Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ chce zabrániť rozpredaju dôležitých firiem. Ide najmä o Čínu

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Európa chce chrániť krízou oslabené firmy pred rozpredajom, obáva sa najmä investorov z Číny.
  • Nová slovenská vláda chce výrazne zmeniť riadenie eurofondov, v budúcom období má existovať len jeden operačný program.
  • Koronakríza predsa len zdrží zelené plány Únie.

1. Európa chce chrániť krízou zasiahnuté firmy pred rozpredajom

Keď sa Donald Trump pokúsil kúpiť nemeckú firmu vyvíjajúcu vakcínu proti COVID-19, mnohým v Európe sa zježili vlasy.

Jednak preto, že to bol Donald Trump. A ten nemá v Európe práve široký fanklub. Nemecká firma síce akúkoľvek ponuku od amerického prezidenta poprela, ale pochybnosti ostávajú. Trump sa predsa pokúsil kúpiť Grónsko!

Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier musel promptne vyhlásiť, že „Nemecko nie je na predaj“. (Možno to bola vhodná príležitosť pripomenúť, ako

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sulík sa po kilečku chystá na dvojkilečko a zlacnenie elektriny pre firmy
  • Rozhodnutie: Štát neodkúpi Národný futbalový štadión, spoločnosť NFŠ bude musieť vrátiť peniaze, ktoré dostala
  • Sociálne: Koalícia predstavila balík sociálnych opatrení za 500 miliónov eur
  • Pomoc: Zamestnávatelia a SZČO budú môcť dlhšie čerpať pomoc,  dostanú aj možnosť odkladu platenia poistného za júl
  • Platy: Minimálna mzda sa na budúci rok zrejme zdvihne o 40 eur – zo súčasných 580 na 620 eur
  • Doprava: Bratislavský, Trenčiansky a Košický kraj dostanú na rekonštrukciu ciest od vlády výpomoc 65 miliónov eur
  • Nominácie: Vláda odporučila Ivana Martáka na predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, potvrdiť ho musí parlament
  • Firmy: Apple nemusí Írsku doplatiť na daniach 13 miliárd eur, ako žiadala eurokomisia, rozhodol tribunál súdu EÚ
Zdieľať

Vláda nemieni od Kmotríka kúpiť štadión, peniaze si, naopak, bude pýtať späť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát neodkúpi Národný futbalový štadión od Ivana Kmotríka. Spoločnosť NFŠ bude tiež musieť vrátiť peniaze, ktoré už dostala. Skonštatoval to vicepremiér Štefan Holý na základe auditu, podľa ktorého sú zmluvy, ktoré štát uzavrel, neplatné.

Odporučil vláde podať trestné oznámenie, má podozrenie, že mohlo v projekte dôjsť k naplneniu niektorých trestných činov.

Rozhodnutie vlády znamená, že štát nedá spoločnosti NFŠ za Národný futbalový štadión avizovaných 91 miliónov eur. Naopak, Kmotríkova spoločnosť NFŠ by štátu mala vrátiť 27 miliónov eur, ktoré dostala na základe zmluvy ako dotáciu.

Premiér Igor Matovič povedal, že bývalá vládna garnitúra urobila zmluvy týkajúce sa štadióna babráckym spôsobom. „Urobili neplatné zmluvy, ktoré štát nemôže plniť,“ dodal.

Jedna zmluva je z roku 2013 a je o poskytnutí dotácie na výstavbu štadióna. Druhá zmluva je z roku 2016 a je zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorá by umožnila odkúpenie štadióna štátom.

Minúta po minúte

Zdieľať

Goldman Sachs v 2. štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 2 % na 2,25 mld. dolárov. Investičná banka ťažila z prudkého rastu obchodovania, za ktorým stáli výkyvy na akciových a dlhopisových trhoch, a prekonala očakávania analytikov.

Príjmy divízie globálnych trhov, ktorá zahŕňa obchodovanie s cennými papiermi, stúpli o 93 % na 7,2 miliardy dolárov. Banke to pomohlo kompenzovať negatívne dosahy koronakrízy.

Akcie Goldman Sachs reagovali na zverejnené výsledky posilnením o zhruba 6 percent. (reuters, čtk)

Zdieľať

Minimálna mzda sa na budúci rok zrejme zdvihne o 40 eur – zo súčasných 580 eur na 620 eur. Návrh pripravil minister práce Milan Krajniak. Chce zaviesť aj 75-percentnú štartovaciu minimálnu mzdu pre dlhodobo nezamestnaných.

  • Termín na dohodu sociálnych partnerov (odborárov, zamestnávateľov a vlády) na dohodu vypršal dnes. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, navrhuje sumu ministerstvo. Potom rozhoduje ešte vláda.
  • Dnes dostáva minimálnu mzdu 121 600 zamestnancov. Čistá mesačná mzda sa im od budúceho roka zdvihne o 30 eur.
  • Štartovacia minimálna mzda by mala byť podľa Krajniaka 75 % minimálnej mzdy, teda 465 eur v hrubom a v čistom 404 eur. Takúto mzdu by mohol dostávať dlhodobo nezamestnaný, ktorý bude bez práce dlhšie ako 12 mesiacov. Na zavedenie bude potrebné zmeniť zákon.
  • Momentálne je na úradoch práce zaevidovaných 62 664 dlhodobo nezamestnaných.
Zdieľať

Prvé logistické centrum pri rýchlostnej komunikácii R7 dostalo stavebné povolenie. Bude v Kostolných Kračanoch pri Dunajskej Strede a developuje ho rakúska spoločnosť Go Asset, ktorá má sieť s názvom Log Center vo viacerých štátoch strednej a juhovýchodnej Európy. R7 otvoria koncom leta.

Zdieľať

Nissan predstavil na internete nový elektromobil, SUV model Ariya, ktorý mu má pomôcť dostať sa zo straty. Firma dúfa, že sa vozidlo bude dobre predávať v Číne, no spočiatku ráta so slabším odbytom.

Na najväčšom svetovom automobilovom trhu bude Nissan čeliť silnej konkurencii Tesly. Elektrické autá tvoria jadro štvorročného plánu japonskej automobilky pre návrat do zisku. Jej šéf Makoto Učida označil model Ariya za vlajkovú loď nového Nissanu.

Nissan plánuje do roku 2023 uviesť na trh viac ako 8 nových elektrických modelov, najväčšie očakávania má od Číny. Čínska vláda ponúka štedré stimuly pre záujemcov o autá od určitej ceny. V krajine sa vlani predalo 20 mil. áut, v USA okolo 17 mil. kusov.

Nissan sa v uplynulom finančnom roku do marca pre slabší predaj prepadol do straty prvý raz po 11 rokoch. Odbyt mu klesol o desatinu na vyše 4,9 milióna áut. (čtk, reuters)

Foto - Nissan
Foto – Nissan
Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva spustilo výberové konania na riaditeľov a členov predstavenstiev vo svojich organizáciách. Minister Krajčí avizuje stransparentnenie konania.

O ktoré posty ide:

  • riaditeľ Fakultnej nemocnice Nitra,
  • riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky,
  • riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR,
  • riaditeľ Záchrannej služby Bratislava a Košice,
  • riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie,
  • generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií,
  • člen predstavenstva Nemocnice Poprad.

Komisie vo výberových konaniach budú mať päť členov. Tí musia súhlasiť so zverejnením svojich mien. Pri výberovom konaní na šéfa VšZP mená členov komisie ministerstvo nezverejnilo, tvrdí, že s tým nesúhlasili. Po novom by dvaja členovia komisie mali byť z ministerstva zdravotníctva, jeden z ministerstva financií, jeden z protikorupčnej organizácie. Posledný člen bude zástupcom zamestnancov alebo odborárov.

Výberové konania začínajú dnes, projekty majú uchádzači predkladať do 12. augusta Pri príspevkových organizáciách budú uchádzačov bodovať a toto hodnotenie plánujú zverejniť. Pri akciových spoločnostiach odporučia uchádzačov. Projekty sa nebudú zverejňovať automaticky, bude záležať, či uchádzači povolia ich zverejnenie.

Zdieľať

Pätnásť zamestnávateľských združení, obchodných komôr a profesijných asociácií navrhuje ministrovi Hegerovi súbor daňových zmien. K Daňovému manifestu sa hlási americká a nemecká obchodná komora či Republiková únia zamestnávateľov.

Čo navrhujú a čo nie

  • Dokument adresovaný ministrovi financií Eduardovi Hegerovi obsahuje zhruba 15 bodov – návrhov na daňové zmeny v oblasti podpory inovácií a investícií, rekapitalizácie firiem, daňovej amortizácie majetku, zápočtu ziskov a strát, reorganizácie podnikania a DPH.
  • Zmeny sadzieb dane z príjmu ani DPH nežiadajú, nenavrhujú ani úpravy sociálnych či zdravotných odvodov.
  • Chcú, aby zmeny platili spätne za rok 2020.
  • „Predkladaný Daňový manifest 2020 nemá ambíciu nahradiť komplexnú daňovú reformu. Obsahuje však čiastkové a pomerne rýchlo implementovateľné proreformné opatrenia v oblastiach, kde Slovensko v porovnaní s najbližšími susedmi V4, ako aj v širšom porovnaní s EÚ 27 výrazne zaostáva,“ uviedli v tlačovej správe, ktorú poslala americká obchodná komora.

Kto sa k dokumentu hlási a kto nie

  • Obchodné komory – Americká obchodná komora v SR (AmCham), Britská obchodná komora v SR (Britcham), Francúzsko-slovenská obchodná komora, Holandská obchodná komora v SR, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Slovensko-rakúska obchodná komora.
  • Zamestnávateľské organizácie – Asociácia priemyselných zväzov (APZ), Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).
  • Ďalšie združenia – Industry Innovation Cluster, Slovak Venture Capital and Private Equity Association (SLOVCA), Slovenská asociácia finančníkov (SAF), Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP), Slovenská aliancia pre inovačnú ekonomiku (SAPIE), Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).
  • Medzi podpísanými nie je napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Zdieľať

Zamestnávatelia a SZČO budú môcť dlhšie čerpať pomoc od štátu, a to do konca septembra tohto roka. Vyplýva to z návrhu ministerstva práce na predĺženie projektu Prvá pomoc, ktorý schválila vláda.

Opatrenie má prispieť k udržaniu pracovných miest na Slovensku. Aj napriek pozitívnemu vývoju epidemiologickej situácie na Slovensku má podľa ministerstva práce nový koronavírus negatívne dôsledky na trh práce.

Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky slovenská ekonomika v dôsledku pandémie tento rok klesne o 9,8 %. „Preto považujeme za dôležité aj naďalej po uplynutí mesiaca júl 2020 pokračovať v poskytovaní finančnej kompenzácie zamestnávateľom a SZČO zasiahnutých mimoriadnou situáciou,“ podotkol rezort práce. Prvá pomoc totiž mala platiť do konca júla. (tasr)

Zdieľať

Súčasní aj bývalí členovia Smeru podľa ministra Hegera klamú, ak tvrdia, že bývalá vláda mala pripravené peniaze na 13. dôchodky. Pripomenul, že 13. dôchodky schvaľoval Smer tesne pred voľbami, „aby zabránil vlastnej porážke“.

„Keby to Ficove vlády mysleli s 13. dôchodkami úprimne, schválili by ich počas 12 rokov vo vláde, z ktorých väčšina bola úrodných. Nikdy to nespravili,“ povedal Heger v reakcii na vyjadrenia poslancov Smeru aj odídencov zo Smeru na vládny balíček.

Podľa Hegera Roberta Fica dobehla vlastná minulosť, prehral voľby a rozpadla sa mu strana. „Odídenci okolo Pellegriniho mu v klamstvách a hystérii konkurujú, aby ich bývalý šéf neprekričal. Sociálna politika Smeru bola vždy len snahou zakryť svoje prechmaty a zlodejstvá. Bola almužnou, bola nespravodlivá a neadresná,“ tvrdí minister financií Heger.

Dnešná vláda podľa neho svojím sociálnym balíčkom ukázala, že vie budovať skutočný sociálny štát. „Robí to poctivo, férovo, pokojne a najmä ekonomicky udržateľným spôsobom, pretože vie šetriť na sebe. Po pánovi Ficovi a spol. zostali len obrovské dlhy.“

Zdieľať

Akcie na európskych trhoch sa výrazne posilňujú, ťahá ich najmä správa o pokroku pri vývoji vakcíny proti koronavírusu. Čínske tituly strácali v reakcii na rozhodnutie Donalda Trumpa, aby USA prestali pripisovať Hongkongu zvláštny status.

Paneurópsky akciový index Stoxx 600 si popoludní pripisoval 1,8 % na 374 bodov. Náladu na trhoch podporila správa, že experimentálna vakcína od firmy Moderna je podľa ranej štúdie bezpečná a vyvolala imunitnú reakciu u všetkých 45 testovaných dobrovoľníkov.

Nárast vďaka pokroku pri vývoji očkovacej látky a nádeji na rýchle hospodárske oživenie zaznamenali tiež japonské akcie. Hlavný index Nikkei 225 vystúpil na 5-týždňové maximum, obchodovanie uzavrel s nárastom o 1,6 % na 22 945,5 bodu.

Čo zrazilo akcie v Číne

Index šanghajskej burzy Shanghai Composit klesol o 1,56 % a uzavrel na 3361,3 bodu, hongkonský index Hang Seng zakončil obchodovanie so slabým ziskom na 25 481,58 bodu.

Akciami v Číne pohla Trumpova reakcia na prijatie nového bezpečnostného zákona pre Hongkong, ktorý presadil Peking.

Americký prezident v utorok podpísal tiež zákon, ktorý zavádza sankcie voči bankám spolupracujúcim s čínskymi predstaviteľmi s podielom na prijatí a uskutočňovaní tejto kontroverznej normy. Čína pohrozila vlastnými sankciami proti USA. (čtk)

Zdieľať

Avizovaná úprava pri 13. dôchodkoch podľa Roberta Fica „prakticky znamená ich zrušenie“.  Šéf Smeru tvrdí, že koalícia má po zmene rozpočtu k dispozícii toľko peňazí, koľko chce.

Ak by mal v súčasnosti on ako premiér k dispozícii 12 miliárd eur, urobil by podľa vlastných slov „zlatý sociálny štát“, toto považuje za „omrvinky“. „Namiesto toho, aby pomáhali najslabším, predovšetkým lejú peniaze do bánk, lejú peniaze najbohatším a tí, ktorí sú najchudobnejší, majú menej a menej,“ myslí si Fico.

Dôchodcov podľa neho súčasná vláda „okradne“ o 280 miliónov eur, pretože na 13. dôchodky boli celkovo plánované výdavky v sume 580 miliónov eur. „Prakticky idú zákonom zrušiť 13. dôchodok a vracajú sa k inštitútu vianočného príspevku, ktorý sme zaviedli my, s tým, že ho chcú pretransformovať na nejaké smiešne sumy,“ komentoval. Vyčíslil, že napríklad v prípade starobných dôchodcov mal pôvodne každý dostať 13. dôchodok vo výške priemerného starobného dôchodku, čo je 460 eur.

Dodal, že ak vláda hovorí o akejsi solidarite pri úprave 13. dôchodkov, klame. „Klame, ak hovorí o nejakej solidarite, ak hovorí, že tí, ktorí dostávajú najmenej, majú dostať najviac, lebo sú to zanedbateľné skupiny v porovnaní s tým, aké kategórie na Slovensku dnes máme,“ podotkol Fico s tým, že napríklad minimálny dôchodok, ktorý predstavuje 334 eur, poberá 160 000 dôchodcov z celkového počtu 1,4 milióna dôchodcov.

Poukázal na to, že predseda parlamentu a koaličného Sme rodina Boris Kollár podpísal memorandum s Jednotou dôchodcov Slovenska a prisľúbil jej, že 13. dôchodky budú vyplatené. „Pevne verím, že aj Jednota dôchodcov Slovenska si to vybaví s tými, ktorí jej nasľubovali hory-doly a nič nesplnili,“ dodal poslanec Ladislav Kamenický.

Obedy zadarmo podľa Fica mali za cieľ aj to, aby mal každý prístup k jednému teplému jedlu a aby mali ľudia možnosť posielať deti do školských jedální. Podľa Jána Richtera v tomto prípade chýba analýza uplatňovania obedov zadarmo. Poslanec Juraj Blanár skonštatoval, že návrh na rozšírenie bezplatnej dopravy spadne na plecia samosprávam. Pochybuje, že tie to budú vedieť utiahnuť.

Zavedenie tehotenskej dávky od 4. mesiaca tehotenstva považuje Fico za akési „potratové preteky“. S týmto Smer podľa neho nemá problém, tvrdí však, že toto opatrenie je motivované diskusiou v parlamente o umelom prerušení tehotenstva. (tasr)

Zdieľať

Na ruský akciový trh vo veľkom prúdia drobní domáci investori. Od úložiek v bankách ich odrádzajú nižšie úrokové sadzby a tiež nová daň z úrokov na vyššie vklady, z ktorej chce vláda financovať pomoc ekonomike v koronakríze.

Drobní investori stáli v júni za 42 % objemu uskutočnených burzových obchodov, zatiaľ čo pred rokom ich tvorili z 34 %. Účet na obchodovanie na domácom akciovom trhu má v Rusku vyše 5,3 milióna ľudí, oproti januáru je to nárast o 1,5 milióna.

„Vidíme úplne iné počty retailových investorov než kedykoľvek predtým. Ľudia hľadajú alternatívy k úsporám,“ povedal hovorca moskovskej burzy Andrej Braginskij.

Prečo sa Rusi sťahujú na burzu:

  • väčšina kapitálu pochádza z bankových sporiacich účtov. Koncom roka má vstúpiť do platnosti nová daň, ktorá sa dotkne 45 % všetkých účtov;
  • prezident Vladimir Putin v marci oznámil, že z úrokov z vkladov nad 1 milión rubľov (vyše 12-tisíc eur) sa po novom bude odvádzať 13-percentná daň na financovanie podpory ekonomiky v koronakríze;
  • k poklesu záujmu o odkladanie peňazí na sporiace účty prispela tiež centrálna banka, ktorá v júni znížila základný úrok na postsovietske minimum 4,5 %. Ešte pred piatimi rokmi sa peniaze v ruských bankách úročili 17 %.

Aké sú dôsledky

Výsledkom opatrení štátu je nevídané oživenie ruského akciového trhu, ktoré kopíruje podobný vývoj v USA, Británii a Číne. Zmeniť by sa tak mohlo aj celé fungovanie ruského trhu s akciami, ktorý bol doteraz závislý od geopolitických zmien.

Keď ho zahraniční investori na jar začali pre obavy z rizika húfne opúšťať, väčšiemu prepadu trhu zabránili práve peniaze domácich investorov. (ft, čtk)

Zdieľať

Opoziční nezaradení poslanci Richard Raši, Erik Tomáš a Ján Ferenčák kritizujú sociálno-ekonomický balíček, ktorý vláda predstavila. Hovoria, že nejde o plnenie sľubov voličom, ale o klamstvo.

„Vláda dnes zrušila trinásty dôchodok. Taká je pravda,“ vyhlásil Tomáš. „Vláda predstavila balík sociálno-ekonomických opatrení a opäť to poňala ako marketingový ťah, ktorý v budúcnosti zrejme zaplní obsah vládnych novín,“ poznamenal Raši.

Hovorí o klamstve a triku vlády. Tvrdí, že doplatky sa nezrušia, ale budú sa vracať len pri kúpe najlacnejšieho lieku s obsahom predpísanej účinnej látky. Dodal, že sa zabudlo na matky samoživiteľky a rodiny s jedným rodičom, ktorí nepracujú a starajú sa o deti. Keby to vláda myslela úprimne, sľúbila by podľa neho jasné zrušenie doplatkov.

Argumentuje aj tým, že na balík predstavených opatrení sa vyčlenilo 500 miliónov eur, pričom väčšina ide na zvýšenie vianočného príspevku, daňové úľavy, MHD. Vysvetlil, že seniorov, detí do šesť rokov a ťažko postihnutých sú na Slovensku takmer dva milióny, čo by znamenalo, že len na toto by bolo potrebných asi 100 miliónov eur mesačne, teda viac ako miliarda ročne. „Ľudia budú platiť takmer rovnako ako doteraz,“ dodal.

Tomáš uviedol, že vláda spáchala kolosálny podvod v sociálnej oblasti. Pripomenul, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) a premiér Igor Matovič (OĽaNO) sľubovali, že nesiahnu na sociálne opatrenia schválené predchádzajúcou vládou, a dnes niektoré rušia. Vyhlásil, že zrušili aj trináste dôchodky. Namieta i voči zrušeniu obedov zadarmo na školách, uviedol, že ich zavedenie malo zabezpečiť deťom aspoň jednu teplú stravu denne bez ohľadu na rodinné zázemie.

Podobne to vidí aj Ferenčák. Namieta, že zrušenie opatrenia, ktoré bolo finančne pokryté v rozpočte, nie je sociálnym opatrením. Pripomenul, že základným princípom obedov zadarmo bolo okrem iného prispieť k zdraviu detí. Poukázal aj na zvýšenie výdajov obedov. V súvislosti s návrhom na zavedenie bezplatnej hromadnej dopravy požiadal vládu, aby pri takýchto opatreniach komunikovala so samosprávami. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať