniak. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister práce Milan Krajniak. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes ministri financií a práce zverejnili, že mzdové kompenzácie z prvej pomoci, ktorá bola zverejnená ešte predminulý víkend, sa rozširujú zo živnostníkov a malých podnikov aj na najväčšie firmy v krajine.

S Denníkom E však minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak hovoril aj o tom, ako vláda vníma celú paletu opatrení, ktoré od nej žiadajú najväčší slovenskí priemyselníci. A tiež o tom, čo všetko ešte vláda chce prijať pre veľkých a malých zamestnávateľov v najbližších týždňoch.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako vidí minister prijatie jednotlivých požiadaviek veľkých zamestnávateľských zväzov od moratória na konkurzy až po zníženie platieb za elektrinu,
  • koľko bude stáť pomoc veľkým podnikom,
  • čo ešte pripravujú na pomoc malým firmám a živnostníkom,
  • ako to nakoniec môže dopadnúť s topoľčianskym Decodomom
  • a prečo sa na call centrum živnostníci a malé firmy nevedia dovolať.

Od dnešného dňa je jasné, že do systému mzdových kompenzácií pre podniky s poklesom tržieb nad 20 percent, ktoré vláda vypláca vo výške od 180 do 540 eur na jedného pracovníka, už budú patriť aj veľké firmy s viac ako 250 zamestnancami. Považujete to už za konečné riešenie pre veľké firmy alebo sa budete zaoberať aj včerajšími návrhmi podnikateľských zväzov?

Nie je to rozhodne konečné riešenie. Budeme ďalej rozširovať opatrenia nielen pre veľké, ale pre všetky podniky, aby si z nich mohli vybrať. Chystáme ešte jeden model mzdových kompenzácií, pracujeme aj na modeli s kurzarbeitom. Predostrieme toho firmám viac, aby to zahŕňalo aj firmy, ako je napríklad košický U. S. Steel.

Oceliarne mali totiž už vlani svoju vlastnú oceliarsku krízu. Už vlani išli dole s tržbami, a tak by nám teraz nevedeli vydokladovať pokles tržieb. Ale aj oni idú na menší výkon, majú ľudí na skrátenom pracovnom čase, a preto musíme nejako pomôcť aj im. Ide nám o to, aby mzdové kompenzácie mohlo dostať čo najviac firiem. Preto sme podávanie žiadostí o kompenzácie firmám, ktorým klesol obrat, presunuli až na budúci týždeň. Nech majú viac možností, ako im môžeme vyhovieť.

Ako vnímate jednotlivé požiadavky veľkých zamestnávateľov, medzi ktorými nebol iba kurzarbeit, ale aj iné návrhy? Čo z nich prevezme vláda a čo je pre ňu neprijateľné?

Už ich priebežne zapracovávame, preto

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Najväčšie riziko pre biznis je, že po lete sa môže vírus vrátiť
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Obchod: Tesco chce na Slovensku spustiť franšízovú sieť Žabka, ktorú prevádzkuje v Česku
  • EÚ: Rozpočtu Únie a fondu pokrízovej obnovy ekonomík majú pomôcť nové ekologické dane a poplatky
  • Financie: ECB pripravuje plány na program nákupu dlhopisov bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém
  • Vývoj: Ekonomiky krajín OECD klesli v 1. štvrťroku o 1,8 %, najviac od vrcholu krízy začiatkom roka 2009, keď sa medzikvartálne prepadli o 2,3 %
Zdieľať

Jún začnú dve automobilky na plný a ďalšie dve na dvojtretinový výkon. Každá má na krízu tromf

Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto - TASR/AP
Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto – TASR/AP

Slovenské automobilky sa v júni už budú približovať k predkrízovým výkonom. Volkswagen a trnavská PSA budú vyrábať na tri zmeny a Jaguar Land Rover s Kiou na dve.

Zdieľať

Rodičia o OČR po 1. júni neprídu, ak ich dieťa nepôjde do školy či škôlky

Ilustračné foto - Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP
Ilustračné foto – Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP

Rodičia detí, ktoré 1. júna nenastúpia do školy, neprídu o ošetrovné a nemusia ani podávať novú žiadosť, ak už OČR počas krízy poberali. Na konci mesiaca len budú musieť poslať Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie na novom formulári.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur. Plán na záchranný balíček ešte musia schváliť nemecký parlament a Európska komisia.

K ozdraveniu spoločnosti budú musieť dvomi miliardami eur prispieť do roku 2024 aj jej zamestnanci, uviedla firma.

Vlaky v Nemecku jazdili a jazdí aj počas pandémie, aby zaistili zásobovanie. DB avšak uvádza, že osobné diaľkové spoje sú oproti bežnému stavu obsadené len na 10 až 15 %. Zhruba o 90 % klesli aj príjmy najväčšej štátom vlastnenej spoločnosti. (čtk)

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nemá jasný názor na to, či by mali zostať obchody v nedeľu zatvorené. „Myslím si, že by bolo dobré urobiť jasný ekonomický prepočet, čo by to presne znamenalo,“ povedala na Markíze s tým, že nás čaká zložitá ekonomická situácia.

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Zdieľať

Bratislavské Staré Mesto očakáva výpadok na daniach viac ako 1,9 milióna eur. Týka sa to dane z príjmov fyzických osôb, dane za užívanie verejného priestranstva i dane z nehnuteľnosti.

Výpadok tiež očakáva v nedaňových príjmoch. Ide zatiaľ o odhad, celková suma môže byť aj vyššia.

„Bude to závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať príjmy, na čo budeme musieť reflektovať. Toto je v podstate pesimistický odhad, ale môže sa stať, že výpadky budú vyššie,“ uviedol Martin Mlýnek, zástupca prednostu staromestského miestneho úradu.

Konkrétnejšie čísla, teda reálnejšie výpadky by mohli byť predložené na júnové rokovanie miestneho zastupiteľstva.

Poslanci budú schvaľovať spôsob sanácie rozpočtových výpadkov, úspory hľadá miestny úrad vo všetkých výdavkových kapitolách rozpočtu. „Ak nastane optimistická situácia, že ekonomika nebude až tak hlboko zasiahnutá tým všetkým, čo bolo vykonané, potom možno niektoré výdavky v kapitolách, ktoré navrhneme znížiť, zvýšime,“ poznamenal Mlýnek.

Okrem hľadania úspor, znižovania niektorých výdavkov či presunov financií v rámci rozpočtových kapitol sa uvažuje aj nad čerpaním návratných finančných výpomocí. V hre je napríklad krátkodobý kontokorentný úver či investičný úver.

Ďalším zdrojom príjmov by mohol byť odpredaj majetku. Návrh by sa mal týkať majetku, ktorý je s vysokým investičným deficitom, na ktorého obnovu nemá mestská časť zdroje, respektíve nie je ochota do neho investovať alebo taký majetok, ktorý nepredstavuje prioritný majetok z hľadiska funkcií a kompetencií mestskej časti. (tasr)

Zdieľať

Protimonopolný úrad zrušil predbežné opatrenie, ktoré vydal v správnom konaní voči spoločnosti Chemes Humenné. Správne konanie vo veci naďalej pokračuje.

Úrad začal v apríli z vlastného podnetu voči Chemesu správne konanie vo veci možného zneužívania dominantného postavenia podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa nich je zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien či iných neprimeraných obchodných podmienok. Na základe prešetrovania úrad získal informácie a podklady vyvolávajúce dôvodné podozrenie, že mohol byť porušený zákon.

Vzhľadom na to, že v humenskom priemyselnom parku došlo k prerušeniu dodávok energií a médií firme Nexis Fibers, úrad na základe zákona o správnom konaní vydal dňa 12. mája 2020 predbežné opatrenie. Malo zabezpečiť dodávky energií a médií a zabrániť tomu, aby spoločnosť bola eventuálne nútená opustiť trh v dôsledku postupu dodávateľa energií a médií.

Po víkendovom obnovení dodávok energií a uzavretí dohody o podmienkach ďalšieho poskytovania energií a médií úrad dospel k záveru, že pominul dôvod, pre ktorý nariadil toto predbežné opatrenie.

Viac k téme: Chemesu hrozí dvojmiliónová pokuta, aj keď sa s firmou Nexis Fibers zmieril

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať