Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na zásadnú zmenu hospodárskeho smerovania krajiny postačia aj dni

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

„Sú desaťročia, keď sa nič podstatné neudeje, a sú týždne, v ktorých sa odohrajú celé desaťročia,“ hovorí Lenin vo svojom slávnom výroku a určite tým nemyslí pandémiu vírusu COVID-19. Nie, nebudeme hovoriť o aktuálnej koronakríze meniacej našu spoločnosť na dlhé obdobie pred nami.

Pre slovenské hospodárske smerovanie sa medzi kľúčové týždne počítajú tie z prvého polroka 1991 a z prelomu rokov 2002 a 2003. Čiastočne aj tie z konca roku 2003 a z jari 2015. V týchto obdobiach sa prijali rozhodnutia a podpísali dohody so zahraničnými automobilkami, ktoré si na realizáciu svojich investičných plánov vybrali Slovensko.

Sme na inovačnom chvoste EÚ

Produkcia automobilov a s tým spojená výroba a dodávka rôznych komponentov pre tento sektor sa v dôsledku výrazných investícií stala základom hospodárskeho rastu a našej prosperity pred koronou.

Prosperita navodila pocit spokojnosti so statusom quo pre mnohých politikov, ale aj pre veľkú časť voličov. Samozrejme, každá vláda opakovane deklarovala aj potrebu zvyšovania pridanej hodnoty vo výrobnom reťazci, nutnosť vývoja našich vlastných nových technológií a investícií do vedy a výskumu.

Jeden z mála, ak nie jediný seriózny pokus o koncepčný prístup k transformácii nášho hospodárstva na znalostnú ekonomiku schopnú inovovať a vyvíjať vlastné technológie bol projekt Minerva z roku 2005.

Odvtedy stále počúvame, že iba montáž áut a výroba komponentov nám dobehnutie životnej úrovne bohatšej časti Európy neprinesie, že musíme zvýšiť výdavky na R&D a podporovať startupy.

Reálne sa však toho pre zmenu charakteru nášho hospodárskeho rastu veľa neurobilo. Prišla k nám štvrtá automobilka, ale v oblasti výdavkov na vedu a výskum dlhodobo zotrvávame na úplnom konci rebríčka EÚ s výrazne menej ako 1 % HDP, rovnako aj v počte patentov na milión obyvateľov.

Aj v končiacom sa rozpočtovom období EÚ bolo nad naše schopnosti zmysluplne využiť dostupné financie na podporu vedy a výskumu. A je aj dobre, že sme peniaze európskych daňovníkov nevyčerpali. Ak má byť jedinou motiváciou maximálne čerpanie, konečný efekt takej podpory je v lepšom prípade otázny.

Chcem však veriť, že ani politikom – aspoň tým súčasným, ktorí to so Slovenskom myslia úprimne – tento stav nie je ľahostajný. Verím, že v čase, keď nemyslia na boj s pandémiou (snáď sa to ešte dá), pozerajú za horizont zajtrajška a hľadajú systémové možnosti zlepšenia podpory inovácií či dokonca zmeny celého rastového modelu krajiny.

Vtedy sa zaväzujú, že budú presadzovať lepšiu a menšiu reguláciu a byrokraciu, podporu podnikania či ďalšiu digitalizáciu, investície do fyzickej infraštruktúry a menej rozvinutých regiónov.

Aj 30 dní môže nastaviť dlhodobú zmenu

Týždne, presnejšie 30 dní, počas ktorých sa nastavuje celé ďalšie desaťročie hospodárskeho smerovania krajiny, mohli byť aj tie posledné, počas ktorých sa pripravovalo práve predkladané programové vyhlásenie vlády.

Napríklad v prípade stanovenia a schválenia záväzných konkrétnych cieľov s presahom 2-3 volebných období ako zdvojnásobenie výdavkov na R&D do desiatich rokov, strojnásobenie aktuálneho počtu patentov na milión obyvateľov či merateľný cieľ na jedno volebné obdobie postúpiť v rebríčku výdavkov na R&D v rámci EÚ o takých 5 miest smerom hore. Žiaľ, nič podobné vo vládnom pláne nikto z čitateľov nenájde.

Ale nezúfajme. Vláda ešte môže prísť s novým ambicióznym programom zahrňujúcim obdobu spomenutých ukazovateľov, niečo v zmysle novej Minervy, predložiť ho na odbornú diskusiu a získať preň širokú spoločenskú podporu tak, aby bol napĺňaný aj ďalšími vládami.

Jednoducho, aby to nebola ďalšia typicky slovenská stratégia odsúdená, ako už toľkokrát, na neúspech. Takýto program – stanovený, schválený, záväzný a postupne napĺňaný – by našu krajinu presmeroval na udržateľnú rastovú trajektóriu a výrazne ovplyvnil hospodárske smerovanie na dlhé obdobie podobne, ako sa to udialo v iných úspešných krajinách.

Desať myšlienok pre úspešnú slovenskú inovačnú stratégiu

Predpokladajme, že sa zhodneme, že vláda by túto ambíciu mala mať. A práve oznámený zámer pripraviť Národný strategický plán pôjde, zdá sa, týmto smerom. V tejto ambícii bude vláda hlasno a opakovane povzbudzovaná aj odbornými kruhmi vrátane Americkej obchodnej komory v SR.

Dúfajme, že po skončení pandémie sa začne aj s jej serióznou prípravou. V tom prípade ponúkam niekoľko rád, na čo pamätať pri príprave takého zásadného dokumentu.

  1. Stratégiu nemôžu pripravovať iba ekonómovia a vládni úradníci, ktorí nemajú vlastnú osobnú praktickú skúsenosť s podnikaním, vytváraním a zavádzaním inovácií a nových technológií z korporátneho, startupového či vedeckého prostredia.
  2. Inšpirácia či kopírovanie úspešných príkladov, ako sú Silicon Valley, Singapur či Tel Aviv, t. j. svetových epicentier a symbolov podnikavosti, ktoré nesú znaky vládnych investícií, sa vôbec nemusí skončiť pozitívne. Je nutné pamätať, že popri každej úspešnej verejnej finančnej intervencii, ktorá priamo podporuje podnikanie, existuje veľa neúspešných snáh, ktoré stáli daňových poplatníkov nespočetné miliardy dolárov či eur, pričom takéto pokusy sú častejšie odsúdené na nezdar ako na úspech.
  3. Dôležitá je kultúra, ktorá žičí podnikavosti, inováciám a novým technológiam. Zdravá trúfalosť až drzosť (tí, ktorí bližšie poznajú tajomstvo startup národa, t. j. Izraela, poznajú aj výraz „chutzpah“ – smelosť) sú pre inovácie viac než žiadané. Slováci susedovi úspech veľmi nedoprajú. Bude preto potrebná aj dlhodobejšia práca v školách a celej spoločnosti tak, aby naše deti boli motivované viac sa pýtať, spochybňovať existujúce metódy, postupy, ale aj autority. Dôležité bude meniť aj naše spoločenské vzory. Vedci, inovátori, vynálezcovia či mladí úspešní startupisti u nás len zriedka patria medzi uznávané autority a idoly.
  4. Potrebujeme urobiť maximum pre dlhodobé budovanie 1-2 excelentných univerzít znesúcich najprísnejšie medzinárodné porovnanie, ktoré budú produkovať a rozvíjať talent tých najšikovnejších. Súkromný sektor takúto kvalitu dokáže veľmi oceniť. Britský premiér David Lloyd George v roku 1919 povedal, že „nemôžeme vládnúť impériu A1

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Úrad verejného zdravotníctva začne konanie proti kúpeľom Aphrodite Rajecké Teplice. Hrozí im pokuta až 20-tisíc za to, že mali hostí aj bez zdravotnej indikácie. To je podľa opatrení zakázané.

Počet patentových prihlášok sa na Slovensku vlani podľa Úradu priemyselného vlastníctva znížil o 4 %. Zároveň sa zdvihol počet prihlášok úžitkových vzorov, ochranných známok a dizajnov.

Aké čísla zverejnil úrad

  • Počet patentových prihlášok klesol vlani z 234 na 225 (-3,8 %).
  • Prihlášok úžitkových vzorov pribudlo z 325 na 390 (+20,0 %).
  • Prihlášky ochranných známok rástli z 2878 na 2999 (+4,2 %).
  • Počet prihlášok dizajnov stúpol zo 109 na 148 (+35,8 %). (e, tasr)

Prípad poradcu premiéra so státisícmi eur z eurofondov ukazuje na ešte väčší problém u Budaja. Minister životného prostredia sa najprv dotácií pre premiérovho spolupracovníka zastal, po týždni oznámil, že ich nedostane. Pavol Kalinský ich získal pre združenie, ktoré zatiaľ nič neurobilo.

Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tržby EasyJetu za tri mesiace do decembra klesli medziročne o 88 % na 165 miliónov libier. Aerolínie varovali, že v dôsledku slabého záujmu o lietanie zostanú do marca na 10 % kapacity spred roka. Reagujú na vývoj pandémie v Európe.

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

  • Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
  • EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
  • Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Ekonomická nálada v EÚ aj eurozóne sa v januári zhoršila, menej priaznivé sú v dôsledku pandémie i vyhliadky zamestnanosti. V pravidelnej správe to uviedla Európska komisia.

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

  • Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
  • Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
  • Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Toyota do roku 2025 zvýši svoj náskok pred VW na pozícii najväčšej svetovej automobilky, prognózuje IHS Markit. Pomôže jej aj väčšia orientácia na Spojené štáty a Áziu, ktoré pandémia zasiahla miernejšie než európsky trh.

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Štát bude môcť ľahšie odpúšťať pokuty či úroky za oneskorené daňové priznania alebo daňové platby. Parlament v zrýchlenom režime schválil novelu daňového poriadku. Podrobnosti upraví vláda v nariadení.

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať