Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na zásadnú zmenu hospodárskeho smerovania krajiny postačia aj dni

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

„Sú desaťročia, keď sa nič podstatné neudeje, a sú týždne, v ktorých sa odohrajú celé desaťročia,“ hovorí Lenin vo svojom slávnom výroku a určite tým nemyslí pandémiu vírusu COVID-19. Nie, nebudeme hovoriť o aktuálnej koronakríze meniacej našu spoločnosť na dlhé obdobie pred nami.

Pre slovenské hospodárske smerovanie sa medzi kľúčové týždne počítajú tie z prvého polroka 1991 a z prelomu rokov 2002 a 2003. Čiastočne aj tie z konca roku 2003 a z jari 2015. V týchto obdobiach sa prijali rozhodnutia a podpísali dohody so zahraničnými automobilkami, ktoré si na realizáciu svojich investičných plánov vybrali Slovensko.

Sme na inovačnom chvoste EÚ

Produkcia automobilov a s tým spojená výroba a dodávka rôznych komponentov pre tento sektor sa v dôsledku výrazných investícií stala základom hospodárskeho rastu a našej prosperity pred koronou.

Prosperita navodila pocit spokojnosti so statusom quo pre mnohých politikov, ale aj pre veľkú časť voličov. Samozrejme, každá vláda opakovane deklarovala aj potrebu zvyšovania pridanej hodnoty vo výrobnom reťazci, nutnosť vývoja našich vlastných nových technológií a investícií do vedy a výskumu.

Jeden z mála, ak nie jediný seriózny pokus o koncepčný prístup k transformácii nášho hospodárstva na znalostnú ekonomiku schopnú inovovať a vyvíjať vlastné technológie bol projekt Minerva z roku 2005.

Odvtedy stále počúvame, že iba montáž áut a výroba komponentov nám dobehnutie životnej úrovne bohatšej časti Európy neprinesie, že musíme zvýšiť výdavky na R&D a podporovať startupy.

Reálne sa však toho pre zmenu charakteru nášho hospodárskeho rastu veľa neurobilo. Prišla k nám štvrtá automobilka, ale v oblasti výdavkov na vedu a výskum dlhodobo zotrvávame na úplnom konci rebríčka EÚ s výrazne menej ako 1 % HDP, rovnako aj v počte patentov na milión obyvateľov.

Aj v končiacom sa rozpočtovom období EÚ bolo nad naše schopnosti zmysluplne využiť dostupné financie na podporu vedy a výskumu. A je aj dobre, že sme peniaze európskych daňovníkov nevyčerpali. Ak má byť jedinou motiváciou maximálne čerpanie, konečný efekt takej podpory je v lepšom prípade otázny.

Chcem však veriť, že ani politikom – aspoň tým súčasným, ktorí to so Slovenskom myslia úprimne – tento stav nie je ľahostajný. Verím, že v čase, keď nemyslia na boj s pandémiou (snáď sa to ešte dá), pozerajú za horizont zajtrajška a hľadajú systémové možnosti zlepšenia podpory inovácií či dokonca zmeny celého rastového modelu krajiny.

Vtedy sa zaväzujú, že budú presadzovať lepšiu a menšiu reguláciu a byrokraciu, podporu podnikania či ďalšiu digitalizáciu, investície do fyzickej infraštruktúry a menej rozvinutých regiónov.

Aj 30 dní môže nastaviť dlhodobú zmenu

Týždne, presnejšie 30 dní, počas ktorých sa nastavuje celé ďalšie desaťročie hospodárskeho smerovania krajiny, mohli byť aj tie posledné, počas ktorých sa pripravovalo práve predkladané programové vyhlásenie vlády.

Napríklad v prípade stanovenia a schválenia záväzných konkrétnych cieľov s presahom 2-3 volebných období ako zdvojnásobenie výdavkov na R&D do desiatich rokov, strojnásobenie aktuálneho počtu patentov na milión obyvateľov či merateľný cieľ na jedno volebné obdobie postúpiť v rebríčku výdavkov na R&D v rámci EÚ o takých 5 miest smerom hore. Žiaľ, nič podobné vo vládnom pláne nikto z čitateľov nenájde.

Ale nezúfajme. Vláda ešte môže prísť s novým ambicióznym programom zahrňujúcim obdobu spomenutých ukazovateľov, niečo v zmysle novej Minervy, predložiť ho na odbornú diskusiu a získať preň širokú spoločenskú podporu tak, aby bol napĺňaný aj ďalšími vládami.

Jednoducho, aby to nebola ďalšia typicky slovenská stratégia odsúdená, ako už toľkokrát, na neúspech. Takýto program – stanovený, schválený, záväzný a postupne napĺňaný – by našu krajinu presmeroval na udržateľnú rastovú trajektóriu a výrazne ovplyvnil hospodárske smerovanie na dlhé obdobie podobne, ako sa to udialo v iných úspešných krajinách.

Desať myšlienok pre úspešnú slovenskú inovačnú stratégiu

Predpokladajme, že sa zhodneme, že vláda by túto ambíciu mala mať. A práve oznámený zámer pripraviť Národný strategický plán pôjde, zdá sa, týmto smerom. V tejto ambícii bude vláda hlasno a opakovane povzbudzovaná aj odbornými kruhmi vrátane Americkej obchodnej komory v SR.

Dúfajme, že po skončení pandémie sa začne aj s jej serióznou prípravou. V tom prípade ponúkam niekoľko rád, na čo pamätať pri príprave takého zásadného dokumentu.

  1. Stratégiu nemôžu pripravovať iba ekonómovia a vládni úradníci, ktorí nemajú vlastnú osobnú praktickú skúsenosť s podnikaním, vytváraním a zavádzaním inovácií a nových technológií z korporátneho, startupového či vedeckého prostredia.
  2. Inšpirácia či kopírovanie úspešných príkladov, ako sú Silicon Valley, Singapur či Tel Aviv, t. j. svetových epicentier a symbolov podnikavosti, ktoré nesú znaky vládnych investícií, sa vôbec nemusí skončiť pozitívne. Je nutné pamätať, že popri každej úspešnej verejnej finančnej intervencii, ktorá priamo podporuje podnikanie, existuje veľa neúspešných snáh, ktoré stáli daňových poplatníkov nespočetné miliardy dolárov či eur, pričom takéto pokusy sú častejšie odsúdené na nezdar ako na úspech.
  3. Dôležitá je kultúra, ktorá žičí podnikavosti, inováciám a novým technológiam. Zdravá trúfalosť až drzosť (tí, ktorí bližšie poznajú tajomstvo startup národa, t. j. Izraela, poznajú aj výraz „chutzpah“ – smelosť) sú pre inovácie viac než žiadané. Slováci susedovi úspech veľmi nedoprajú. Bude preto potrebná aj dlhodobejšia práca v školách a celej spoločnosti tak, aby naše deti boli motivované viac sa pýtať, spochybňovať existujúce metódy, postupy, ale aj autority. Dôležité bude meniť aj naše spoločenské vzory. Vedci, inovátori, vynálezcovia či mladí úspešní startupisti u nás len zriedka patria medzi uznávané autority a idoly.
  4. Potrebujeme urobiť maximum pre dlhodobé budovanie 1-2 excelentných univerzít znesúcich najprísnejšie medzinárodné porovnanie, ktoré budú produkovať a rozvíjať talent tých najšikovnejších. Súkromný sektor takúto kvalitu dokáže veľmi oceniť. Britský premiér David Lloyd George v roku 1919 povedal, že „nemôžeme vládnúť impériu A1

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Právo: Ohýbanie práva a prikrmovanie budú trestným činom, zaistenie majetku sa sprísni
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Zdravotníctvo: Agel plánuje prebrať od Kmotríka nemocnicu v Skalici
  • Bratislava: Magistrát vyhlásil súťaž na predĺženie električkovej trate v Petržalke
  • Pozemky: NAKA obvinila troch ľudí v reštitučnej kauze na pozemkovom fonde
  • Nemecko: Vládny terminál omeškaného a predraženého nového berlínskeho letiska prijal prvú cestujúcu
  • USA: Purdue Pharma zaplatí 8 miliárd dolárov za opiátovú kauzu
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Ak nespálime taliansky rádioaktívny odpad, hrozí 10-miliónová pokuta

Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto - TASR
Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto – TASR

Ak Slovensko nespáli taliansky rádioaktívny odpad, sankcie za porušenie zmluvy môžu byť takmer 10 miliónov, odhadol riaditeľ štátneho Javysu Pavol Štuller. Strany vládnej koalície chceli v minulosti spaľovanie tohto odpadu zakázať zákonom.

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Americké akcie mierne oslabili. Investori s obavami čakajú, ako dopadne rokovanie o stimulačnom balíku americkej ekonomike. Na devízových trhoch oslabil dolár.

Index Dow Jones klesol o 0,35 percenta na 28.210,82 bodu. Širší index Standard & Poor’s 500 sa znížil o 0,22 percenta na 3435,56 bodu.

Index technologického trhu Nasdaq oslabil o 0,28 percenta na 11.484,69 bodu.

Americký prezident Trump napriek postoju svojej Republikánskej strany naznačil, že by mohol pristúpiť na prijatie balíka pomoci americkej ekonomike, ktorý by presahoval 2,2 bilióna dolárov. Demokrati sa ho snažia pretlačiť už niekoľko mesiacov, Biely dom doteraz presadzoval menší balík.

Šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová bude o balíku ďalej rokovať s ministrom financií Stevenom Mnuchinom vo štvrtok.

Na devízovom trhu oslaboval dolár. Niektorí investori začali po Trumpovom náznaku stavovať na riskantnejšie meny.

Krátko po 22:30 SELČ dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, klesal o 0,4 percenta na 92,68 bodu.

Euro oproti doláru v rovnakom čase posilňovalo o 0,3 percenta na 1,1856 USD a k jenu o 0,6 percenta na 123,97 JPY. Dolár oproti jenu odpisoval 0,9 percenta na 104,57 JPY. (čtk)

Americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma, výrobca návykového analgetika OxyContin, zaplatí viac než 8 miliárd dolárov a musí ukončiť svoju činnosť. Firma sa na federálnom súde priznala, že lekárom platila za to, aby vystavovali viac predpisov na lieky obsahujúce opiáty.

Urovnanie sporu je doteraz najväčším úspechom federálnej vlády, ako doviesť farmaceutickú spoločnosť k zodpovednosti za závislosť od opiátov. Na predávkovanie opiátmi zomrelo v USA od roku 2000 viac než 470-tisíc ľudí. Tretina z týchto úmrtí v roku 2018 súvisela s liekmi na predpis. (čtk)

Zníženie 13. dôchodkov ušetrí zhruba 300 miliónov eur, na udržateľné financovanie budúcich dôchodkov však stále chýba 1,7 miliardy eur ročne, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poslanci dnes schválili 13. penzie vo výške 50 až 300 eur.

Zmenili tak pôvodne plánovaných 460 eur pre väčšinu dôchodcov, čo tesne pred februárovými voľbami narýchlo odhlasovali poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Minister práce Milan Krajniak a jeho stranícky predseda zo Sme rodina Boris Kollár zmenu obhajujú tak, že oproti zrušenému vlaňajšiemu vianočnému príspevku dôchodcovia dostanú viac. Opozičné strany, naopak, okresanie 13. dôchodkov kritizujú.

Na čo upozorňuje rozpočtová rada

  • Finančná stabilita budúcich dôchodkov sa narušila počas uplynulých dvoch rokov. Za kľúčovú považuje chystanú penzijnú reformu a to, ako bude schválená v ústavnom zákone.
  • Pôvodne schválené 13. dôchodky od Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny by znamenali zvýšenie nákladov zo 147 na 590 miliónov eur tento rok.
  • Nový 13. dôchodok bude stáť 308 miliónov eur, čo znamená úsporu 282 miliónov eur. (e, tasr)

Slovenská obchodná a priemyselná komora tvrdí, že zámer plošného testovania je nedomyslený a rizikový a navyše chýba informácia, čo by po ňom nasledovalo. Podobne ako ďalšie biznisové organizácie kritizuje, že návrh vláda nekonzultovala s „hospodárskou sférou“.

Čo tvrdí SOPK

  • Testovanie sa pripravovalo bez konzultácie s tými, ktorých sa dotýka.
  • Naďalej nie sú známe viaceré kroky, ako sa uskutoční.
  • Navrhované tresty (karantény, pokuty, pozn. red) sú „s vysokou mierou“ za hranou ústavnosti.
  • Ak by vláda konzultovala testovanie s ľuďmi z hospodárskej sféry, zrejme by testovala len v niektorých regiónoch, čo by zabezpečilo reprezentatívne výsledky a miernejšie dosahy na ekonomiku.
  • Verejnosť nevie, aké závery sa vyvodia podľa výsledkov testov.
  • Pri karanténe netestovaných by mohol vypadnúť 1 milión pracovníkov. (e, tasr)

PayPal umožní svojim klientom kupovať, predávať a držať bitcoiny a ďalšie virtuálne meny. Od budúceho roka budú môcť platiť kryptomenami v 26 miliónoch obchodoch, ktoré prijímajú úhrady prostredníctvom tejto americkej platformy.

PayPal dúfa, že novou službou podporí globálne používanie virtuálnych mien a pripraví svoju sieť na nové digitálne meny, ktoré by mohli vyvíjať centrálne banky a firmy.

Majitelia účtov v USA budú môcť nakupovať, predávať a uchovávať meny vo svojich peňaženkách na platforme PayPal už v nasledujúcich týždňoch. Do ďalších krajín a do svojej aplikácie Venmo plánuje firma expanziu v 1. polroku 2021.

Prečo je to dôležité

Ďalšie popredné finančno-technologické firmy, ako Square či Robinhood Markets, svojim užívateľom tiež umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny.

Zapojenie PayPalu je však vzhľadom na jeho dosah významnou udalosťou. Po celom svete má 346 miliónov aktívnych účtov a v 2. štvrťroku spracoval platby za 222 miliárd dolárov.

Viaceré centrálne banky sa už vyjadrili, že chcú vyvinúť digitálne verzie svojich mien. Facebook s podporou ďalších firiem spustil v roku 2019 projekt vlastnej kryptomeny Libra. PayPal bol zakladajúcim členom projektu, po niekoľkých mesiacoch ho však opustil.

Viac o kryptomenách:

  • majú tendenciu byť nestabilné, preto sú atraktívne pre špekulantov, ale menej príťažlivé pre obchodníkov a kupujúcich;
  • transakcie s nimi sú pomalšie a nákladnejšie než v prípade ďalších platobných systémov;
  • platby v kryptomenách na PayPal budú vysporiadané prostredníctvom oficiálnych mien, ako je dolár. To znamená, že obchodníci nedostanú platby vo virtuálnych menách, aj keď za ich tovar bude zaplatené v kryptomene.

Bitcoin sa v reakcii na správu o PayPale posilňuje a blíži sa k tohtoročnému maximu. V auguste jeho cena stúpla na 12 473 dolárov, od začiatku októbra si pripísal 15 %. (čtk, reuters)

Koľko najmenej musí zarobiť zamestnanec v roku 2021 a koľko to bude stáť zamestnávateľa

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnanec musí dostať od januára 2021 najmenej 623 eur v hrubom. Oproti súčasnej minimálnej mzde si prilepší o 43 eur, v čistom uvidí o 31,70 eura viac. Zamestnávateľovi sa zvýšia náklady na zamestnanca odmeňovaného minimálkou o vyše 58 eur mesačne.

Ericsson v 3. štvrťroku hospodáril s čistým ziskom v prepočte 540 miliónov eur, pred rokom bol v strate. Firma uviedla, že ťažila z budovania mobilných 5G sietí v Číne a zo silného dopytu v USA. Jej akcie stúpli na 5-ročné maximum.

Kvartálne tržby Ericssonu sa medziročne zvýšili o 1 % na 5,5 miliardy eur. Šéf firmy Börje Ekholm uviedol, že kontrakty na 5G siete v Číne sa vyvíjajú podľa plánu. „Prispeli k ziskom v 3. štvrťroku a očakáva sa, že sa budú ďalej zlepšovať.“

Čo môže byť problém

Vzťahy Ericssonu s Čínou by sa mohli skomplikovať po tom, ako Švédsko z bezpečnostných dôvodov zakázalo používať telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE v 5G sieťach.

Čína vyzvala Švédsko, aby svoje rozhodnutie zmenilo a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske podniky. Ericsson súperí v oblasti 5G sietí najmä s firmami Huawei a Nokia. (čtk, reuters)

Reštaurácie hľadajú spôsoby, ako urobiť z terasy teplé miesto aj v zime. Čo im dovolia hygienici?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Majitelia reštaurácií hľadajú spôsoby, ako vyhriať vonkajšie terasy, na ktorých môžu naďalej podávať jedlo. Niektorí nakupujú plynové lampy na vykurovanie, iní zastrešujú sedenie a zisťujú, čo je ešte podľa hygienikov akceptovateľné.

Vládny terminál nového berlínskeho letiska privítal prvého cestujúceho, nemeckú ministerku poľnohospodárstva Juliu Klöcknerovú. Celé letisko bude uvedené do prevádzky 31. októbra bez ceremoniálov, keďže výstavba sa veľa rokov preťahovala.

Oddnes budú z nového letiska Willyho Brandta lietať spolkový prezident, nemecká kancelárka a jej ministri, lietadlá bundeswehru a prilietať naň budú zahraniční hostia vlády.

Klöcknerová sa dnes vracala z rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ. Lietadlá s vysokopostavenými politikmi a úradníkmi doteraz vzlietali a pristávali v Berlíne na letisku Tegel.

Viac o novom letisku:

  • Začalo sa budovať pred 14 rokmi, uvedenie do prevádzky bolo pôvodne naplánované na rok 2011.
  • Pre problémy s včasným dokončením sa stalo symbolom neschopnosti politikov doťahovať veľké stavebné projekty.
  • V budúcnosti má postupne nahradiť dve berlínske letiská Tegel a Schönefeld.

Šéf nového letiska Engelbert Lütke Daldrup už skôr priznal, že Berlínu a celému Nemecku sa za projekt všetci smejú. „My nemeckí inžinieri sme sa hanbili,“ povedal Daldrup. (čtk, spiegel)

Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto - TASR/AP
Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať