Šéf Útvaru hodnoty za peniaze: Potrebujeme rýchlo zabezpečiť hotovosť pre ľudí a firmy

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Štefan Kišš vysvetľuje, že terajšia situácia je bezprecedentná a je veľmi ťažké prijať nejaký konkrétny plán na veľa dní a týždňov. Vraví, že musíme postupovať krok za krokom a ďalší postup vyhodnocovať na dennej báze.

Najskôr musíme vyriešiť akútne problémy a zohnať na to peniaze, neskôr bude na stole aj ozdravenie verejných financií.

Na základe dnešného poznania sa podľa Kišša ukazuje, že pravdepodobne máme nákazu pod kontrolou. A určite sa musíme rozprávať o tom, akým spôsobom oživovať ekonomickú aktivitu, hovorí.

Mala by vláda rýchlejšie prijímať opatrenia, ktoré majú pomôcť ekonomike, alebo je to takto v poriadku?

Myslím si, že prvá reakcia, takzvaná prvá pomoc, bola primeraná. Vzhľadom na čas aj vedomosti, ktoré sme mali, by som to nazval adekvátnou reakciou. Teraz je dôležité zabezpečiť, aby ľudia a firmy dostali z predstavených opatrení čím skôr konkrétne peniaze. Hovorím o podpore na udržanie pracovných miest, o péenkách, OČR aj bankových opatreniach.

Zároveň potrebujeme ísť ďalej, musíme predstaviť druhú, tretiu, možno štvrtú pomoc. Momentálne je kľúčové zabezpečiť pomoc aj tým, ktorí neboli pokrytí v prvej pomoci – sú to najmä veľké firmy, dohodári alebo ľudia, ktorí nemajú nárok na príspevky a mohli by spadnúť hlbšie do chudoby. A po tretie, musíme sa začať rozprávať aj o otvorení a oživovaní ekonomiky.

Vravíte, že vláda by sa mala teraz čo najrýchlejšie dohodnúť na kurzarbeite a na cielenej pomoci slabším sociálnym skupinám a dohodárom. Tak?

Áno. Toto obdobie a situácia sú bezprecedentné v tom, že je ťažké prijať nejaký konkrétny plán na veľa dní a týždňov. Musíme na týždennej až dennej báze sledovať vývoj situácie a reagovať opatreniami. Dnes, v tejto chvíli, vieme toto, ale o týždeň si musíme znova sadnúť a povedať si, čo je dôležité z hľadiska ekonomických opatrení – iba o tých budem z pozície ÚHP hovoriť –, aké budú slabé miesta alebo aktuálne potreby.

Ako by mala vláda pomôcť slabším alebo najzraniteľnejším skupinám? Malo by ísť skôr o cielené hotovostné príspevky, zvýšenie detských prídavkov alebo ako?

Závisí to od konkrétnej cieľovej skupiny. Napríklad pre dohodárov a tých, ktorí spadli do chudoby, sú asi lepšie priame hotovostné transfery cez systém hmotnej núdze. Kritériom by mala byť primeranosť. Hovorí sa aj o „helicopter money“, čo znamená dať každému rovnakú sumu. My skôr razíme prístup dobre sa zamyslieť nad akoukoľvek pomocou, aby sme nezabudli aj na udržateľnosť verejných financií. Budeme ju musieť riešiť, keď kríza doznie. Takže nie úplne každému, ale určite všetkým, ktorí to potrebujú. Zároveň si to vyžaduje aj rýchlosť a jednoduchosť systému a sprocesovania opatrení. Podľa týchto kritérií posudzujeme návrhy.

Je teraz správny čas aj niektoré výdavky škrtnúť, napríklad 13. dôchodky?

Určite sa budeme musieť venovať cieleniu opatrení a opäť ozdraviť verejné financie, keď kríza doznie. Ale nechcel by som predbiehať – teraz potrebujeme vyriešiť akútne problémy a zohnať na to peniaze. Takže dnes nad opatreniami rozmýšľame spôsobom, kde na ne zohnať peniaze, a neskôr budeme hovoriť o ozdravení verejných financií.

Je problém, že ešte nie je dotiahnutá dohoda s bankami, pokiaľ ide o výšku garancií za bankové úvery, a že nie je jasné, čo bude s bankovým odvodom?

Prioritou má byť konať rýchlo a primerane, ale zhodnotiť to, či to malo byť včera alebo pozajtra, si netrúfam. Viem, že minister (financií – pozn. red.) aj kolegovia sa tomu intenzívne venujú. Dúfam, že to bude čo najskôr.

Niekoľko špičkových slovenských ekonómov pred pár dňami zverejnilo výzvu, aby vláda konala rýchlejšie a razantnejšie, pretože z pohľadu peňazí nie je teraz podstatné to, ako sa krajina zadlží, ale aby pomoc bola dostatočná a rýchla. Majú pravdu?

Rámcovo súhlasím, aj ich vyhlásenie bolo rámcové a úplne v poriadku. Je správne, že odborné kruhy sa k aktuálnej situácii vyjadrujú. Pre mňa je dôležité rozmeniť toto vyhlásenie na drobné. Po prvé, pomáhať čo najrýchlejšie, reagovať často a pravidelne, ale aj rozprávať sa o oživovaní ekonomiky. Po druhé, povedať si, čo znamená naliať veľa peňazí. Táto otázka je delikátna v tom, že potrebujeme hľadať zdravý balans medzi nespochybniteľnou a jednoznačnou potrebou rýchlo zachrániť ekonomiku a snahou nerobiť to takým megalomanským spôsobom, že sa potom z problémov nedokážeme dostať. To je záležitosť, ktorú by mali podľa mňa riešiť všetci, ktorí do toho na Slovensku majú čo povedať.

S kým každým to riešite?

Riešime to s Inštitútom finančnej politiky, Inštitútom zdravotnej politiky, Národnou bankou Slovenska, rozpočtovou radou, ďalšími analytickými útvarmi v štáte. Každý môže niečím prispieť do debaty. V prvom rade tým, že budeme interne brífovať politikov a zároveň o týchto veciach budeme viesť kultivovanú verejnú diskusiu.

Keďže teraz je pre štát dôležité mať dosť hotovosti, mali by sme využiť v plnej miere úverovú linku z eurovalu aj pomoc od Európskej komisie, ak už bude dohodnutá?

Cieľom je zabezpečiť čo najvýhodnejšie financovanie na to, čo potrebujeme urobiť. Nejdem teraz hodnotiť to, či je lepšia pôžička z ESM (eurovalu – pozn. red.) alebo emisia štátnych dlhopisov na trhu.

Potvrdzuje súčasná kríza tézu, že naše verejné financie na ňu neboli pripravené a správny balans musíme hľadať oveľa starostlivejšie ako napríklad Česko či Nemecko, aby sme sa zase priveľmi nezadlžili? 

Téma, ako máme pripravené verejné financie, je legitímna. Ale v tejto chvíli stojí otázka inak. Potrebujeme rýchlo a primerane zabezpečiť hotovosť pre ľudí a firmy. V krízovej situácii, keď sa bavíme o opatreniach, ktoré treba riešiť na dennej báze, by som udržateľnosť verejných financií nestaval úplne do popredia ako v pokojných časoch. Bude čoskoro na stole, ale musíme sa najskôr dostať z najväčších problémov.

Kedy by mala vláda začať chystať plán, ako sa ekonomika začne postupne otvárať ? 

Je veľmi dôležité, že sa nám podarilo účinne spomaliť šírenie nákazy. Asi je to kombinácia dobrej a striktnej zdravotníckej a epidemiologickej reakcie štátu, disciplíny a spolupatričnosti medzi ľuďmi a možno aj trochy šťastia. Nebudem predbiehať, nechcem to zakríknuť, ale dnes to vyzerá tak, že nám taliansky scenár nehrozí. Na základe dnešného poznania sa ukazuje, že pravdepodobne máme nákazu pod kontrolou. Určite sa musíme rozprávať o tom, akým spôsobom otvárať ekonomiku a oživovať ekonomickú aktivitu. Nemyslím si, že sa na to dá urobiť nejaký mesačný alebo štvrťročný plán dopredu naplánovaných krokov. Plán v tomto prípade znamená reagovať na dennej báze a chirurgickým spôsobom, na základe aktuálnych dát, hľadať opatrenia, akým spôsobom otvárať prevádzky, obchody, podnikateľský sektor a tak ďalej.

Čiže až vtedy, keď sa potvrdí, že koronakrivka nerastie nebezpečným tempom? 

Áno. Celá táto debata je vlastne najväčšia analýza cost/benefit, akú sme za posledné roky na Slovensku riešili. Otvorenie cezhraničnej kamiónovej dopravy alebo holičstiev či nákupných centier má svoje za a proti. „Proti“ je riziko nakazenia a „za“ znamená, ako to pomôže ľuďom a ekonomike. Lebo zastavená ekonomika prehlbuje nezamestnanosť, vedie k chudobe, čo znižuje kvalitu života mnohých ľudí a v najhorších prípadoch prináša aj zhoršené zdravie a predčasné úmrtia. Napríklad v zdravotníctve nás nadlho zastavené výkony neskôr dobehnú.

Uvažujete o tom ako ekonóm aj tak, že v istom momente, napríklad po dvoch mesiacoch, bude nevyhnutné začať otvárať ekonomiku bez ohľadu na to, ako sa koronakrivka bude vyvíjať? Lebo následné ekonomické škody môžu byť ešte väčšie? Je nejaký moment, keď už nemôžeme až tak prihliadať na vývoj koronakrivky?

Neviem, čo bude o dva mesiace. Kľúčové je hľadať balans medzi krivkou epidémie a otváraním ekonomiky. Nemyslím si však, že o dva mesiace budeme musieť byť benevolentnejší. Pri istom počte nakazených je riziko rovnaké dnes aj o dva mesiace. Nákaza sa môže vrátiť a budeme si musieť opäť nasadiť rúška alebo sedieť doma.

Bude to chirurgická operácia. Môže sa stať aj to, že jeden deň sa niektoré prevádzky otvoria a na druhý deň sa niektorá zasa zavrie. Snažiť sa veštiť, čo bude o mesiac, je zbytočné. Musíme postupovať krok za krokom, na dennej báze vyhodnocovať ďalší postup.

Akú úlohu pri rozhodovaní bude hrať skutočnosť, že sme malá a otvorená ekonomika, ktorá závisí od našich obchodných partnerov? Musíme byť viac v strehu, že ak naši obchodní partneri začnú nejako konať, my na to musíme rýchlo reagovať?

Áno, do istej miery. Ešte sa vrátim ku koronakrivke. To je ukážka, ako sa celý svet v tejto bezprecedentnej situácii musí učiť za pochodu. To, čo sme si všade vo svete aj na Slovensku mysleli o riziku šírenia (koeficient R0, ktorý hovorí o tom, ako sa populácia nakazí), sa výrazne posunulo. Aj u nás, aj v zahraničí dnes i vďaka prijatým opatreniam vieme, že riziko silnej nákazy alebo rozšírenia je menšie, ako sme odhadovali pred dvomi týždňami. Aj to nám dáva informáciu o tom, ako môžeme rozmýšľať nad tým, či a ktoré prevádzky a aktivity obnovovať alebo nie.

Aké úlohy má teraz ÚHP v súvislosti s touto krízou?

Vytvorili sme pracovnú platformu spolu s IFP, Inštitútom zdravotnej politiky, NBS a rozprávame sa aj s konzultantmi zo súkromného sektora. Útvar hodnoty za peniaze vie poskytnúť technické zručnosti, ako vyhodnocovať akékoľvek dáta, ktoré potrebuje ministerstvo financií, krízový štáb alebo niekto z exekutívy. Pomáhame formulovať konkrétne opatrenia, ktorými chce Slovensko reagovať. Sledujeme aj situáciu v zahraničí, zbierame medzinárodné skúsenosti. Kolegovia z IFP to riešia viac z pohľadu, aký vplyv na ekonomiku bude mať jej zatvorenie. Rozprávali sme sa o tom, ktoré opatrenia a ako môžu prispieť k oživeniu ekonomickej aktivity.

Dávate ministrom financií, práce a hospodárstva odporúčania?

Vedieme túto diskusiu na technickej úrovni aj s politikmi a som tomu rád.

Útvar hodnoty za peniaze má zároveň posudzovať aj investície a niektoré výdavky nad jeden milión eur. Ide teraz táto úloha bokom?

Prioritne sa venujeme kríze a naše kapacity využívame na nevyhnutné a operatívne úlohy. Zároveň pokračujeme v revíziách výdavkov, investičných hodnoteniach a chystáme plán, ako sa postupne pripraviť na reformy a na to, čo bude chcieť vláda, čo bude potrebovať krajina a verejné financie. Zverejnili sme revíziu výdavkov, ktorá sa týkala miezd a zamestnanosti vo verejnej správe, skupín ohrozených chudobou a informatizácie, a robíme na obrane, vnútre a kultúre. Investičných hodnotení je teraz o čosi menej vzhľadom na výmenu garnitúry.

Pár týždňov trvá, kým nové vedenie ministerstiev predloží svoje zámery. Ale čaká nás čoskoro mýto, urobili sme jedno železničné hodnotenie. V rámci investičných hodnotení sa pripravujeme na posilnený mandát posudzovania investícií nad jeden milión eur. Tento mandát veľmi vítam a je dobré, keď budeme mať možnosť dôslednejšie analyzovať aj investície pod 40 miliónov eur. Ale očakávanú hodnotu za peniaze môžeme priniesť iba vtedy, ak sa podporia aj ďalšie zmeny.

Čo máte na mysli?

Vidím dva hlavné problémy. Po prvé, dnes sa investície vyberajú často náhodne, viac podľa osobných preferencií ako podľa objektívnych kritérií. Po druhé, na Slovensku pripravujeme na papieri veľa projektov, aj tých, ktorých realizácia je v nedohľadne. A potom nevieme pripraviť ani tie najdôležitejšie, lebo chýbajú kapacity. Na vyriešenie oboch otázok navrhujeme posilniť všetky fázy investičných projektov.

Cieľom je zachytiť dobré projekty na začiatku na úrovni stratégie a zaradiť do rozpočtu len tie, ktoré sú dobre pripravené a najviac návratné. Napríklad pri diaľniciach vieme povedať, kde máme úzke miesta v doprave, najintenzívnejšiu očakávanú dopravu, a tomu by sme mali prispôsobiť investičný plán. Podobne by sme mali rozmýšľať aj pri železniciach, protipovodňových opatreniach alebo nad budovaním kanalizácií, v každom sektore.

Keď vieme napríklad povedať, ktoré protipovodňové opatrenie zamedzí škodám na životoch a majetku, tomu by sa mal prispôsobiť investičný plán. No aj neskôr, pri realizácii môže dôjsť ku komplikáciám – zoberte si Rázsochy, tunel Višňové, obchvat Bratislavy. Chceme čo najviac predchádzať meškaniam projektov a zdražovaniu, ktoré môže nastať.

Čo navrhujete?

Navrhujeme posilniť kapacity, projektovú prípravu na viacerých miestach v štátnej správe aj na ministerstve financií podľa vzoru Veľkej Británie a Írska a takto dohliadať na veľké investičné projekty od stratégie na začiatku až po odovzdanie projektu.

Hovoríte o posilnení analytických kapacít?

Áno, o posilnení analytikov v širšom slova zmysle. Nie sú to len ekonomickí konzultanti, ale aj právnici, projektanti a ďalšie pozície, ktoré sú sektorovo špecifické.

Je to zatiaľ len váš plán, alebo ho má už vláda na stole?

Je to rozpracovanie zadania, ako lepšie pripravovať investičné projekty v štáte, aby sme to uchopili systémovo, koncepčne, od začiatku projektu až do konca. Dúfam, že vláda si to osvojí aj v programovom vyhlásení. My sme tento zámer rozpracovali v diskusnej štúdii Rozpočet 2.0, kde sme navrhli cestu, ako dostať Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách.

Aké výdavky nad milión eur máte vlastne posudzovať?

Zatiaľ o tom rozmýšľam ako nad investíciami. Investícia nie je len to, čo štát zaplatí napríklad za naprogramovanie IT systému, ale aj to, čo bude najbližších 10 rokov platiť za jeho prevádzku, teda celkové náklady životného cyklu.

Koľko analytikov je vo vašom útvare?

Približne 25. A odhadujem, že potrebujeme asi 30 ľudí navyše. Nie je to otázka jedného dňa, vnímam to skôr ako dlhodobejšiu úlohu, možno až na celé volebné obdobie.