Nie je jedno, s akým dlhom vyjdeme z tejto krízy
Verejná diskusia by sa nemala zužovať na sledovanie šírenia nákazy a zavádzanie záchranných opatrení. Pre záchranu životov a sociálny zmier sú rovnako dôležité opatrenia na postupné spúšťanie ekonomiky, zmiernenie nárastu dlhu a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Autor je riaditeľ INEKO
Pri hľadaní riešení následkov pandémie akoby vo verejnej debate prevládal názor, že teraz nemusíme myslieť na dlh a treba nalievať peniaze do ekonomiky, aby sme zachránili čo najviac ľudí a firiem pred úpadkom. Takému postoju by sa čiastočne dalo rozumieť, keby sme v uplynulých super dobrých rokoch prudko znížili verejný dlh. Tak ako to urobili Česi alebo Nemci.
Na ilustráciu: v rokoch 2013 až 2018 klesol verejný dlh v Česku v pomere k HDP o 12,3 percentuálneho bodu a v Nemecku o 16,8 p. b. Na Slovensku za to isté obdobie iba o 5,3 percentuálneho bodu. Inými slovami, Česi aj Nemci si oproti Slovensku vytvorili násobne väčší vankúš na zvládnutie budúcich kríz. Preto si teraz ľahšie dovolia výrazne väčšie výdavky na záchranu postihnutých ľudí a firiem.
A ako to vyzerá v štátoch najviac zasiahnutých koronakrízou? V Španielsku sa verejný dlh v rovnakom čase zvýšil o 1,8 p. b., v Taliansku o 2,4 p. b. a vo Francúzsku o 5 p. b.
Kedy pomáha tlačenie peňazí
Zástancovia neobmedzeného míňania sa často opierajú o politiku Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá opätovne spustila masívny program vykupovania štátnych dlhopisov.
Vďaka nemu majú komerčné banky istotu, že ak požičajú peniaze hoci aj štátom s vysokým dlhom, ECB ich od nich kúpi. Zarobia na tom a prípadnú platobnú neschopnosť budú štáty riešiť s ECB.
Už pred krízou malo Slovensko takto v centrálnej banke zaparkovanú zhruba pätinu dlhu. Teraz potrebujeme míňať, tak sa náš dlh voči ECB určite zvýši. Môže si však ECB dovoliť neobmedzený nákup štátnych dlhopisov?
Toto opatrenie pomáha ekonomike v krízových situáciách, keď je potrebné uvoľniť menovú politiku. Ak sú úroky na nule a centrálne banky ich už nemôžu znižovať, je to dobrý nástroj na zvýšenie objemu peňazí v obehu.
Podmienkou je, že nehrozí vysoká inflácia a nevytvárajú sa cenové bubliny napríklad na akciových trhoch alebo trhoch nehnuteľností. Takýto impulz môže podporiť ekonomiku, čo sa potvrdilo prakticky všade na svete aj vo finančnej kríze 2008-09.
Skupovanie dlhopisov pomáha aj pri financovaní verejného dlhu. Ak banky vedia, že dlhopisy od nich kúpi centrálna banka, nesú pri ich nákupe podstatne nižšie riziko. To sa premieta do nižších úrokov a aj štáty s vysokým dlhom si tak môžu požičiavať za podmienok, ktoré by boli bez intervencie centrálnych bánk pre ne nedosiahnuteľné.
Vďaka tomu a v kombinácii s inými opatreniami tento nástroj výrazne pomohol zažehnať dlhovú krízu v eurozóne, ktorá vrcholila v rokoch 2010 – 2012. Členské štáty tak získali čas, aby reformovali svoje ekonomiky a znížili dlhy.
Kde je teda problém?
Všetko by bolo v poriadku, keby centrálne banky kupovali dlhopisy len dočasne. Ak by po uplynutí krízy nakúpené dlhopisy predali naspäť na finančné trhy, nič zlé by sa nestalo.
