Týždeň v európskej ekonomike: Európa plánuje uvoľňovanie opatrení
Autori pracujú pre portál Euractiv.sk
- Viaceré členské krajiny začínajú uvoľňovať opatrenia, Európska komisia žiada koordináciu a spoluprácu.
- Ministri financií sa dohodli na 500-miliardovom záchrannom pláne, nemusí však stačiť.
- Trinásť krajín žiada, aby hospodárska obnova po koronakríze rešpektovala environmentálne ciele, Slovensko medzi nimi zatiaľ nie je.
1. Plán postupného otvárania Európy
Európa sa pripravuje na postupné otváranie ekonomiky a spoločenského života. Mnohé obmedzenia ostanú v platnosti a hrozba návratu pandémie nepominie minimálne dovtedy, kým nebudeme mať účinnú vakcínu a lieky. No EÚ a jej viaceré členské krajiny postupne plánujú uvoľňovanie opatrení.
Existuje plán?
Postup krajín pri uvoľňovaní opatrení je rôzny. Koniec koncov, veľké rozdiely sú aj v postupe pandémie.
Rakúsko, Dánsko či Česko začínajú s otváraním prevádzok a plánujú čiastočný návrat žiakov do škôl, o postupnom uvoľnení diskutuje nemecká kancelárka s krajinskými premiérmi, Španielsko kombinuje čiastočné obnovenie ekonomických aktivít s pokračovaním obmedzenia pohybu, talianska vláda zatiaľ zotrváva pri prísnych opatreniach, predĺženie obmedzení avizovalo aj Francúzsko či Belgicko.
V žiadnom z týchto prípadov to nie je diskusia „životy verzus HDP (či pracovné miesta)“. Chudoba, sociálna izolácia a nefunkčné verejné služby môžu byť rovnako účinným zabijakom ako vírus.
Existuje európsky plán?
Jednou z prvých obetí pandémie bola európska spolupráca. Vlády prijímali krízové opatrenia, na hraniciach vznikali kolóny, návrat európskych občanov do domovských krajín sprevádzal chaos, centrá pandémie dlho čakali na pomoc.
Výsledkom bolo oslabenie dôvery medzi európskymi krajinami, no najmä nižšia efektívnosť opatrení. To isté by hrozilo v prípade nekoordinovaného uvoľňovania opatrení.
Túto stredu preto uverejnila Komisia plán európskej exit stratégie. Konkrétne rozhodnutia o otváraní hraníc, spúšťaní prevádzok a firiem, či možnosti pohybu obyvateľov budú v konečnom dôsledku v rukách členských krajín. Komisia však zdôrazňuje potrebu koordinovať a navzájom sa informovať.
Každá krajina by mala brať v rozhodovaní do úvahy tri kritériá:
- Epidemiologické: počet nakazených, hospitalizovaných, nové prípady. Z tohto pohľadu sme na tom na Slovensku dobre.
- Kapacity zdravotníctva: dostupnosť jednotiek intenzívnej starostlivosti, liekov, medicínskeho vybavenia, ale aj zdravotníckeho personálu. Tu je už situácia horšia.
- Kapacity monitorovania situácie: rozsiahle testovanie, monitorovanie ľudí v rizikových skupinách či s nariadenou karanténou. V tomto má Slovensko veľké rezervy, a to aj v porovnaní s niekoľko týždňov starým prísľubom 3 000 testovaných denne.
Komisia odporúča najmä zvyšovanie kapacít testovania, posilňovanie schopností zdravotníckych systémov, zberu údajov a monitoringu situácie.
Ako má prebiehať oživovanie?
Každá krajina