Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na zásadnú zmenu hospodárskeho smerovania krajiny postačia aj dni

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

„Sú desaťročia, keď sa nič podstatné neudeje, a sú týždne, v ktorých sa odohrajú celé desaťročia,“ hovorí Lenin vo svojom slávnom výroku a určite tým nemyslí pandémiu vírusu COVID-19. Nie, nebudeme hovoriť o aktuálnej koronakríze meniacej našu spoločnosť na dlhé obdobie pred nami.

Pre slovenské hospodárske smerovanie sa medzi kľúčové týždne počítajú tie z prvého polroka 1991 a z prelomu rokov 2002 a 2003. Čiastočne aj tie z konca roku 2003 a z jari 2015. V týchto obdobiach sa prijali rozhodnutia a podpísali dohody so zahraničnými automobilkami, ktoré si na realizáciu svojich investičných plánov vybrali Slovensko.

Sme na inovačnom chvoste EÚ

Produkcia automobilov a s tým spojená výroba a dodávka rôznych komponentov pre tento sektor sa v dôsledku výrazných investícií stala základom hospodárskeho rastu a našej prosperity pred koronou.

Prosperita navodila pocit spokojnosti so statusom quo pre mnohých politikov, ale aj pre veľkú časť voličov. Samozrejme, každá vláda opakovane deklarovala aj potrebu zvyšovania pridanej hodnoty vo výrobnom reťazci, nutnosť vývoja našich vlastných nových technológií a investícií do vedy a výskumu.

Jeden z mála, ak nie jediný seriózny pokus o koncepčný prístup k transformácii nášho hospodárstva na znalostnú ekonomiku schopnú inovovať a vyvíjať vlastné technológie bol projekt Minerva z roku 2005.

Odvtedy stále počúvame, že iba montáž áut a výroba komponentov nám dobehnutie životnej úrovne bohatšej časti Európy neprinesie, že musíme zvýšiť výdavky na R&D a podporovať startupy.

Reálne sa však toho pre zmenu charakteru nášho hospodárskeho rastu veľa neurobilo. Prišla k nám štvrtá automobilka, ale v oblasti výdavkov na vedu a výskum dlhodobo zotrvávame na úplnom konci rebríčka EÚ s výrazne menej ako 1 % HDP, rovnako aj v počte patentov na milión obyvateľov.

Aj v končiacom sa rozpočtovom období EÚ bolo nad naše schopnosti zmysluplne využiť dostupné financie na podporu vedy a výskumu. A je aj dobre, že sme peniaze európskych daňovníkov nevyčerpali. Ak má byť jedinou motiváciou maximálne čerpanie, konečný efekt takej podpory je v lepšom prípade otázny.

Chcem však veriť, že ani politikom – aspoň tým súčasným, ktorí to so Slovenskom myslia úprimne – tento stav nie je ľahostajný. Verím, že v čase, keď nemyslia na boj s pandémiou (snáď sa to ešte dá), pozerajú za horizont zajtrajška a hľadajú systémové možnosti zlepšenia podpory inovácií či dokonca zmeny celého rastového modelu krajiny.

Vtedy sa zaväzujú, že budú presadzovať lepšiu a menšiu reguláciu a byrokraciu, podporu podnikania či ďalšiu digitalizáciu, investície do fyzickej infraštruktúry a menej rozvinutých regiónov.

Aj 30 dní môže nastaviť dlhodobú zmenu

Týždne, presnejšie 30 dní, počas ktorých sa nastavuje celé ďalšie desaťročie hospodárskeho smerovania krajiny, mohli byť aj tie posledné, počas ktorých sa pripravovalo práve predkladané programové vyhlásenie vlády.

Napríklad v prípade stanovenia a schválenia záväzných konkrétnych cieľov s presahom 2-3 volebných období ako zdvojnásobenie výdavkov na R&D do desiatich rokov, strojnásobenie aktuálneho počtu patentov na milión obyvateľov či merateľný cieľ na jedno volebné obdobie postúpiť v rebríčku výdavkov na R&D v rámci EÚ o takých 5 miest smerom hore. Žiaľ, nič podobné vo vládnom pláne nikto z čitateľov nenájde.

Ale nezúfajme. Vláda ešte môže prísť s novým ambicióznym programom zahrňujúcim obdobu spomenutých ukazovateľov, niečo v zmysle novej Minervy, predložiť ho na odbornú diskusiu a získať preň širokú spoločenskú podporu tak, aby bol napĺňaný aj ďalšími vládami.

Jednoducho, aby to nebola ďalšia typicky slovenská stratégia odsúdená, ako už toľkokrát, na neúspech. Takýto program – stanovený, schválený, záväzný a postupne napĺňaný – by našu krajinu presmeroval na udržateľnú rastovú trajektóriu a výrazne ovplyvnil hospodárske smerovanie na dlhé obdobie podobne, ako sa to udialo v iných úspešných krajinách.

Desať myšlienok pre úspešnú slovenskú inovačnú stratégiu

Predpokladajme, že sa zhodneme, že vláda by túto ambíciu mala mať. A práve oznámený zámer pripraviť Národný strategický plán pôjde, zdá sa, týmto smerom. V tejto ambícii bude vláda hlasno a opakovane povzbudzovaná aj odbornými kruhmi vrátane Americkej obchodnej komory v SR.

Dúfajme, že po skončení pandémie sa začne aj s jej serióznou prípravou. V tom prípade ponúkam niekoľko rád, na čo pamätať pri príprave takého zásadného dokumentu.

  1. Stratégiu nemôžu pripravovať iba ekonómovia a vládni úradníci, ktorí nemajú vlastnú osobnú praktickú skúsenosť s podnikaním, vytváraním a zavádzaním inovácií a nových technológií z korporátneho, startupového či vedeckého prostredia.
  2. Inšpirácia či kopírovanie úspešných príkladov, ako sú Silicon Valley, Singapur či Tel Aviv, t. j. svetových epicentier a symbolov podnikavosti, ktoré nesú znaky vládnych investícií, sa vôbec nemusí skončiť pozitívne. Je nutné pamätať, že popri každej úspešnej verejnej finančnej intervencii, ktorá priamo podporuje podnikanie, existuje veľa neúspešných snáh, ktoré stáli daňových poplatníkov nespočetné miliardy dolárov či eur, pričom takéto pokusy sú častejšie odsúdené na nezdar ako na úspech.
  3. Dôležitá je kultúra, ktorá žičí podnikavosti, inováciám a novým technológiam. Zdravá trúfalosť až drzosť (tí, ktorí bližšie poznajú tajomstvo startup národa, t. j. Izraela, poznajú aj výraz „chutzpah“ – smelosť) sú pre inovácie viac než žiadané. Slováci susedovi úspech veľmi nedoprajú. Bude preto potrebná aj dlhodobejšia práca v školách a celej spoločnosti tak, aby naše deti boli motivované viac sa pýtať, spochybňovať existujúce metódy, postupy, ale aj autority. Dôležité bude meniť aj naše spoločenské vzory. Vedci, inovátori, vynálezcovia či mladí úspešní startupisti u nás len zriedka patria medzi uznávané autority a idoly.
  4. Potrebujeme urobiť maximum pre dlhodobé budovanie 1-2 excelentných univerzít znesúcich najprísnejšie medzinárodné porovnanie, ktoré budú produkovať a rozvíjať talent tých najšikovnejších. Súkromný sektor takúto kvalitu dokáže veľmi oceniť. Britský premiér David Lloyd George v roku 1919 povedal, že „nemôžeme vládnúť impériu A1

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

V pondelok otvárame, ale rady pred výkladmi nečakám, hovorí manažér obchodu s obuvou

Marek Čachan, foto N - Tomáš Grečko
Marek Čachan, foto N – Tomáš Grečko

V pondelok sa otvárajú obchody, ale centrá budú prázdnejšie, hluchejšie, mŕtvejšie než pred pandémiou, odhaduje Marek Čachan, manažér značky Office Shoes pre slovenský, český a poľský trh. „Nemyslím, že budeme mať rady pred výkladmi a nebudeme vedieť, čo skôr robiť.“

Jednu predajňu šperkov mu zobrala pandémia, no aspoň s druhou sa otvorenia dočká – ako prežíva lockdown malý klenotník

Marián Ürge. Foto - archív M. Ü.
Marián Ürge. Foto – archív M. Ü.

Zlacňovanie šperkov pri otváraní klenotníctiev zákazníci očakávať nemôžu, hovorí klenotník Marián Ürge. No do zliav s hodinkami vraj pôjdu, lebo ich predaj sa cez pandémiu výrazne presunul do e-shopov.

Minúta po minúte

Existuje riziko, že Taliansko zmešká termín na predloženie finálneho plánu obnovy Európskej komisii. Brusel totiž nie je spokojný s niektorými aspektmi prezentovaných návrhov, uviedla agentúra Reuters.

Odvolala sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou. „Komisia je nespokojná s plánom obnovy v jeho aktuálnej podobe,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry Reuters, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti chcel zostať v anonymite. Podľa zdroja by premiér Mario Draghi mal predložiť konečný plán v polovici mája, ale zrejme bude potrebný dlhší čas na vyriešenie námietok EK.

Najväčšou obavou Bruselu je nedostatočná konkretizácia, ako bude plán manažovaný po jeho schválení Európskou úniou, rovnako ako nejasnosti týkajúce sa podstaty niektorých načrtnutých reforiem vrátane reformy súdneho systému. Druhý zdroj uviedol, že Brusel požaduje zmeny v pláne, ktoré vyžadujú čas, a že by po ich zapracovaní mohol byť predložený v polovici mája.

Hovorca premiéra Draghiho razantne odmietol nedodržanie termínu. „Plán predložíme 30. apríla,“ uviedol. Podľa hovorcu ministerstva financií „cieľom zostáva predloženie návrhu 30. apríla“. Meškanie by bolo ranou pre Draghiho, ktorý sa na čelo vlády dostal pred dvomi mesiacmi s úlohou doladiť plán obnovy pripravený predchádzajúcou vládou.

Všetkých 27 členských štátov EÚ pracuje na svojich národných plánoch, v ktorých majú formulovať, ako chcú minúť svoj podiel z fondu obnovy EÚ, ktorého celkový objem predstavuje 750 miliárd eur.

Taliansko môže dostať z fondu vyše 200 miliárd eur vo forme dotácií a lacných úverov, najviac z krajín Únie. Peniaze sa budú uvoľňovať postupne v priebehu šiestich rokov.

EK nekomentovala taliansky plán. Podľa hovorkyne EK chápe, že formulácia plánu obnovy je náročná pre všetky vlády, ktoré sa aktuálne sústreďujú na boj s pandémiou ochorenia covid-19. Plány by mali byť predložené 30. apríla, ale niektoré krajiny zrejme budú potrebovať o niekoľko týždňov viac.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v piatok uviedol, že niektoré krajiny zmeškajú termín na predloženie národných plánov obnovy, nešpecifikoval však, ktoré krajiny. (tasr)

Cena bitcoinu v noci na dnešok prudko klesla – z viac než 60 000 dolárov až do blízkosti 52 000 dolárov. Neskôr časť strát zmazala a krátko pred 8.00 h sa pohybovala okolo 55 900 dolárov, vyplýva z údajov špecializovaného webu CoinDesk.

Za posledných 24 hodín tak strácala viac ako desať percent.

Presný dôvod náhleho prepadu nie je jasný. CoinDesk však dodal, že k nemu mohli prispieť špekulácie, podľa ktorých sa americké ministerstvo financií chystá obviniť niekoľko finančných inštitúcií z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien.

Tento týždeň sa cena bitcoinu vyšplhala na rekordných takmer 65 000 dolárov. Záujem o bitcoin podľa analytikov podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. V piatok však cenu bitcoinu zasiahla správa, že sa turecká centrálna banka rozhodla zakázať platby v kryptomenách. (čtk)

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať