Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Európa plánuje uvoľňovanie opatrení

Koronavírus, Poľsko. Foto - TASR / AP
Koronavírus, Poľsko. Foto – TASR / AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Viaceré členské krajiny začínajú uvoľňovať opatrenia, Európska komisia žiada koordináciu a spoluprácu.
  • Ministri financií sa dohodli na 500-miliardovom záchrannom pláne, nemusí však stačiť.
  • Trinásť krajín žiada, aby hospodárska obnova po koronakríze rešpektovala environmentálne ciele, Slovensko medzi nimi zatiaľ nie je.

1. Plán postupného otvárania Európy

Európa sa pripravuje na postupné otváranie ekonomiky a spoločenského života. Mnohé obmedzenia ostanú v platnosti a hrozba návratu pandémie nepominie minimálne dovtedy, kým nebudeme mať účinnú vakcínu a lieky. No EÚ a jej viaceré členské krajiny postupne plánujú uvoľňovanie opatrení.

Existuje plán?

Postup krajín pri uvoľňovaní opatrení je rôzny. Koniec koncov, veľké rozdiely sú aj v postupe pandémie.

Počet nakazených (celkový počet potvrdených prípadov, mínus vyliečení, mínus úmrtia) k 13.4.2020. Zdroj: Európska komisia

Rakúsko, Dánsko či Česko začínajú s otváraním prevádzok a plánujú čiastočný návrat žiakov do škôl, o postupnom uvoľnení diskutuje nemecká kancelárka s krajinskými premiérmi, Španielsko kombinuje čiastočné obnovenie ekonomických aktivít s pokračovaním obmedzenia pohybu, talianska vláda zatiaľ zotrváva pri prísnych opatreniach, predĺženie obmedzení avizovalo aj Francúzsko či Belgicko.

V žiadnom z týchto prípadov to nie je diskusia „životy verzus HDP (či pracovné miesta)“. Chudoba, sociálna izolácia a nefunkčné verejné služby môžu byť rovnako účinným zabijakom ako vírus.

Existuje európsky plán?

Jednou z prvých obetí pandémie bola európska spolupráca. Vlády prijímali krízové opatrenia, na hraniciach vznikali kolóny, návrat európskych občanov do domovských krajín sprevádzal chaos, centrá pandémie dlho čakali na pomoc.

Európska únia – reštriktívne opatrenia COVID-19. Zdroj: Európska komisia, JRC

Výsledkom bolo oslabenie dôvery medzi európskymi krajinami, no najmä nižšia efektívnosť opatrení. To isté by hrozilo v prípade nekoordinovaného uvoľňovania opatrení.

Túto stredu preto uverejnila Komisia plán európskej exit stratégie. Konkrétne rozhodnutia o otváraní hraníc, spúšťaní prevádzok a firiem, či možnosti pohybu obyvateľov budú v konečnom dôsledku v rukách členských krajín. Komisia však zdôrazňuje potrebu koordinovať a navzájom sa informovať.

Každá krajina by mala brať v rozhodovaní do úvahy tri kritériá:

  • Epidemiologické: počet nakazených, hospitalizovaných, nové prípady. Z tohto pohľadu sme na tom na Slovensku dobre.
  • Kapacity zdravotníctva: dostupnosť jednotiek intenzívnej starostlivosti, liekov, medicínskeho vybavenia, ale aj zdravotníckeho personálu. Tu je už situácia horšia.
  • Kapacity monitorovania situácie: rozsiahle testovanie, monitorovanie ľudí v rizikových skupinách či s nariadenou karanténou. V tomto má Slovensko veľké rezervy, a to aj v porovnaní s niekoľko týždňov starým prísľubom 3 000 testovaných denne.

Komisia odporúča najmä zvyšovanie kapacít testovania, posilňovanie schopností zdravotníckych systémov, zberu údajov a monitoringu situácie.

Ako má prebiehať oživovanie?

Každá krajina

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Pomoc ekonomike

    Týždeň v európskej ekonomike

    Ekonomika, Svet

    Teraz najčítanejšie