Kedy sa skončí recesia? O rozdieloch medzi Európou a USA

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Poctivá odpoveď hneď na začiatku: nevieme. Súčasná recesia, ktorá sa ešte len začína, je prvá svojho druhu v moderných dejinách ekonómie. Analytici zvyčajne robia prognózy na základe minulých recesií. Hrabanie sa v štatistických ročenkách je však užitočné len čiastočne. Súčasná ekonomika funguje dosť odlišne ako tá v roku 1929. Môžeme si však pozrieť niekoľko scenárov.

Poďme najprv do USA. Americká ekonomika je stále najväčšia na svete. Čo sa stane v USA, odskáče si celý svet. Optimistické scenáre sa opierali o pomerne rýchle zabrzdenie pandémie v Číne. Nevieme, o koľko percent čínska ekonomika klesla v prvom kvartáli, ale dnes už vidíme známky oživenia.

Podľa týchto scenárov sa v USA predpokladal scenár v tvare písmena V: najprv rýchlo dolu, potom rýchlo späť hore. Spojené štáty však nástup pandémie hrubo podcenili. A tvrdo na to doplatili. Americká ekonomika nepadala ešte nikdy tak rýchlo ako teraz. Niektorým odvetviam, najmä cestovnému ruchu a leteckej doprave, ako keby vypli prúd. Vo veľkých štátoch, ako je New York a Kalifornia, sa ekonomika nezačne otvárať skôr ako koncom mája. Pravdepodobnejší scenár preto hovorí, že po dosiahnutí dna sa ekonomika najprv trochu odrazí, no ďalší rast bude pomalý. Namiesto písmena V bude pripomínať kvačku, ktorú má v logu firma Nike.

Firmy aj zamestnanci budú mať obavy z opätovného návratu pandémie i hospodárskej recesie. Namiesto investovania a spotreby budú šetriť. Každé šetrenie ekonomiku spomaľuje. Návrat k úrovni roka 2019 bude preto pomalý a potrvá minimálne päť rokov.

Ešte černejší scenár hovorí o recesii v tvare písmena L. V najhoršom prípade zostane americká ekonomika zavretá do septembra. V tom prípade by podľa analytikov americkej centrálnej banky zostalo bez práce až 47 miliónov ľudí a miera nezamestnanosti by dosiahla 32 percent. Na porovnanie: počas veľkej recesie v roku 2009 to bolo desať percent a počas depresie v roku 1933 len 25 percent.

Recesia síce zasiahla všetky vyspelé krajiny sveta, ale predsa sú len medzi nimi určité odlišnosti. Slabou stránkou USA je udržanie zamestnanosti. Miera nezamestnanosti v USA napríklad vyskočila z 3,5 percenta vo februári na pravdepodobných 14 percent v apríli.

Za mesiac pribudlo v USA 17 miliónov nezamestnaných. Veľká časť z nich predtým pracovala v takzvanej gig ekonomike, t. j. v príležitostných džoboch ako „nezávislí zmluvní partneri“. Ide napríklad o vodičov Uberu či iných ľudí bez trvalej pracovnej zmluvy a poistenia v nezamestnanosti. Mnohí z nich preto nemajú ani nárok na podporu v nezamestnanosti. Títo ľudia sa budú zamestnávať najťažšie. A keď sa zamestnajú, prvé zarobené peniaze neminú na reštaurácie a letenky.

Počas recesie sú v lepšej situácii ľudia, ktorí majú riadnu pracovnú zmluvu a poistenie v nezamestnanosti. Tento typ zamestnania je typickejší pre Európu. Okrem toho mnoho zamestnancov nekončí na dlažbe, ale zostane sedieť doma s 60 až 80 percentami mzdy. Zamestnanci majú väčšiu istotu, že neprídu o prácu, a zamestnávatelia zas o kvalifikovanú silu. Prirodzene, aj v Európe stúpne nezamestnanosť, ale európski nezamestnaní si môžu dlhšie udržať kúpnu silu. Tá je pre reštart ekonomiky veľmi dôležitá. Najmä vo veľkých európskych krajinách je motorom ekonomiky domáca spotreba. Európsky systém uchovávania pracovných miest je drahší ako americký. Zachovanie pracovných miest sa dotuje z daní a/alebo rastúceho dlhu. Ale škody z hlbokej a dlhotrvajúcej recesie sú ešte väčšie.

Pri dlhšej recesii by mali relatívnu výhodu USA v akčnejšej federálnej vláde a centrálnej banke. V USA sa už dnes nikto nehrá na nezávislosť centrálnej banky od vlády. Keď bude treba zhadzovať nezamestnaným „peniaze z helikoptéry“ (vo forme rodinných šekov), americká centrálna banka s tým problém mať nebude. Európsky systém uchovania zamestnanosti je fajn, ale vzhľadom na vysoké náklady nie je stavaný na obdobie dlhšie ako niekoľko mesiacov. Peniaze z helikoptéry Európska centrálna banka zhadzovať nebude. Európski ministri financií sa na poslednej videokonferencii nedokázali dohodnúť na spoločnej emisii „koronadlhopisov“. Jednotlivé členské štáty si budú môcť požičať z Európskeho stabilizačného mechanizmu (eurovalu) niekoľko sto miliónov eur. Čo je veľmi málo. Zvyšok si budú musieť požičať na finančných trhoch. To nebude jednoduché najmä pre Taliansko či Španielsko. Časom by to bol problém aj pre Slovensko.

Európa si jednoducho nemôže dovoliť čakať, kým sa epidémia skončí. Po niekoľkých mesiacoch by sa jej začala rozpadať nielen ekonomika, ale aj sociálny systém a zdravotníctvo. Nakoniec by mohlo na odvrátiteľné úmrtia zomierať viac ľudí ako na koronu. Európu preto čaká Sofiina voľba: ako prejsť po tenkom lane ponad priepasť hlbokej depresie a súčasne minimalizovať následky opätovných vĺn pandémie.